Přidej zprávu »
---: ---
Iraka Syukon: *Ten den měla doma spoustu práce. Strýček jí zapřáhl už od rána do všeho do čeho snad jen mohl. Ráno musel uvařit, uklidit, vynést smetí a vyprat. Poté měla nárok se aspoň trochu uvolnit a odpočinout si.* Strýčku. Prosím nech mě aspoň chvíli vydechnout. Musím ještě dělat úkoly. *Strýček nad ní jen mávl rukou a šel pryč z domu.* "Určitě jde zase chlastat. Už aby se upil k smrti." *Iraka měla tedy konečně trochu volna jen pro sebe. Uvařila si dobrý oběd. Byli to krevety s nudlemi. Opravdu si na nich pochutnala. Vychutnávala každé sousto vložené do úst. Později si řekla že by měla udělat úkoly o kterých mluvila. Odebrala se tedy do svého skromného pokoje a vytáhla své poznámky do kterých si dané úkoly zapisovala.* Tak jdeme na věc. Čím začneme? Teorie chakry? Pečetě? Nebo klasickou matematikou? *Iraka se chvíli rozmýšlela. Nakonec se pustila do pečetí. Nahlas si opakovala všechny pečetě a poté je i skládala.* Had, tygr, ovce, krysa, kůň, buvol. *Dařilo se jí. Byla na sebe hrdá že opět bude moct ve škole předvést své výsledky. Dole klaply dveře.* Ty malá potvoro. Měla jsi vyprat ne? *Iraka rychle seběhla z vrchního patra a běžela pro prádlo které měla vyprat. Pustila se do praní. Strýček si pouze všiml toho co vařila pro sebe a že ještě trochu zbylo. Zabavil jí to a snědl.* "Ach. A to jsem se tak těšila že budu mít dobrou večeři." *Irace ukáply slzy smutku. Tak hrozně si přála aby se k ní někdo choval pěkně. Aby měla rodiče kteří jí budou mít rádi. Nenáviděla svého strýčka ale neměla kam jinam jít.* Mám vypráno. *Strýček se jen otočil ve dveřích a ukázal na kuchyňskou linku kterou mezitím ušpinil. Pro Iraku to byl jasný signál který říkal ukliď to nebo uvidíš. Sklonila hlavu a šla uklízet. Jakmile byla hotová tak se odebrala do svého pokoje. Její strýček jí viděl ale nic jí neřekl. Asi už i sám uznal že má čas na chvilku pro sebe. Přišla do pokoje a rychle udělal úkol do matematiky a vrhla se na studium podstaty chakry. Textu porozuměla dobře takže neměla žádný problém s jeho čtením. Když uslyšela řev z pokoje kde byl strýček tak bylo jasné co se děje. Měla se jít pustit do večeře. Uvařila mu tedy těstoviny s kousky masa. Vzala si trochu pro sebe a najedla se. Poté se odebrala zpět do svého pokoje kde z vyčerpání padla do postele a ihned usnula.*
---: ---
Iraka Syukon: *Iraka se tento den vytratila brzy ráno aby mohla trénovat techniku. Měla za domácí úkol se pořádně naučit Henge no Jutsu. Kdyby ráno potkala strýčka tak by se nikam nedostala a neměla by příležitost. Vytratila se tedy kousek za místo obývané jejím klanem a začala trénovat. Soustředila svoji chakru aby se přeměnila. Po chvíli se kolem ní objevil bílý dým. Stál tady její strýček avšak ne moc věrně okopírovaný. Zrušila tedy svoji proměnu.* "Uf. Je to těžší než jsem čekala. Musím se snažit." *Opět začala hromadit chakru. Trvalo to asi stejnou dobu než se kolem ní opět ukázal bílý dým. Po jeho rozplynutí tu stál její sensei. Avšak opět to nebyla věrná kopie. Byl starší a menší.* Kruci. Pořád se mi nedaří. *Sedla si že si na chvíli odpočine. Nakonec přešla ale do lehu. Koukala se do nebe.* "Jaké by to asi bylo kdybych měla rodiče a ne jen strýčka." *Po chvíli tohoto ležení a přemýšlení se zvedla a rozhodla se to zkusit znova. Proměna tentokrát trvala menší dobu. Avšak její výsledek byl opět skoro stejný. Iraka si povzdechla. Zkoušela to pořád dokola. Nakonec asi po 12 pokusech kdy už neměla skoro chakru tak se jí to povedlo. Zajásala. Byla opravdu šťastná. Rychle běžela domů. Tam však na ní čekal už strýček který jí opět zapřáhl do domácích prací.*
---: ---
Katsuo Jiko: *jednoho krásného dne se Katsuo probudil s příjemnou náladou a tak si řekl že se půjde projít po vesnici. Nasnídal se oblékl si svoje černé kraťasy a modré tričko a vyrazil se podívat do parku. Přišel do parku sedl si na lavičku a pozoroval ostatní lidi jak si užívají den. Na chvíli si zaklonil hlavu a zavřel oči, ale v moment kdy je zavřel tak uslišel nějaký rachot z póza stromů. Když se podíval tak viděl jenom černou divnou věc spíše mlhu a tak se vidal za ní. Pronásledoval ji po celé vesnici až nakonec zmizela do lesa. Katsuo v momente kdy vstoupil do lesa tak stratil tu divnou mlhu. Chvíli se jí snažil najít, ale to se mu nepodařilo, a tak se rozhodl že se vrátí do vesnice s tím že se mu to jen zdálo. Chvilku šel směrem zpátky, ale bylo něco špatně si uvědomil. Šel dalších 10 minut, ale bylo to jakoby chodil stále dokola. Katsuo si řekl.* Sakra zkusím použít kai.* Katsuo použil kai ale stejnak se nic nestalo. Katsuo už byl unavený z neustálého chození v kruhu a tak se rozhodl že si dá pauzu a bude přemýšlet i tom co se mu to děje. * "Honil jsem nějakou divnou věc, vešel jsem do tohohle lesa. Sakra musím najít tu divnou mlhu." Katsuo vstal a zařval na celý les. * Ať si ze mě dělá srandu kdokoliv tak to není vtipný!! *Nic. Nic se neozvalo. Asi po 20 minutách co Katsuo seděl na místě se něco pohlo v křoví za ním. Katsuo se otočil a řekl. *Kdo tam je? * Z křoví vylezlo nějaké malé stvoření, bylo bílé jako sníh a malé jako košík na houby. Katsuo řekl * kdo jsi nebo co jsi? *Ta věc se na katsua dívalo ale neodpovídalo mu to. Katsuo si sedl a čekal co ta věc udělá . Čekal a čekal. Asi po 1 hodině Stratil trpělivost vstal a chytl tu věc a řekl * hele nevím co jsi nebo kdo jsi ale určitě mi pomůžeš dostat se odtud že jo? * Ta věc se dívala na katsua a jen nepatrně kývla hlavou. Katsuo ji položil, v moment kdy ji pustil tak zmizela a z lesa se začali ozívat divné zvuky. Katsuo se rozběhl směrem k tým zvukům. jenže ať se snažil sebevíc nemohl se tam dostat, ale ten zvuk byl stále víc a víc nepříjemný až katsua uvedl do bezvědomí. Katsuo se probudil ale to byl někam tahnuty když se podíval tak byl svázaný provazem a nemohl se hýbat, ale větší překvapení když se podíval co ho nese pryč. byly to ty malé bílé věci co předtím. Čím dál katsua táhly tím víc se jich objevovalo. Katsuo začal řvát.* To už není vtipný rozvažte mě!! *Katsuo si myslel že je to jen žertík od někoho z vesnice jelikož byl apríl. Jenže ať řval sebevíc ty věci ho táhly čím dál více hluboko do lesa. Když už byly ve středu lesa tak tam nebyly jen stromů ale byla tam celá vesnice těchhle věci. Najednou zastavili, Katsuo si oddechl, ale to jen asi na vteřinu okamžitě ho vyhodili do divného kotle, ale bylo to horší pod tím kotlem byl zapálený oheň. Katsuo nemohl nic dělat a tak se snažil dostat z kotle. Ale jeho snaha byla marná. Katsuo ale ne ztrácel naději. Stále se snažil dostat z toho kotle když v jeden moment ho celý převrátil a vypadnul a udeřil se dohlavy a upadl znova do bezvědomí. Když se probudil tak se ocitl v parku kde byl před tím. Katsuo se divil proč není v lese. Katsuo tohle shledal jako sen, hodně divný sen, a tak se vydal domů kde strávil zbytek dne.
