Přidej zprávu »
---: ---
Yuno Shimei: *S úsmevom malý Yuno kráčal do budovy, na ktorej vysel nápis nemocnica. Tento nápis mohol byť vidieť už i z diaľky, vďaka čomu sa sám Yuno orientoval. Ani netušil, že okolo tejto budovy dosť často kráčal, úplne zabúdajúc na fakt, že toto je nemocnica. Keď bol dostatočne blízko, iba prešiel cez dvere vchádzajúc dnu na akúsi recepciu, alebo ako to nazvať. Tam už stál jeho sensei a pár ostatných detí, čakajúc na povely. Väčšina z nich boli malé dievčatá, podobného veku ako Yuno, ale kde tam boli i chlapci. Z diaľky bolo počuť senseia už rozprávať.* Takže mládež, vaša úloha na dnes, bude pomáhať pracovníkom tohto zariadenia. Avšak nemyslite na to, že by to bola nejaká otrava! Tým že pomáhate im, tak svoj čas premieňate na to, aby ste pomáhali zraneným. *Akýsi motivačný prejav, ktorý sa ale deťom i samotnému Yunovi páčil. Bolo to milé. Postupne si všetky deti rozobrali svoje úlohy. Niektorí šli so sestričkami, iní so sanitármi - pravdepodobne umývať niečo, ostatní zas do kuchynky roznášať jedlo. Yuno tam ostal ako posledný. S úsmevom tam stál, čakajúc, čo padne na neho. Po pár chvíľach vysvetlovania, zistil, že bude pomáhať starším, ktorý budú sedieť v čakárni. Ak budú niečo potrebovať, alebo niekam zájsť, Yuno im mohol poslúžiť ako opora. Síce bol malý, ale vždy je lepšie, keď ste už starší a môžte sa držať mladého človeka, akokeby nikoho. Bol ako taký vnuk, len pre všetkých, ktorý ju potrebovali! Už teraz sa nachádzal v čakárni, ale nebol tam sám. Okrem pacientov tam ale bola ešte jedna pani, oblečená celá do biela. Yuno sa viac menej držal jeho inštrukcií. Koho iného, že. Bežne chodil za staršími. Niektorí boli príjemní, iní celkom nevrlí. Ale on sa tomu nedivil. Veď boli zrejme v bolestiach, alebo mali iné problémy. Nosil im vodu, vždy ju pekne položil buď im do rúk, alebo na nejaký ten stolík ich blízkosti. Potom im aj jedlo nosil! Boli tam také automaty, kde sa dali kúpiť a stačilo iba, aby ho niekto poprosil a Yuno vždy s úsmevom išiel a doniesol to už jemu či jej. I jednu pani, ktorá potrebovala ísť na záchod, pomáhal tak, že jej držal dvere, keď sa potrebovala niekam dostať. Keď sa vrátili, tak ho iba pohladila po vlasoch a dal mu akýsi cukrík. Yuno si všimol, že starci so sebou dosť často nosia nejaké cukríky. Nechápal, kde ich berú. Dostávajú starí ľudia dôchodky v podobe cukríkov? Asi áno! Pár hodín tam takto pomáhal. I nosil potrebné papiere z recepcie ľuďom v čakarní. Proste, anjel. Ale všetko muselo skončiť, i jeho pomáhanie v nemocnici. Ku koncu prišiel sensei a oznámil mu, že onedlho budú končiť. Čo sa dalo robiť? Yuno sám začínal trochu pociťovať hlad. Nakoniec zistil, že všetci dostanú zdarma obed v nemocnici! Niektoré deti z toho neboli nadšené. Yuno taktiež nie, avšak to ešte netušil, že nemocníčný obed je ešte horší než ten na akadémií, chudák jeden.*
---: ---