---: ---
Kaito Akada: *byla temná noc všichni spali jen Kaito byl vzůru a šel do zahrad svého klanu* dneska se mi to povede* o berlích dojde do zahrad a koukne jestli tam nikdo není * čisto super takže mám klid na trénink* odloží berle na lavičku a začne dělat pečetě* KAGE BUSHHINO NO JUTSU * okolo něj je mlha a když ustane vidí jeho výtvor* fuj to nejsem já* vedle něj stojí dvě znetvořené postavy které sou mu podobné jen v oblečení * tak znovu* po klonech hodí kunai a začne pečetě dělat znovu* KAGE BUSHINO NO JUTSU *když mlha ustane tak jsou tam dvě postavy pododné mu v oblečení a ve vlasech ale jinak ne* vypadaj jak děda * klony zničí a takhle to zkouší dvě hodiny* ne ne furt nic sakra* kvůli jeho problémum se mu podlomí nohy a on spadne* do prdele * doplází se k lavičce a na ní si lehne* to nejde nejde nejde * Ale jde si jenom neschopnej * řekne hlas za ním* co tu chceš nemáš být na misi bratře * řekne arogantně* ale ale kryplíku nejde ti nejlechčí jutsu a si nervní*řekne pesměvavě jeho starší bratr * drž hubu Kaii jinak te zabiju* řekne naštvaně* a jak hodíš po mně berlí nebo co hahhahahah*řekne jeho brat a začne se smát* ja se stanu tsuchikagem a uvidíš * řekne a vstane * ale vážně* kopne do něj a on přepadne do zadu* to chci vidět když ani nedokážeš klony*řekne s temným hlasem* ja to dokážu * žačne dělat pečete * ne nedokážeš *dá mu pěst* si jen odpad a potupa klanu* au* zastaví se o strom * nic víc neumíš* ale ano*skočí k němu a dá mu kunai ke krku* dělaj udělej klony jinka tě podříznu * co to děláš* řekne vystrašeně* dělám laskavost klanu stejnak se bez tebe obejdou*přitlačí na kunai* dělej udělej klony hned* zakřičí* ano * dělá pečetě a zakřičí* KAGE BUSHINO NO JUTSU* mlha se rozplyne a před ním stojí dva dokonalý kloni* dobře bretřa* dá pryč kunai* nejlíp se učí pod stresem* vezme ho do náruče a odnese do pokojo* dík kaii* řekne když kai odchází z jeho pokoje* neděkuj si muj brácha a ty drží spolu*řekne usměje se a zavře dveře* dobrou * řekne kaito a zavře oči*
---: ---
Shinon Asada: *Byla hluboká noc a každý slušný člověk v Iwagakure už spal. Hlídky hlídali bránu do vesnice a celý perimetr okolo vesnice a samozřejmě občas i nějaká ta kontrola uvnitř vesnice. Ovšem už není válka takže nejsou hlídky tak moc velké. Shinon ta se ale přes Iwagakure pohybuje ve stínech oblečená ve svém černém kimonu ale to není vidět protože přes to má černý plášť a přes hlavu má přehozenou kápi takže jí není vidět do obličeje. ( odkaz » ) Shinon byla taky konečně zbavena toho sledování do Anbu když je ve vesnici. Shinon potichu probíhala ulicemi sice nevadí že se venku pohybuje takto pozdě v noci ale prostě nechce aby jí někdo viděl. Nakonec se po snaživé a tiché cestě dostane až k domu kde žije Mawasu Asada a jak se zdá tak se k ní vrátil i její manžel Rendo Asada. Ovšem Shinon tu je úplně z jiného důvodu. Když Shinon bojovala proti Tetsuhovi tak z něj před jeho smrtí dostala kdo a proč si ho najal na vraždu Shinon. Zjistila že to byla její matka, která připravuje jakýsi převrat a tak se Shinon rozhodla si o tom něco zjistit přímo u ní doma. Shinon moc dobře ví že nikdo nebude není doma protože odjeli na cestu někam mimo vesnici.*,,Dobře jdeme na to musím to najít co nejrychleji.“*Pomyslela si Shinon když už stála před vchodovými dveřmi. Následně si vytvořila že Shoutonu jakési šperháky a začala tam zápasit s tím zámkem. V knihách si toho o tom zjistila dost přeci jen Shinon je velice ale velice inteligentní takže se to dokáže naučit rychle. Ovšem v praxi je to celkem problém. Shinon se tam s tím zámkem morduje asi takových 7 minut ale pak se ozve jen cvaknutí a tak se Shinon pokusí otevřít a jsou odemčené.*Dobře můžu začít.*Řekne si Shinon pod nos a zavře za sebou dveře. V tom domě je velká tma ale nějak si musí poradit úplná tma není aby vrážela do věcí. Ovšem dům to byl opravdu velkej ale Shouton Bunshiny použít nemohla protože po zrušení po sobě nechají střepy. Shinon tedy začala prohledávat celý dům. Procházela všechny šuplíky a všechny dokumenty které našla ale nic nebylo důležité. Nakonec jí to napadlo místo kde by to mohlo být a tak se Shinon vydala do ložnice Mawasu. Naštěstí do doby kdy byla ještě malá se to tam skoro vůbec nezměnilo takže to bylo pro Shinon pohoda. Ovšem jako každá místnost i ložnice byla neúspěch a tak se Shinon vydala do poslední místnosti, která ji napadla a to byl její pokoj. Když otevřela ty dveře tak tam ale už dávno nebyl její pokoj ale mnoho stolů a různých dokumentů tak se tam Shinon v tom začala přehrabávat a asi po hodině hledání to našla. Sice to nic nedokazovalo tedy ne oficiálně ale Shinon to potvrdilo že Tetsuho ji nelhal. Na tom papíru bylo že Mawasu velmi často člověku jménem Tetsuho posílala peníze. A nebyli to zrovna malé částky.*,,Hm a mám to teď tedy můžu začít vyzvídat protože veškeré pochybnosti jsou pryč.“*Řekla si v duchu Shinon a následně zavřela dveře do pokoje a chtěla odejít ale bohužel bylo u vchodových dveří slyšet otevírání.*,,Sakra jsou tu moc brzo !!“*Zanadávala si Shinon a tak téměř okamžitě aktivovala Eternal Mangekyou Sharingan. Poté už jen použila Kamui a okamžitě ss teleportovala k sobě do pokoje. Následně šla už spát protože zjistila to co potřebovala. Následujících několik dnů strávila tím že hlídala co dělá Mawasu a doslova ji v jednom kuse sledovala. A pokud to přinese nějaké bližší informace tak to se uvidí.*
---: ---
Shinon Asada: *Shinon se už připravovala na nejhorší už měla zavřené oči a očekávala kdy přijde bolest ale najednou to uslyšela jak dopadl skalpel na zem to otevřela oči a viděla svou matku jak brečí a pomalu se přibližuje.Shinon je velice zmatená když ji matka odpoutá a odstraní pečetě.Vyslechne si matku ale nic ji na to neřekne jen se okamžitě rozběhne s hrůzou z domu ani si neveme své věci prostě utíká jak nejrychleji to svede směrem k sídlu Tsuchikageho.*,,Sakra co to mělo znamenat já myslela že mě tam ta ženská zabije a ona mě jen tak odpoutá a nechá me jít pryč co se to Sakra dneska stalo?'' Pty se sama sebe Shinon zatímco běží k Tsuchikagemu ktery je pro shinon velmi důležitý.*
Mawasu: *Už sa chystala na to, že jej niečo strašného urobí, už si chcela vytiahnuť nástroje a začať ju mučiť ako svojich väzňov pred tým, no ako sa jej ruka dotkla skalpelu, tak sa zabrzdila. "Čo... čo... čo... to robím... som monštrum..." Keď jej táto myšlienka preblesla hlavou, tak pustila skalpel, ten padol na zem a miestnosťou sa ozval jemný cvendžavý zvuk kovu. Oboma rukami si chytila hlavu, začali sa jej znovo objavovať tie obrazy mŕtvych shinobi a vlastne prečo? Pretože ona nebola vždy takáto, no raz jej priateľov na misii uniesli a kým sa k ním stihla dostať i s posilami, našli ich na smrť umučených. Potom nastal zo strany Mawasu teror, pri ktorom všetkých nepriateľov posielala z a veľkého utrpenia z tohto sveta a ešte si to dokonca začala i užívať. "Nie... nie... nie... ona za to nemôže... nesmiem... toto nesmiem..." Padla na kolená a po chvíli jej začali tiecť slzy, a začala vzlykať.* Ja... som to ne... nedokázala... prepáčte... ja som vás nezachránila... *To už plače a vzlyká, pritom sa však postaví a kráča k tomu rámu, kde rozopne putá a tým úplne uvoľní Shinoní, položí na ňu ruku a uvoľní pečate.* Choď... nevracaj sa... zabudni na mňa... a ži si lepší život ako som mala ja... ale pamätaj... že si shinobi a bolesti v srdci sa nikdy nevyhneš.... no nikdy sa ňou nenechaj ovládnuť tak ako ja... *Keď to Mawasu povie padne na zem, zloží sa na bok a začne nekontrolovateľne plakať, bolí ju to a táto bolesť ju zničila a zmenila jej život na krvavú pomstu, z ktorej nie je návratu.*
Shinon Asada: *Kdyz dostane shinon pečeť na znehybnění a další pečeť kterou neznala tak nemohla vůbec nic udělat jen měla hrůzu v očích měla obrovský strach ale nemohla nic dělat. Když ji matka připoutala tak ji už řekli z koutků oči slzy *Tsuchikage-sama prosím pomozte prosím pomozte kdokoliv.*Naříká si shinon a snaží se nebrecet ale je to těžké protoze ví čeho je její matka schopná a o to je to horší.*Mami prosím nech toho už jsem dost stará aby jsem se mohla odstěhovat na toto nemáš právo to je proti zákonum.
Mawasu: *Mawasu sa len jemne pousmeje a ladne sa vyhne jej útoku, predsa len bola dosť dlho shinobi, takže stále má obratnosť a dosť veľa skúseností, pritom využije to, že ju stále drží za ruku a použije pečať shiru o yokusei, ktorú následne i aktivuje, čím by mala Shinon znehyhniť, stále ju však drží za ruku a tak použije hneď ďalšiu pečať katon tenrou, ktorá zabráni použiť Shinon chakru a tým pádom i techniky. Mawasu je veľmi ale veľmi rozzúrená a preto nehľadí na to, že je to jej vlastná dcéra. Keď sú pečate aplikované, tak ju dotiahne k tomu mučiacemu rámu, podobnému obrube dverí a pripne ju o neho, natiahne reťaze aby jej telo vyrovnala do polohy X. Takto si ju prichystala na trest, ktorý sa jej práve návalom zlosti zrodil v hlave.*
Shinon Asada: *Když shinon dostane ránu tak se za něj chytí a sesune se na kolena a začne kaslat.To už di poslouchá matky nadávky že je Kurva a že s ním spí.Shinon se chtěla opět postavit ale matka ji chytla za ruku a začala jí táhnout do místnosti z které měla velký strach.*Neee!*Začala řvát shinon a různě se vzpírat. Pak aktivovala své KG a použila Kesshou no Yoroi a obalila si pravou ruku vrstvou krystalu a pokusila se matku plnou silou udeřit do nohy a doufá že se tak sesune k zemi a shinon se od ní bude moct vzdálit a nebude muset jít do té místnosti.*
Mawasu: Ty prijebané a nevďačné decko!!! *Zvrieskne Mawasu a ruku zovrie v päsť, tá smeruje na brucho Shinon, vôbec sa pritom nekrotí, prečo by aj mala hnev ju úplne ovládol.* Ty si moje decko a budeš ma i poslúchať... nevieš nič o tom, čo ej to život... a nechápem ako si ťa Tsuchikage mohol obľúbiť... čo si mu ho vyfajčila pri skúškach aby ťa nechal prejsť?! Alebo si sa mu kurvila v posteli... ty jedna nepodarená děvko!!! *Keď to povedala, chytila Shinon za ruky a surovo ju ťahala cez chodbu do miestnosti, ktorá bola určite Shinon dobre známa, bola to miestnosť, kde si jej matka ako shinobi vodila väzňov a vypočúvala ich, jej praktiky boli známe široko-ďaleko a málokto prežil jej vypočúvanie a mučenie. Keď boli vo vnútri, tak zavrela dvere a dala silnú ranu Shinon do zátylku, aby bola na chvíľu paralyzovaná, potom ju dovliekla k rámu, ktorý bol podobný dverám, no viseli v ňom putá na nohy a ruky, ten rám bol dobrý pre mučiteľa v tom, že na obeť mal dosah spredu i zo zadu. Silno jej pripútala nohy i ruky k nemu, pričom sa škerila od uch k uchu.* Keď si sa stala tou štetkou... tak si i ako štetka užiješ!!! *Povie nazlostene a začne vyťahovať svoje nástroje.*
Shinon Asada: *KDyž dostane Shinon tu první facku tak to byla opravdu síla a Shinon si jen přiloží ruku na místo kam tu facku dostala ale když dostala tu druhou tak to neustála a spadla na zem.Shinon to opravdu bolelo a začali se probojovávat i slzy ale Shinon to v sobě držela a ze země se dívala matce do očí.*To ty si tady ta kurva já se to celé roky snažila vydržet tu tvojí tyranii ale Tsuchikage-sama mi dnes oznámil že jsem přímo jeho žák a že budu bydlet u něj.Za ten krátkej čas co jsem strávila v přítomnosti Tsuchikageho jsem pochopila že ty jsi špatná.*Začne Shinon na matku řvát a vzdorovitě se jí postaví čelem s velmi naštvaným výrazem.*To kvůli tobě nás opustil táta si ho svým chováním od nás vyhnala po každym si chtěla až příliž a nikdy si se nezachovala jako matka spíš ses chovala jako nějakej pojebanej diktátor.*Vyhrkla ze sebe nakonec Shinon.*
Mawasu: *Upije si z čaju a šálku položí na stôl, pritom počúva, čo jej Shinon hovorí.* Takže si Chuunin... a čo ako má byť... po svete bahá veľa shinobi... a už majú i vyššie hodnosti... tak nechápem čo sa mi tu snažíš naznačiť... *Zvýši hlas, no potom sa jej jemne rozšíria zreničky v očiach.* Sťahovať?! A to si ma chcela len tak sprosto obísť?! Ak by som ťa nezavolala, tak by si si zbalila veci a išla si po svojich... to ako si predstavuješ... skoro celý tvoj život sa o teba starám... dávam ti všetko, čo ej na život potrebné... a ty sa mi odvďačíš tak, že proste bez slova zmizneš... *Na to sa už Maweasu neudržala ruka a skončila na líci Shinon v podobe silnej facky, ktorá nebola ničím tlmená a bola plná hnevu a zúrivosti.* Nie si nič iné len obyčajná kurva!!! Nie vlastne tzy si niečo horšie... ti si pojebaná kurva, ktorá sa len na niekom priživý a potom ho odkopne!!! *Po tých slovách nasleduje facka zase z druhej strany, ešte silnejšia, než tá prvá.*
Shinon Asada: *Jakmile Shinon uslyšela že jí matka zavolala tak celá zkameněla a zůstala stát bez hnutí po malé chvilce udělala to co matka chtěla a šla za ní do kuchyně a raději si taky sedla.Šlo vidět že má strach i přes to že se to Shinon snažila potlačit.MAtkce se nakonec podívala do očí a vyklepaným hlasem řekla.*Víš mami já už jsem Chuunin a jelikož jsem i už dost stará tak ti musím říct že se od tebe stěhuju takže mě prosím nech si sbalit věci a jít nechci to s tebou momentálně řešit.,,Sakra doufám že měla dneska aspoň dobrej den jinak tu bude fakt problém jestli začne zuřit.''*Řekne si Shinon pro sebe a potom se pokusí odejít rychle do svého pokoje aniž by to s matkou nějak řešila.Dalo by se říct že se snaží utéct do pokoje.*
Mawasu: *Práve sedí v kuchyni a popíja zelený čaj, na sebe má svoje obľúbené červené kimono, ktoré je zdobené ornamentami v podobe popínavých kvetov. Dobre vedela, že Shinon prišla do domu, bola predsa tiež shinobi a svoju ostražitosť a zmysli ešte stále nestratila. Dnes malo služobníctvo v dome voľno, preto tu boli len Shinon a Mawasu.* Shinon... čo to má znamnať... takto ma obchádzať, okamžite poď sem a povedz, o čo sa tu snažíš... *Povie chladným hlasom, v ktorom je cítiť hnev, síce mierny ale je tam. Mawasu sa snaží ovládať od doby, čo jej zakázali robiť prácu shinobi, no ten hnev sa vždy vyderie na povrch, je perfekcionistka a vždy sa snažila byť najlepšia, čo síce bolo dobre, lebo jej výsledky boli nadpriemerné, no na druhej strane jej to zničilo osobnosť a ak sa jej niečo nedarilo alebo niekto neurobil to, čo ona považovala za najlepšie, dokázala sa veľmi naštvať, i keď slovo naštvať je v tomto prípade slabé slovo, pretože sa jedná skôr už o psychickú poruchu.*
Shinon Asada: *Shinon zrovna stojí před domem znovu ale tentokrát je už rozhodlá že vejde dovnitř a neodejde nikam pryč.Zhluboka se nadechne a vydechna má ze své matky velký strach a doufá že tam nebude i otec protože její rodiče nikdy moc neuznávaly Tsuchikageho.Srdce Shinon buší jako o závod ale nakonec to zvládne a rychle vejde dovnitř.*,,Sakra tak a jsem tu tak snad to zvládnu a nebudou žádné problémy pokusím se proklouznout do pokoje a bude to.''*Pomyslí si Shinon a pak se pokouší nenápadně proklouznout do svého pokoje aby si mohla sbylit své věci a nenápadně zmizet.*