Tsuki Yagami: *So zívnutím sa posadila na posteli. Bolo to sotva desať minúť, čo sa zobudila a ešte chvíľu ležala. Budík jej nezvonil, predsa len sa zobudila o polhodinu skôr, a tak to ešte nestihol. Každopádne sa vyškriabala najprv do sedu, potom prehodila nohy cez okraj postele a z tej skĺzla. Zamierila ku dverám. Na sebe mala svoje obľúbené pyžamko. Zamierila rovno do kúpeľne, ktorá bola len pre ňu. Tam si vyzliekla svoje pyžamko a vkĺzla do sprchy. Dnes bude mať v nemocnici špeciálnu výučbu. Hoci to zvyčajne lekári nerobia, no je dobré, aby túto rutinu ovládali aj lekári, bolo to pre prípad istoty. Išlo o pečovanie o pacientov. Po chvíli, kedy sa sprchovala a trošku sa tak vďaka nej prebrala, sa vysušila a obliekla si červené šaty, ktoré jej boli po kolená, ale aj tak sa v nemocnici bude musieť obliecť do typického úboru pre sestričky. Po tom, čo vykonala ostatné hygienické návyky, tak sa vrátila do izby, kde si uložila pyžamo a ustlala posteľ. Vypla budík, aby nezačal zvoniť, vzala tašku, ktorú mala prichystanú vedľa postele a zišla dole do kuchyne. Už tam mala nachystané raňajky, ale Shi tam nevidela. Veľmi pomaly si na tú osobu zvykala. Ba čo viac.. Shi jej pripravila ešte aj obed do práce. Jasné, včera sa pred Raikenom zmienila, že bude veľmi skoro vstávať kvôli práci, ale že by to postrehla aj Shi? Tak sa teda naraňajkovala, vzala si pripravený obed a vypadla z domu. Hoci vyšla von asi o desať minút skôr, ale aspoň sa nemusí ponáhľať. Tak či tak čoskoro prešla bránou nemocnice, mieriac rovno na recepciu, kde sa ohlásila. Ani tu v nemocnici nebolo teraz rušno, bolo naozaj skoro ráno. Nasledovne zamierila do šatne, kde si odložila svoje veci a prezliekla sa do uniformy, ktorú nosili sestričky tu v Sora no Sato. Odtiaľ zamierila do miestnosti pre sestričky. Tam sa práve pripravovala ranná dávka liekov pre pacientov, ktorí ich brali pravidelne,* Ah, ty už si tu. Čakali sme ťa až.. Uf.. Až za desať minút, *usmiala sa jedna zo sestier, ktorá zaznamenala jej prítomnosť ako prvá. Tsuki im všetkým popriala dobré ráno. Chvíľku sa pri triedení liekov rozprávali, dávajúc však pozor, aby neurobili chybu. Což by mohlo mať celkom nepekné a veľké následky. Akonáhle toto urobili, tak začali lieky rozvážať. Najskôr však rozniesli lieky, ktoré pacienti brali nalačno. Keď boli s týmto hotové, začali rozvážať raňajky. A potom rovno lieky, ktoré sa brali po jedle. Len toto zabralo viac ako hodinu. A aj to bolo len jedno oddelenie. Našťastie sa nemusela starať o ďalšie oddelenia. Keď sa postarali o raňajky a o lieky, tak prišla na radu starostlivosť o pacientov. Niekomu sa museli vymeniť napríklad bandáže, takže sa Tsuki učila dokonale a dobre viazať obväz, hoci si dovtedy myslela, že to vie. Potom sa u niektorých pacientov museli meniť vrecká na moč, kanyly, roztoky, ktoré sa vpravovali pacientom do tela. Proste rutina. Skúsila si aj umývanie pacientov, aj keď tie viac intímne miesta si zobrali na starosti skúsené sestričky. Nechceli, aby mala Tsuki nejakú traumu, však? Čo by nebolo zrovna fajn. Takto to v podstate pokračovalo celý deň. Teda, len do troch hodín poobede, kedy jej končila smena. Medzi všetkým tým časom mala, samozrejme, aj nejaké tie prestávky, či nejaké voľno, kedy toho nebolo moc čo robiť. Keď bolo tak trištvrte na tri, tak odišla smerom do šatne, kde sa prezliekla naspäť do červených šiat, v ktorých prišla. Presne o tretej sa nahlásila na recepcii a odišla domov.*
---: ---