---: ---
Tenshi: *Po tej poslednej misii bol na tom psychicky veľmi zle, no zároveň sa musel pred „rodičmi“ pretvarovať, aby na to neprišli. Aby nezistili, že to vie. Zrazu si uvedomoval, že celý jeho život je len jedna veľká lož a o sebe vlastne nevie ani nič. Rodičia boli zrovna na misii, takže mal celý dom len pre seba. A to sa rozhodol aj využiť. Vykašľal sa na jedenie alebo podobné zdržiavanie a dolu prešiel do obývačky len preto, aby si vzal fotoalbumy a nejaké dokumenty o ich rodine. S týmto všetkým vybehol opäť po schodoch hore a hodil si to na posteľ, v ktorej sa doteraz váľal, takže bola rozhádzaná. Otvoril si v izbe okno, aby mu dovnútra išiel čerstvý vzduch, no nechal si zastreté. Veď tam mal svetla viac než potreboval a ďalšie prenikavé svetlo by ho ponáralo len do väčšej depresie. Nevedno prečo, no bolo tomu tak. Prišlo mu to ako výsmech, že vonku je tak pekne a teplo, zatiaľ čo on trpí. Takýmto stavom si ledva prešiel po tej traume, kedy zavreli Hirota, a teraz mal pred sebou traumu ďalšiu. Najradšej by vyhľadal aj tú psychologičku, lebo mu dosť pomohla, ale nevedel, či jej v tomto môže veriť. Veď v pozadí boli omnoho väčšie tajomstvá ako je len toto a bolo nebezpečné o nich vedieť. Nanešťastie, tie tajomstvá pomaly, ale isto, vyplavovali na povrch. Gelel Ishi v podobe prívesku mal teraz položený na poličke. Veď to bol dar od tej ženy, ktorú nazýval matkou a mala to byť záležitosť klanu. Ale akého klanu, keď on sem možno ani nepatrí? Nevie nič o svojich pravých rodičoch, veď sa len dozvedel, že otec je neznámy a matka mŕtva. A rovnako tak ostatní príbuzní. Pardon, ostatní príbuzní boli mŕtvi len pravdepodobne. O nich sa nič nevedelo. Hoci bol Tenshi zvláštna osobnosť a miestami bol vyspelý viac než treba, miestami bol stále len dieťa. Hoci si uvedomoval, že potrebuje informácie, netušil, ako ich získať. A preto si rozhodol prezrieť všetko, čo sa nachádza doma. Hoci toho nebolo veľa, ale aspoň niečo. Tenký paplón si pretiahol cez nohy, keďže mal stále len šortky, ktoré nosil ako pyžamo, a z vonku prúdil dovnútra aj chladnejší vzduch, než by čakal. Neunúval sa však viac obliekať, momentálne mu to vyhovovalo tak, ako to bolo. Veď tu bol sám, tak nemal ani prečo. Navyše, takto malo telo väčšiu slobodu a nebolo obmedzované zbytočným oblečením. Ako prvý si vzal rodinný album a prezeral si fotky v ňom. „Prečo som si to neuvedomil nikdy skôr? Vedel som, že nie sme bežná rodina už len kvôli tej atmosfére, čo tu panovala, no rovno niečo takéto? Ale keď si to tak vezmem, tak mohlo byť viac než divné, že tých fotografií je minimum a takmer žiadne pred tým, ako som sa „narodil“.“ Konštatoval si v duchu pri otáčaní strán albumu. Zvyčajne to boli fotky z oslavy jeho narodenín alebo nejakej podobnej udalosti. Až teraz si uvedomoval, že on vlastne ani nevie, kedy sa narodil. Má vážne deväť rokov? A aké je teda vlastne znamenie? Čo dodať, doplo mu to vážne skoro. Momentálne si prezeral fotku, na ktorej mal asi šesť rokov. Na tvári mal úsmev od ucha k uchu, zatiaľ čo „matka“ sa aspoň trochu usmievala, otec sa tváril skôr utrápene. A vlastne, pokiaľ toto nie je jeho rodina, tak aké je jeho vlastné meno? Alebo priezvisko? Nechali mu to pôvodné a len nafingovali rodinu, alebo vytvorili úplne novú osobnosť? Musel si zobrať ďalšiu dávku vitamínov v domnienke, že to sú lieky. Keďže si sám zvýšil dávky a nevidel zmenu, placebo efekt prestával byť účinný, pretože tomu prestával veriť. Stále však nevedel, že to sú len obyčajné vitamíny.* Ja som vážne tupý. Ako to, že som si nevšimol skôr, že je to divné? Veď už podľa fotiek sa dá vidieť, že po týchto rodičoch nemám nič a teda nemôžu byť mojimi rodičmi. Jediné spoločné s matkou mám vlasy, no nič viac. Otec má blond vlasy a tmavohnedé, skoro až čierne oči, zatiaľ čo matka má skôr zelenkasté. A ja? Ja ich mám jasne modré. A nos a ústa tiež nemám ani po jednom z nich... *Bolo mu do plaču a najradšej by aj plakal, no oči mal na to príliš vysušené, aby z nich mohli tiecť ešte aj slzy. Ubiehali minúty a dokonca aj hodiny, no on si stále prezeral len tie fotky. Čoraz viac si uvedomoval, že si to mohol uvedomiť aj skôr. Trápilo ho to a bolelo, no v neposlednom rade sa cítil neúplný. Veď nevedel o sebe skoro nič, nevedel, kedy sa narodil, či je to jeho pravé meno, alebo odkiaľ vlastne pochádza. Album rázne zaklapol a išiel si dole pre pohár vody. Keď prechádzal okolo chladničky, tak si všimol akési srdiečko na chladničke. Bolo to jeho vlastnoručnej výroby, ktoré dal „matke“ ku dňu matiek. Teraz ho však schytil a roztrhal. „Že najlepšia mamička, to iste...“ Najradšej by odtiaľto utiekol a bežal čo najďalej, no čo mu to pomôže? Všade bude len cudzinec a nikde nikoho nepozná. Pri takomto spôsobe ho skôr či neskôr zabijú a bude to skôr, ak sa dostane do vojnovej oblasti. Nezostávalo mu teda nič iné než tu zostať, plniť vôľu dediny a hrať sa na dobrého syna. Veď dedina, lepšie povedané jej obyvatelia, za to nemohli. Hoci sa v ňom tvorila nenávisť a odpor, no to zatiaľ len k tým, ktorí za to mohli a ktorí to pred ním skrývali. Teda nepochybne aj k samotnému Tsuchikagemu. Keby bol radšej chránený tou hlúpou nevedomosťou, ako to vedieť. Roztrhané srdce hodil do koša a do pohára si nabral krištáľovej studenej vody. Vychutnával si to oblaženie vyprahnutých úst. Bolo to niečo skoro až neskutočné. Bolo to však vzrušenie, ktoré trvalo len pár sekúnd, kým sa nevrátil ku skutočnému problému. Do pohára nabral opäť vodu, no teraz ju nepil. Vzal si ho hore, aby nemusel stále behať z poschodia do kuchyne a potom zas do izby. Položil si pohár na nočný stolík a vykukol z okna. Jedna suseda akurát zatvárala stánok, ktorý mala spojený s domom a predávala v ňom pečivo. Nejaké deti sa hrali na ulici a naháňali, skupina starcov zas z lavičky hľadela do neznáma a spomínala na časy, kedy boli ešte mladí. Aj samotný Tenshi by bol najradšej tým dieťaťom, ktoré sa mohlo tešiť z maličkostí. Rád by bol opäť taký, ako keď stretol Liath-onee-sama, no to nešlo. Od toho stretnutia sa toho udialo príliš veľa. Bol niekoľkokrát zradený najbližšími. Najprv senseiom a teraz ľuďmi, ktorých bral za rodičov, a vedením dediny, ktorému dôveroval. Svet bol skutočne skazené miesto. Spomínal na slová Liath o tom, ako v jeho veku už dávno zabila. A čo bolo divné a nechutné, momentálne sa aj v ňom tvorila chuť ničiť, dokonca až ukončovať ľudské životy. Avšak, nemal na to. Aspoň zatiaľ nie. Prešiel k posteli, na ktorú sa zvalil, a vzal si zakladač, v ktorom boli všetky dôležité dokumenty. Postupne si ich prechádzal, no presne vedel, čo hľadá. Hľadal svadobný list tých ľudí, čo sa oňho starali, a zároveň svoj rodný list. Vedel, že to druhé by tam malo byť pravdepodobne sfalšované, no skutočný šok nastal, keď to tam vôbec nenašiel. A nenašiel ani list svadobný. To vážne boli dvaja neznámy shinobi tejto dediny donútený sa hrať na manželov a vychovávať decko? Alebo tomu bolo inak? Ktovie, ale momentálne začínal cítiť aj súcit s „rodičmi“. Nie, neodpustil im a ani to nemal v pláne, no cítil súcit, pretože sa museli vzdať vlastných životov a osobností a hrať sa na jednu veľkú šťastnú rodinku. Pri tých myšlienkach sa mu chcela smiať i plakať. Napokon zaspal. Nevedel sám ako a ani kedy, no zaspal a zakladač mal voľne položený na hrudi. Snívalo sa mu o tom, že opustil dedinu a mal jediný cieľ, dozvedieť sa, kým vlastne je.*
---: ---
Tenshi: *Jeho čas ulievania sa krátil, a čím bol kratší, tým viac toho chcel zvládnuť. Veď pred svojím tímom sa chcel predviesť, že hoci nedokáže poriadne trafiť terč kunaiom, nie je žiadna lama. A práve preto si chcel zostaviť sériu techník, ktoré by mu v tom pomáhali. Tie elementárne základné, čo chcel zvládnuť už v podstate zvládol. Teda, toto by platilo, no sensei mu odhalil to malé tajomstvo, že on nemá elementy len dva, menovite Katon a Doton, ale má elementy tri, Katon, Doton a Fuuton. A keďže Fuuton posilňuje Katon, no zároveň je silnejší ako Raiton a môže byť vcelku užitočný rozhodol sa, že je na čase ovládnuť aspoň jednu techniku aj tohto elementu. Aby dodržal sľub senseiovi, že nikomu o tom nepovie, kým nebude mať viac informácii, chcel trénovať mimo domova, no na poslednú chvíľu dostali rodičia akúsi misiu a boli nútení opustiť Tenshiho. Chlapec nemal ani tušenia, že to všetko súvisí práve s ním. Bolo to proste nepredstaviteľné a príliš zamotané, než aby si to dokázalo uvedomiť dieťa. Mal však pripravené raňajky, čaj a pri nich odkaz. Raňajky si s chuťou zjedol, veď išlo o praženicu na cibuľke podávanú s čerstvým pečivom.* Drahý Tenshi, Tsuchikage nás na poslednú chvíľu požiadal o splnenie misie. Mrzí ma, že to je takto narýchlo, no raňajky máš prichystané a obed máš v chladničke. Ešte neviem, ako dlho bude misia prebiehať, no možno sa pár dní neuvidíme. Dávaj na seba pozor. *Prečítal si to nahlas a len nad tým mykol plecami. Niežeby to robili často, no podobné situácie už v minulosti nastali, tak vedel, ako sa pri nich správať. Keď sa najedol a vypil čaj, tak po sebe spratal riady a umyl ich, aby to nemusel umývať zaschnuté, lebo to by nešlo tak ľahko dole. Riady nechal odtiecť a išiel sa prezliecť z pyžama, ktoré tvorili iba voľné trenky. Vybehol po schodoch do svojej izby, nachystal si čisté spodné prádlo, no následne si musel ešte vytiahnuť, čo si vlastne oblečie. Keďže mal trénovať len na dvore, tak to mohlo byť prakticky čokoľvek, no uňho to bolo aj tak komplikovanejšie. Pri výbere bol ovplyvňovaný tým, či je to modré, či sa na to cíti a ako vyzerá farebný kombinácia. Zvyčajne víťazili obtiahnuté tenké tričká farbou podobné nohaviciam, no niekedy sa rozhodol aj pre niečo iné. Ako aj tentokrát. Nevytiahol si žiadne tričko, ale len tmavú vestu s kapucňou. Veď vonku bolo pomerne teplo a tričko si nevedel vybrať, tak nechcel strácať ešte viac času. A ako nohavice si napokon vzal šedé teplákové šortky pod kolená, ktoré boli viac než dostatočne voľné. Nebral si ninja vybavenie a ani čelenku, veď ide len na záhradu. Okamžite sa navliekol do týchto kúskov a vestu si zapol skoro až po krk. Vzal si so sebou knihu a kameň Gelel, ktorý si okamžite zavesil na krk a teraz sa dobre vynímal v tom kúsku rozchádzajúcej sa vesty, keďže nebola zapnutá až po vrch. Teraz bol presne ten moment, kedy bol pripravený trénovať. Nebol metrosexual, no skutočný problém bol si usporiadať vlasy. Tentoraz sa však na to vykašľal, lebo chce trénovať techniku na tvorbu vetra a tá by mu nepochybne účes skazila. Spoločne s knihou si to zbehol dole a cez presklené dvere vyšiel rovno na záhradu. S knihou si prešiel do tieňa jedného blízkeho stromu, kde začal okamžite čítať.* V podstate základná technika elementu Fuuton, ktorej využitie je takmer neobmedzené a záleží len na skúsenostiach a schopnostiach ninju. Silnejší ninja touto technikou dokáže dokonca odfúknuť aj starý strom, ale skutočne sa musí jednať a skúseného užívateľa tejto techniky. Jedná sa o techniku Fuuton: Daitoppa, pri ktorej ninja z úst vydychuje mocný závan vetra. Potrebné ručné pečate pre techniku sú tiger, vôl, pes, zajac a had. „Tiger, vôl, pes, zajac, had...“ *Zopakoval si v duchu ešte posledný poznatok, ktorý sa dozvedel a menované pečate si vyskúšal aj zložiť. Knihu zavrel a odniesol na záhradný stolík.* Malo by to byť niečo, že naplním svoje pľúca vzduchom, no do tohto výdychu pridám aj chakru, ktorá obsahuje Fuuton. Tým pádom sa z neškodného výdychu stane mocný vietor. *Povedal si pre seba svoju myšlienku a začal okamžite skúšať. „Tiger vôl pec zajac had“ V rýchlosti poskladal potrebné pečate.* Fuuton:Daitoppa. *Preriekol pre seba aj názov postavy, nadýchol sa, no pri výdychu sa nič nestalo. Možno už trikrát ovládol pridávanie elementárnej podstaty chakre, no raz to bol Doton a dvakrát Katon. Nevedel, na čo iné sa má zabrať pri Fuutone. A len kým toto zvládol, tak to boli hodiny. Nehovoriac o tom, že to malo od techniky stále na míle ďaleko, pretože výdych sa nezmenil, no skôr ho to potlačilo dozadu, pretože z úst vypúšťal naraz väčšie množstvo vzduchu. Pri nekonečných pokusoch a neúspechoch, kedy čas pokročil a Slnko najviac pieklo, bol čas na obed. Preto si rozhodol dať prestávku a potom sa na to opäť vrhnúť. Prešiel teda dnu a z chladničky vytiahol hrniec s obedom. To položil na šporák a ten podpálil. V hrnci toho bolo tak na jednu porciu a tak bolo zbytočné to prekladať a zohrievať inak. Zbytočné robenie riadov. Pri zohrievaní obeda sa pozeral cez sklenené dvere na záhradu a pozoroval, ako sa jemný vánok zahráva s poletujúcim lístím, ako si tráva pri jeho vplyve lahá a ako koruny stromov šumia. Aj on to chcel dokázať.* Dám si tri pokusy, za ten čas by sa to malo zohriať. *Povedal si pre seba a opustil šporák s hrncom. Nakoniec sa však z pokusov troch stali pokusy štyri, päť, šesť... a čoskoro to už ani nerátal, pretože sa do toho úplne zažral. Chcel to zvládnuť, lebo hoci najprv Fuuton podceňoval, teraz mu to prišlo, že vietor dokáže mať dosť veľkú silu a spôsobiť nemalý tlak.* Fuuton: Daitoppa! *Skríkol, no k prevedeniu techniky sa nedostal. Zacítil akýsi divný smrad, ktorý sa šíril z domu. A zrazu mu bolo všetko jasné. Či tá omáčka obsahovala mlieko a to začalo kypieť, alebo nech to bola akákoľvek tajná prísada, teraz to bolo po celom šporáku a v hrnci prihoreté. Okamžite vbehol do domu, potreboval sa dostať k šporáku a vypnúť to, no dom už bol zasmradený a dokonca sa tvoril aj dym, ako sa omáčka dostávala k horáku.* Môj obed... *Zakňučal smutne a rýchlo to vypol. Hrniec potiahol a chytil do umývadla, pričom doň okamžite napustil studenú vodu. Toto všetko upratať, to bude rozhodne roboty na týždeň. S povzdychom si však len otvoril vrchnú skrinku a vytiahol si jednu cereálnu tyčinku. Namiesto cestovín s omáčkou má na obed jednu tyčinku. Aký výsmech. Teraz sa však rozhodol pokračovať v tréningu. Veď práve kvôli tréningu prišiel o obed, tak nech to aspoň dotiahne dokonca. A zároveň sa mohol vyhovoriť, že v dome je príliš štipľavý dym na to, aby tam upratoval.*