Tsuki Yagami: *Náhlila sa do nemocnice, ale do krídla, kde bola nejaká tá administratívna časť. Mala tu dnes nejakú skúšku. Nemala ani len páru, čoho by sa mala tá skúška týkať. Vlastne, vedela. Bolo to niečo s medicínou. Ale čo? Bude niekoho liečiť? Bude rozprávať len teóriu? Tak presne toto nevedela. Bola nervózna. Nevedela, čo očakávať,* Ah, Tsuki, tu si, nech sa páči, nasleduj ma, *prikázala jej jedna z vedúcich doktoriek, a tak ju Tsuki poslušne nasledovala. Až do jednej administratívnej miestnosti, kde bolo pripravených mnoho preparátov bylín,* Tak, posaď sa, prosím a o chvíľu začneme, dobre? *lekárka si vytiahla nejaký spis a začala tam čosi písať. Po pár sekundách odložila pero, zložila si ruky na spis a venovala Tsuki pohľad. Bola to pani v päťdesiatich rokoch, na očiach mala dioptrické okuliare a na sebe typický nemocničný plášť doktorov,* Tsuki, máš pred sebou niekoľko bylín. Tvojou úlohou bude identifikovať ich, povedať mi ich názov, či ide o liečivú bylinu, alebo o jedovatú, kde danú bylinu môžeme nájsť, k čomu sa daná bylina využíva v lekárstve, a ak poznáš nejaké zaujímavosti, môžeš mi ich povedať.. *toto odvetvie biológie museli poznať všetci medici, pretože v prípade potreby musia vedieť namiešať správny protijed k jedom, ktoré existujú. A stále sa to rozširuje, neboť sa vytvárajú rôzne nové a hrôzostrašnejšie jedy. Tsuki sa teda pozrela na prvú rastlinku,* Skorocel kopijovitý. Jedná sa o bylinu, ktorá nie je jedovatá, ba naopak.. Má antibakteriálne, protizápalové a najmä sťahujúce účinky. Kvitne od mája do konca septembra a je veľmi rozšírená. Táto bylina lieči žalúdočné a dvanástorníkové vredy, modriny, vyrážky a hlavne kožné zápaly ako sú popáleniny, ekzémy, zapálené oči, štípance od hmyzu. Zlepšuje dýchanie a trávenie. Pomáha aj pri kašli a zahlienených prieduškách, pri poruchách trávenia, prebytku žalúdočnej kyseliny, pečeňových a žlčníkových ťažkostiach a zápaloch močových ciest. Má výborné chladiace, sťahujúce a antiseptické účinky a teda je skorocel ideálnym prostriedkom na starostlivosť o mastnú a aknóznu pleť. Ak priložíme list skorocelu, rany sa rýchlo hoja. Je to tým, že rastlina obsahuje látky, ktoré zničia baktérie. Rastie na lúkách, poliach, v trávnatých porastoch pri cestách a v priekopách. Listy sa sušia najprv na slnku a dosušujú sa v tieni alebo v umelých podmienkach. Stonky sa odstránia už pri zbere. Skorocel je aj súčasťou čajov a sirupov proti kašľu. Nemá žiadne nepriaznivé účinky, takže čaj zo skorocelu je možno piť neustále.. *takto sa dostala až ku poslednej bylinke,* Ľuľkovec zlomocný je statná, až 180 cm vysoká vytrvalá bylina. Je považovaná za najnebezpečnejšiu jedovatú rastlinu v oblasti Zeme Ohňa. Rastlina obľubuje prevažne okraje lesov, rúbaniská a polotienité vlhké pôdy zásaditého až slabo kyslého charakteru. Celá rastlina je prudko jedovatá vzhľadom na vysoký obsah tropanových alkaloidov (koreň až 1,5 %, listy 0,3 až 1,2 %, semená asi 0,8 %) z ktorých rozhodujúci podiel tvorí L-hyoscyamin (až 70 % všetkých alkaloidov). Tieto alkaloidy pôsobia na nervový systém ako parasympatolytikum tým, že tlmia všetky muskarínové účinky acetylcholínu, utlmujú srdcovú činnosť a spôsobujú zastavenie dychu. Smrteľná dávka je u malého dieťaťa už 3 bobule, u dospelého 10 bobúľ. Ako protijed sa užíva fyzostigmín alebo pilokarpín. Hlavné príznaky otravy: rozšírené zreničky, vyschnutá sliznica, sčervenanie tváre, suchá a teplá pleť, zrýchlený tep.. *lekárka zdvihla ruku na znak toho, že nemusí ďalej pokračovať. Niečo si pozapisovala, a keď skončila, oznámila Tsuki len toľko, že môže odísť,* Výsledky sa dozvieš v priebehu budúceho týždňa. Teraz môžeš ísť, *Tsuki pokývala hlavou. Vstala zo svojho miesta a pobrala sa preč. Nezabudla pozdraviť na rozlúčku. Dnes kvôli skúške nemala smenu, takže sa pobrala naspäť domov..*
---: ---
Tsuki Yagami: *Dnes bolo v nemocnici Sora no Sato poriadne rušno. Asi bol nejaký medzinárodný deň nešikovnosti, pretože tu mali dosť pacientov s nepeknými odreninami, reznými ranami, s niekoľkými zlomeninami, pomliaždeninami a podobne. Hoci ich bolo veľa, tak to nebolo nijak zvlášť vážne. Všetko sa dalo celkom rýchlo a pekne vyliečiť behom niekoľkých minút. Niektoré zlomeniny si vyžadovali podrobnejší dohľad. Konečne mala Tsuki od rána pauzu. Už to bolo niekoľko hodín, čo bola bez jedla, takže túto chvíľu pokoja privítala moc rada. S chuťou si usrkla z rámenu. Bol dobrý, ale nebolo to ono. Odpila si z vody a pomaly dojedla celý rámen. Nechcela sa precpať, aby jej nebolo zle, alebo aby na ňu nedoľahla únava. Už to bol nejaký čas od skúšok a ona začala pracovať v nemocnici. Už sa čo-to naučila, ale väčšinu dní v nemocnici skôr len vypomáhala, sledovala ostatných doktorov, a tak podobne. Práve vyhadzovala nádobku od rámenu, keď sa zrazu rozrazili dvere a dovnútra vtrhla jedna zo sestier, ktorá na ňu spustila,* Tsuki-san, prosím, ihneď poďte so mnou!! *Tsuki sa strhla, rýchlo si umyla svoje ruky, a za pochodu, kedy nasledovala sestru, sa spýtala o čo ide,* O čo ide? *spýtala sa Tsuki pri nasledovaní,* Žena, okolo tridsiatky. Našli ju v bezvedomí neďaleko paláca, *Tsu sa zamračila. Naomi asi nebude nadšená, že tu niekto otrávil nejakú ženu. Ešte v blízkosti paláca* Je o tom kráľovná informovaná? *sestra kývla,* Áno, je, ide totiž o bývalého medika, nedopatrením sa sama otrávila, *keď dorazili na miesto, kde ležala žena na ležadle, Tsuki si ihneď prehliadla jej telo, skontrolovala životné funkcie. Ani si neuvedomila, že vlastne ide o jej úplne prvý prípad, ktorý riešila sama. A ani to jej nedoplo, že tu nebol nikto iný. Len sa tomu poddala,* prineste mi nádobu s vodou, ihneď, *prikázala sestrám, ktoré jej pomáhali. O chvíľu tu mala destilovanú vodu bez patogénov. Vložila ruku do vody, sústredila do nej chakru a sformovala vodu do veľkej bubliny. Tú vytiahla von z nádoby a pomaly ju vtisla žene do tela, pomocou chakry v ruke ňou pohybovala, až ju nakoniec po pár sekundách vytiahla, ale vodu aj tak dala do oddelenej nádoby a sestra odniesli vodu na rozbor s tým, že pre istotu pripravia okamžite aj protijed. Pretože sa nevedelo, že žena predtým mala halucinácie. Ona ale pokračovala ďalej s technikou Saikan Chushutsu no Jutsu, ktorou vyberala jed z tela pacientky. Bolo to zdĺhavé, a aj tak nedokázala všetok jed z tela odstrániť, to proste nešlo len tak. Keď skončila, otrela si z čela pot. Sestry sa potom postarali o ostatné. Keď mala chvíľku čas, uvedomila si, že to zvládla sama. Teda, ešte netušila, či zvládla, ale ak by to bol nejaký silný a zákerný jed, iste by neboli ženine životné funkcie v poriadku.. Aspoň si myslela..*