---: ---
Tenshi: *Od posledného stretnutia s Ichigom, kedy vlastne neúmyselne na plnú hubu vyzradil svoje najväčšie tajomstvo o tej traumatizujúcej udalosti sa mu von chodiť moc nechcelo. A najradšej by ani nechodil, no nemal moc na výber. Chcel postupovať a pokiaľ chcel postupovať, tak musel trénovať. A rozširovať svoje schopnosti. Práve dnes sa rozhodol pre tréning ďalšej D techniky, o ktorej už mnoho počul, a ktorú asi každý ninja ovládal. A preto ju musel zvládnuť aj on. Koniec koncov, bola to dosť užitočná technika. Neochotne vyliezol z postele, pričom spal v podstate nahý, ak sa nerátajú len boxerky. Ale čomu sa čudovať, keď mal v izbe tak nechutné teplo? A cez noc nemohol mať otvorené okno, lebo by tam nalietal hmyz. A povedzme, že s hmyzom kamarát nebol. Na jeho krku sa teda teraz viac ako obvykle vynímal modrý kryštál uviazaný na koženej šnúrke ako náhrdelník, ktorý ladil s farbou jeho očí. Navliekol sa do nejakého vyťahaného voľného oblečenia, ktoré by si v živote neobliekol, keby mal ísť na verejnosť. Na doma to však bolo oblečenie perfektné, lebo ho neobmedzovalo v pohybe a cítil sa voľne. Po rannej hygiene nasledovali raňajky a výnimočné čítanie novín. Neodolal, keď sa len tak povaľovali na stole. Prečítal si vtip dňa, no moc mu neporozumel. Nečudo, keď to bol vtip pre dospelých so sexuálnym podtónom, ktorému dieťa nemohlo rozumieť. Noviny po raňajkách odložil, vzal si čiernu stuhu, stopky a fľašku s vodou. Zamieril si to rovno na dvor, ktorý kritickým zrakom premeral. Nebol si istý, či to bude dostatočné, ale keď nie, tak sa prinajhoršom rozpleskne o múr. Položil si fľašu s vodou a stopky na záhradný stôl. Čiernu stuhu využil ako čelenky, aby mu do tváre nepadali vlasy a zároveň aby mu netiekol pri záťaži organizmu zbytočne z čela pot. Našiel si akúsi paličku bližšie pri strome a vrátil sa naspäť k začiatku dvoru, ktorý začínal pri záhradnom dvore. Urobil výraznú čiaru do hliny, ktorá mala byť preňho štartovnou čiarou. Následne prešiel cez celý dvor, až po koniec a asi meter alebo dva od múru, ktorý slúžil ako plot, spravil čiaru cieľovú. Podľa neho to mohlo mať ideálne tých šesťdesiat metrov, keďže toľko sa v atletike zvyčajne behalo na akadémii, no malo to skôr metrov päťdesiat. To teraz nebolo podstatné. Prešiel opäť k stolu, z ktorého si vzal stopky do ľavej ruky. Za štartovnou čiarou sa dal na štyri, pričom ľavú nohu mal skrčenú a bližšie k telu, zatiaľ čo pravú nohu mal vystretú ďalej. Oboma nohami však stál na špičkách, čím v nich bol väčší tlak a výsledný odraz bude intenzívnejší. Ruky mal položené tesne za čiarou, pričom prsty ľavej mal zohnuté, aby stlačil stopky.* Tri, štý-ri! *Skríkol si pre seba, no v tej sekunde stlačil stopky a vyrazil. Nanešťastie, pri odraze, pri ktorom musel spúšťať stopky, na zemi akosi zabudol tú ľavú ruku, do ktorej sa zamotal nohami a nepekne preletel, pričom to vyzeralo ako prevaľ cez rameno. Pri dopade si dokonca vybil dych a teda jeho pokusy o nádych zneli ako skučanie. Toto bolo horšie ako neúspešný prvý pokus. S problémami sa postavil, pričom sa mu podarilo aj akosi nadýchnuť, no za ten čas, čo sa mu to nedarilo, zostal červený jak rajčina. Ešte chvíľu trvalo, kým to rozdýchal a dostal sa cez tú bolesť. A ešte dlhšie trvalo, kým našiel stopky, ktoré mu pri tom akrobatickom kúsku vyleteli z ruky. Našťastie sa im nič nestalo, no podľa nich bežal už minútu. S povzdychom ich zastavil a vynuloval. Postavil sa opäť do štartovacej polohy, no teraz nemal ľavú ruku položenú na zemi, ale mal ju pri tele. Možno tým nebude mať taký dobrý odraz, ale aspoň sa neprizabije.* Tak poďme na to. Štart! *Skríkol na plné ústa, spustil stopky a vyrazil. Bežal tak rýchlo, ako vedel, ale očividne nie dosť. Hneď, ako prebehol cez cieľ, vypol stopky, aj keď bol problém to ubrzdiť pred tým, ako sa neocitne nalepený na stene. Nad tým časom len nesúhlasne zakrútil hlavou. Bolo to horšie, než očakával. S bolesťami ozývajúcimi sa z celého tela, no hlavne chrbtu, na ktorý dopadol, sa vrátil na štartovaciu plochu. Stopky vynuloval a začal znovu. A znovu a znovu a znovu. Lebo toho nie je nikdy dosť. Jeho cieľ bol jasný, zabehnúť to pod desať sekúnd. To nebolo nezvládnuteľné, keďže deti do pätnásť rokov boli schopné zabehnúť šesťdesiat metrov za osem sekúnd a on to mal metrov päťdesiat. Preto to stále opakoval. A napokon to aj zvládol, len o tom nevedel. Stopky zastavil, no za cieľovou čiarou mal veľa prachu z toho behu, na ktorom sa pošmykol a nabúral priamo do múra. Našťastie sa jeho kinetická energia zmenšila snahou zabrzdiť, no aj tak to dosť bolelo a cítil, akoby sa mu celá tvár zamačkla dovnútra. Prekvapivo však netiekla žiadna krv, tak to neriešil. Rozhodol sa to ešte dvakrát vyskúšať, ale očividne si konečne našiel polohu, z ktorej okamžite vyštartoval a dokázal zo svojho tela žmýkať maximum. Aj v týchto dvoch prípadoch to zvládol pod desať sekúnd, no už horšie ako predtým, keď sa rozplesol na múr. To mu však bolo jedno, lebo svoju prvú úlohu splnil. Po tomto behu si doprial polhodinovú pauzu, počas ktorej sa snažil rozmýšľať nad tréningom techniky. Počas tejto pauzy vypil celú fľašu vody, ktorý mala objem jeden liter. To sa samozrejme odzrkadlilo, keď po pauze si pauzu predĺžil potrebou ísť na záchod. Po tridsiatich piatich minútach oddychu sa však rozhodol pokračovať v tréningu a prejsť konečne na tréning samotnej techniky. „Posilni svoj každý sval chakrou, čím z neho na moment dosiahneš neuveriteľného výkonu bez následkov. Vďaka tomu bude možné behať extrémne rýchlo...“ Zopakoval si v duchu, čo vedel o tej technike a pustil sa teda na to. Doteraz trénoval správny rozbeh, no teraz ten rozbeh už chcel zlepšiť chakrou. Pri prvých pokusoch na to nevedel prísť, tak sa nič nedialo, no keď zrazu nejakým zázrakom posilnil svaly a tým svoj beh urýchlil, stratil prehľad o dráhe a ocitol sa nalepený na stene. Okamžite padol na zem ako hnilá hruška a nad hlavou mu poskakovali hviezdičky, jednorožce a antistresové loptičky. Z nosa mu tiekla krv a len tak si tam ležal. Vedel, že neskôr bude musieť zájsť do nemocnice na kontrolu hlavy, či nemal otras, alebo si nezlomil nos, no najprv musel dokončiť tréning. Veď kým nepochopí, ako vnímať svet aj v tej rýchlosti, tak tých nárazov bude ešte viacero. Našťastie samotnú podstatu techniky zvládol, stačilo to doladiť, aby nebúral do objektov a dokázal si uvedomiť, kde je a čo je okolo.*
---: ---
Tenshi: *Bolo to pár dní od momentu, čo úspešne zvládol geninské skúšky, no nemohol zaostávať. Akoby ho to namotivovalo k snahe dostať sa ďalej. On, čo uznával priemer ako spôsob života sa chcel dostať v čo najkratšom čase ďalej ako len na genina. A na to potreboval nové techniky. Práve k splneniu tejto potreby sa rozhodol využiť daru od otca za úspešné absolvovanie skúšok. Od matky dostal modrý náhrdelník, ktorý nebol obyčajným náhrdelníkom. Bola to na mieru upravená záležitosť klanu, kameň Gelel. Zároveň mu bolo povedané, čo je vlastne ten kameň zač a na čo slúži. Tenshiho zaujalo, že si doňho môže odkladať chakru, tak tomu robil vždy, keď nemal nič na práci. Čo bolo v posledných dňoch skoro stále. V ruke stláčal loptičku, ktorú dostal od psychologičky a pozeral sa na plafón. Moc sa mu nechcelo vyliezať z postele, ale nakoniec sa k tomu predsa len dokopal. Vyskočil na nohy a zamieril si to rovno ku skrini s oblečením. Vytiahol si čierne tielko, keďže mu bolo teplo, a tmavomodré šortky. Toto oblečenie si rovno obliekol. Zobral so sebou ešte knihu „Prvé styky s elementmi“, ktorú dostal od otca, a zbehol dole. Tam sa v pokoji naraňajkoval. Doprial si vianočku s maslom a medom, pričom si k nej na pitie spravil kakao.* Itadakimasu. *S chuťou sa pustil do jedenia týchto sladkých raňajok. Pri jedení si listoval v knihe, no presne vedel, čo kde je, lebo odkedy ju dostal, ju stihol prečítať asi trikrát. Veď v tej knihe boli popísané základné vzťahy elementov, ich výhody i nevýhody. A samozrejme, nejaké základné techniky. Hneď, ako sa najedol, si vzal fľašku, do ktorej nabral vodu. Spolu s knihou a fľaškou vody sa vydal na záhradu, kde chcel trénovať. Prešiel rovno pod starý strom, ktorý tvoril jediný väčší tieň v záhrade. Pod stromom sa zvalil, vedľa seba položil fľašu a o skrčené nohy si oprel knihu. Tentoraz však čítal knihu od samého začiatku, kde mal ako záložku akýsi špeciálny papierik. Bol to papierik na odhalenie elementárnej podstaty chakry. Každú mal nejakú od narodenia. Samozrejme, tvrdým tréningom v sebe ninja dokázal rozviť aj iný element, no základom bol jeden. Aspoň zvyčajne. Bol tam aj návod, ako sa ten papierik používa, no bol príliš strohý. Konkrétne tam bolo: Ninja si vloží papierik do dlane, ktorú uzavrie. Sústredí dovnútra svoju chakru, ktorú papier okamžite prijme, pretože je chakra vodivý. Papierik bude ovplyvnený elementárnou podstatou chakry nasledovne. Ak je ninjova elementárna podstata oheň, tak papierik vzbĺkne a zhorí. Ak vzduch, tak sa rozpolí, ak blesk, tak sa skrčí. Ak zem, tak sa zablatí, a ak voda, tak zvlhne. Chlapec si položil knihu vedľa seba a vzal do ruky ten papierik.* Tak poďme na to. *Druhou dlaňou prikryl ten papierik a sústredil tam svoju chakru. Aspoň sa o to pokúšal. Keď si bol istý, že to bude, tak vrchnú dlaň odtiahol, a tým to odokryl. To čo uvidel, ho dosť prekvapilo. A v prvom rade tomu nechápal.* Čo to má znamenať? *V ruke držal dve polovice, jedna dohorievala, zatiaľ čo tá druhá bola celá zablatená a špinavá. Nech hľadel do knihy a hľadal v nej, čo by to mohlo znamenať, nič nenašiel.* Budem sa musieť spýtať senseia, čo to znamená... *Ale, keďže chcel trénovať, musel si s tým rébusom aspoň čiastočne poradiť aj sám.* Tak, keďže je časť zablatená, tak by to malo znamenať Doton. Tak začnime teda tam. *Lístok rozpolený a zničený si založil ako záložku na túto úvodnú stranu, aby sa na to neskôr opýtal senseia. Nalistoval si stranu s Dotonom, kde mal zvýraznenú techniku, ktorú sa chcel naučiť. Popis bol príliš stručný, ale hádam to zvládne. „Pomocou tejto techniky dokáže ninja zo zeme vytiahnuť veľmi pevnú kopiju, ktorá sa dá využiť na boj zblízka, ale aj na vrh na súpera.“ Pri tom poslednom sa prudko rozosmial.* Vrh na súpera, neviem hádať kunaie a budem hádzať kus zeme. *Povzdychol si a opäť odložil knihu. Vzal si fľašu s vodou, aby si trochu osviežil hrdlo. Keď sa napil, fľašu uzavrel a odložil, tak vyskočil na nohy a prešiel trochu ďalej. „Sústrediť svoju chakru do zeme, no nie len tak, ale sústrediť sa na jej Doton podstatu. Donútiť zem reagovať s Doton chakrou a vysunúť si z nej časť zeminy, ktorá sa stlačí a naberie podobu kopije.“ Hoci si v hlave povedal, ako by to malo fungovať, nemá šajnu, ako to zrealizovať. A preto mu nezostáva nič iné, než to skúšať. Skúšať stále dokola, až kým nepríde na to ako to správne používať. Okrem toho, najprv sa musí naučiť pridať do chakry jej skrytú podstatu a využiť jej, lebo doteraz nič také nerobil. Veď sotva zvládol kontrolu chakry a jej presúvanie. Zabralo mu hodiny, kým si dal v hlave dokopy plán, akoby to mohlo fungovať. Nehovoriac o tom, čo to dalo námahy to zrealizovať. A to nešlo o samotnú techniku, ale len základ, donútiť zem reagovať s Doton chakrou. Nemienil to tu však opúšťať skôr, ako to zvládne. Áno, musel si dať niekoľko prestávok, či už aby sa išiel najesť, alebo aby išiel na toaletu, ale vždy sa okamžite vrátil a pokračoval ďalej v tréningu. Stálo to omnoho viac chakry, ako všetko ostatné, čo robil do teraz, no ani tak to nemienil vzdávať. Dokonca používal chakru z kameňa Gelel, ktorú si tam posledných pár dní odkladal pre stav núdze. Toto vlastne preňho stav núdze bol, keďže nebol schopný vysunúť zo zeme kopiju. Ale vedel, že je na správnej ceste, keď sa zo zeme začal vysúvať aspoň kopček. Možno to bolo nič v porovnaní s tým, čím to byť malo, ale pomaly sa blížil k výsledku. A aspoň donútil zem reagovať na volanie, dostal aspoň nejakú odpoveď. Hoci nie až tak uspokojujúcu, ale dostal. A presne takto vyzeral zbytok jeho dňa. Vlastne, tá časť, dokedy neodpadol od vyčerpania.*
---: ---
Tenshi: *Jeho život sa akoby posledným tréningom zastavil. Psychológa nenavštevoval, pretože nedôveroval niekomu, kto si berie peniaze za to, že si vypočuje jeho problémy. Navyše, nepovažoval Iwagakure za dedinu, ktorá by sa príliš starala o psychicky slabších. A čo by mu to aj pomohlo? Nočných môr, v ktorých tie udalosti nekončia, ale pokračujú, by ho to nezbavilo. Jediná možnosť je, aby sa cez to dostal sám. A konečne sa rozhodol niečo pre seba urobiť. Ak sa chce čoskoro vážne stať geninom a opustiť akadémiu, kde mu všetko pripomína senseia, tak najprv musí zvládnuť tri techniky úrovne E, aby ho vôbec pustili na skúšky. A aj keď ho na skúšky pripustia, tak bude ešte otázne, či ich vôbec spraví. Na to sa však teraz snažil nemyslieť, teraz sa snažil myslieť na tréning, ktorý si naplánoval. Od otca dostal ako dar knihu s výberom niektorých techník, ktoré by mali študenti akadémie ovládať a hneď si medzi tými technikami našiel jednu, ktorú ovládnuť chcel. Pripravil si nejaké jedlo, ktoré bude mať ako desiatu počas tréningu a nabral do fľašky vodu. Okrem jedla, pitia a tej knihy si však ešte vzal aj zrkadlo. Nebolo priam potrebné na techniku, no on potreboval vidieť výsledok svojej snahy. Neodišiel ďaleko, prešiel len do záhrady za domom, ktorá bola oplotená vyšším latkovým plotom, takže ho susedia nemohli vidieť pri jeho snahe. Fľašu s vodou a tanier s chlebíčkami položil na záhradný stôl. Aj zrkadlo tam položil, no až po chvíľke hľadenia na vlastný odraz. To vážne vyzeral tak príšerne? V ruke ešte držal knihu, no tú neodložil, ale prešiel si spolu s ňou pod strom. Tam sa usadil a knihu otvoril na záložke. Začal si pomaly pre seba čítať. „Henge no Jutsu alebo Transformačná technika. Ide o techniku úrovne E, no vzhľadom na náročnosť manipulácie s chakrou je jednou z najnáročnejších tejto úrovne. Napriek tomu ju ovláda skoro každý kvalifikovaný ninja, keďže jej využitie je skoro neobmedzené. Dá sa použiť pri zmene na inú osobu, rastlinu alebo dokonca aj predmet. Ninja musí neustále udržiavať techniku pomocou vyrovnaného prísunu chakry. Ak začne byť prísun chakry nestabilný, technika sa môže ľahko zrušiť. Zároveň sa technika automaticky zruší po kontakte s iným objektom. Pri aktivácii techniky sa odporúča si v hlave predstaviť detailnú podobu svojho cieľa, vďaka čomu je premena ľahšia a presnejšia. Potrebné pečate na zvládnutie techniky sú pes, kanec a baran.“ Ešte hodnú chvíľu hľadel na ten text, no keď sa pristihol, že už nepremýšľa nad technikou, tak knihu zavrel a prudko vyskočil.* Pes, kanec, baran. *Zopakoval si potichu a prešiel k stolu, na ktorý položil knihu. Pečate si stále opakoval v duchu. Teraz však bolo na čase tie pečate aj naozaj zložiť. Najskôr ich pár krát zložil bez sústredenia chakry, bolo to len aby si to nacvičil a zvládol to rýchlejšie. „Sústrediť sa na nejakú osobu. Prvýkrát mi príde vhod, že sa toho nemôžem zbaviť.“ Skutočne sa plánoval zmeniť na Hirota, ale momentálne to bola najlepšia voľba, keďže jeho podobu mal v hlave stále. Zhlboka sa nadýchol, aby si prečistil hlavu od nepotrebných myšlienok a upokojil sa. Zároveň sa snažil sústrediť chakru, no neprestával sa sústrediť ani na tú podobu, do ktorej sa chcel zmeniť. Zložil pečate a sústredil sa na ukážkové prevedenie techniky.* Henge no Jutsu. *Šepol, no nič sa nestalo. Absolútne nič. Avšak, nedalo sa očakávať, že to zvládne na prvý pokus. Preto sa snažil ďalej. Znovu a znovu. Upravoval si postupne svoju predstavu fungovania tej techniky. Hoci to vyzeralo, že nerobí pokroky, on mal pocit, že hej. Možno to bola len priveľká dôvera v seba samého alebo možno len tušenie. Čas však plynul a spolu s ním aj neúspešné pokusy o premenu. Po približne hodine sa mu raz zmenili vlasy na čierne, no to len na pár sekúnd a ani nevedel, ako to dokázal, pretože pri opakovanom pokuse nedokázal ani to. Rozhodol sa teda tú podobu brať vážne detailne, jeden detail po druhom. Nesústrediť sa na ňu ako na celok, ale rozkúskovať si ju na zvládnuteľné časti. A začal práve tými vlasmi. Musel sa sústrediť na to, že on v skutočnosti nechce zmeniť tú farbu, ale len ju akoby obaliť do chakry, čo spôsobí, že okolie to vníma inak. A toho sa držal. Netrvalo zas tak dlho a vlasy sa vážne meniť začali. No vždy len na pár sekúnd a on to vylaďoval dovtedy, kým to nebol schopný udržať. Teraz prišla na radu zmena tváre, keďže Hiroto-sensei ju mal rozdielnu. Mal ju bledšiu, ako je tá Tenshiho a bradu mal o niečo málo ostrejšiu. Teraz sa v podstate hral s viacerými detailami naraz, takže to už bol základ ďalšieho kroku, kedy bude musieť tieto časti skladačky zlepiť do jednej podoby. Presne ako očakával, robilo mu väčší problém sústrediť sa na zmenu viacerých prvkov svojej tváre súčasne, no po nekonečnom opakovaní to ako-tak zvládol. Samozrejme, že to nebolo dokonalé, ale aspoň sa to podobalo výsledku. Začal pociťovať hlad i smäd, no jedlo a pitie si chcel dať ako odmenu, ak uspeje aj v zmene oblečenia, lebo aj toho sa technika týkala. Teraz sa teda sústredil na zmenu svojho oblečenia, chcel ho zmeniť na senseiove typické oblečenie a to bielu košeľu s vyhrnutými rukávmi a čiernu elegantnú vestu. Samozrejme, že to bolo sprevádzané ešte čiernymi nohavicami. Netušil, ako zmeniť niečo, čo nie je časťou tela, no napokon pochopil, že opäť sa to nesnaží zmeniť v pravom zmysle slova, ale len ovplyvniť vnímanie naokolo. Áno, to muselo byť úplne jednoduché. Samozrejme, že svoje zlyhania nezabúdal skúmať v zrkadle, ktoré si priniesol. Napokon ale aj túto časť na amatérskej úrovni zvládol. Ako si sľúbil, bolo na čase sa nadesiatovať. Sadol si na záhradnú stoličku a prisunul si k sebe tanier. Skôr, ako si vzal jeden z chlebíkov, si však vzal fľašku, ktorú si otvoril a vo veľkom si z nej odpil. V ústach mal vyprahlo a tak aj obyčajná voda teraz chutila výborne.* Itadakimasu. *Zaželal sám sebe a pustil sa do jedenia. Pri jedení sa však snažil premýšľať nad vytvorením všetkých tých častí naraz ako jedného veľkého celku. A moc nevedel, ako to dopadne. Keď sa po desiate k tomu konečne dostal, tak to samozrejme skončilo zlyhaním. Všetko to vlastne bolo pokus omyl, no aspoň sa niekam dostával. Najprv si zmenil len vlasy a oblečenie, potom zas len oblečenie a tvár, nakoniec vlasy a tvár. Akosi sa mu nedarilo zmeniť všetko naraz. Bolo to preňho priveľa sústrediť sa na to všetko v jednej chvíli. Ale nevzdával to. Práve takýto prístup ho posúval dopredu. Keď dokázal zmeniť všetky tieto časti súčasne, zrazu si uvedomil, že jeho výška zostala zachovaná, čiže to vyzeralo dosť komicky. Bolo to ako taká karikatúra. Mal čo robiť, aby zapracoval na zvládnutí menenia výšky a šírky. Teraz bol ten problém taký, že nemohlo to byť vnímané len okolím, ale sám sa musel cítiť v požadovaných rozmeroch, aby sa s takým telom dokázal hýbať. A aby toho nebolo dosť, už počas riešenia tohto problému zistil, že si nevie nájsť vyrovnanú hladinu prísunu chakry, kvôli čomu techniku neudrží. Zvyšok dňa riešil tieto problémy. Aspoň sa teda o to pokúšal, no sám nevie, ako pri konci tréningu dopadol, lebo ani nevie, kedy sa tréning skončil. Bol natoľko vyčerpaný z používania svojej dosť obmedzenej zásoby chakry, že sa zrútil a tvrdo zaspal, aby sa mu chakra obnovila prírodnou cestou.*
BlueBoard.cz ShoutBoard