---: ---
Tsuki Yagami: *Zobudila sa na nemocničnej posteli v nemocničnej izbe v Sora no Sato. Zamrkala jedným okom, lebo druhé nebola schopná otvoriť, ako ho mala napuchnuté. Po druhej skúške odpadla. Keďže sa skúšky zúčastnilo viac ako štyridsať geninov, nemocnica mala teraz plné ruky práce a skutočne ošetrovali len tých, ktorí na tom boli naozaj zle. Tsuki na tom bola vcelku dobre. Až na to, že jej museli amputovať malíček na ľavej nohe. Až tak jej nôžky premrzli. Bola obviazaná na viacerých miestach. Mala previazanú hlavu kvôli rane na hlave, ktorú ale nemuseli šiť. Ranu na krku jej prelepili, hánky obviazali, opuchnuté oko jej previazali tiež, na perách mala jeden maličký štich. Cítila bolesť asi v každom kúsku svojho tela. Najhoršie na tom bola jej rana na stehne a prst, ktorý už nemala. A to mala v sebe lieky na tlmenie bolesti, ale nuž.. Bolo to niečo hrozné. Keď práve vstala, bola pri nej sestrička, ktorá ju hneď upokojila,* Len lež, si doma v Sora no Sato.. V nemocnici. Postarali sme sa ti o tvoje zranenia, ale žiaľ pre veľkú vyťaženosť lekárov sme sa museli postarať najprv o vážne zranenia iných účastníkov.. *Tsuki kývla hlavou, ale nerozprávala. Nešlo to. Mala zápal pľúc. Rozkašľala sa. Sestrička odpojila kapačku a napojila tam nejakú inú,* Toto ti zaberie na tvoj kašeľ. Snaž sa čo najmenej teraz rozprávať, aby si si nepoškodila hlasivky. Máš zápal pľúc, ktorý teraz liečime, ale nie je vážny, o pár dní budeš v poriadku.. *Tsuki sa obrátila a pozrela sa na sestričku. Chcela niečo povedať, ale veľmi ťažko sa jej rozprávalo,* Y.... *sestrička zakrútila hlavou,* Nerozprávaj, dobre? Zajtra ráno ti príde iná sestrička urobiť preväzy, a pokiaľ to bude možné, začali by sme ti rany liečiť chakrou. Tsuki ostala nepokojná. Chcela vedieť, kde je Yuri, či je v poriadku a ako sa mu darilo.. Sestrička sa ju snažila upokojiť,* Y..yu..yu.... ri.. *jej snaha o vyslovenie jeho mena bola náročná. Sestrička ju nevedela slovne upokojiť, a tak jej podala nejaké tie lieky na upokojenie vnútrožilne. Tsuki po pár sekundách doslova odkvacla. Zaspala..*
---: ---
Tsuki Yagami: On si ťa kúpil ? *nechápavo sa pozrela na chlapca. O otroctve čítala. A nie len raz. Natočila sa úplne k nemu,* Ale.. To nie si sluha, to si otrok.. Áno, tu existujú sluhovia, ale je to povolanie, pri ktorom si tam ľudia zarábajú na živobytie. Otroctvo je zakázané, je zlé ! *hovorila Tsuki a trochu ju to rozrušilo. Spanikárila, nikto sa predsa nemôže takto správať k iným ľuďom. A už vôbec nie k dieťaťu. Odvrátila sa od neho a nadýchla sa. Pustila jaštericu z ruky a tá sa kamsi rozbehla po nemocnici. To ju už ale netrápilo,* Poď.. *povedala Tsuki rázne, chytiac ho jednou svojou rukou za tú jeho, pričom sa zdvihla z lavičky na sedenie a snažila sa chlapca potiahnuť,* Nemôžeš byť otrok.. Pôjdeš ku mne.. Tam otroka robiť nebudeš !
Reiko: *Sledoval jí a hltal každé její slovo. Když mu tedy řekla, že není raněná vůbec nikde, tak jen kývl. Nad tím, jak natáhla ruce a zkontrolovala si je se jen pousmál. Přišlo mu to trochu vtipné.* Tak to je pěkný cíl, třeba budeš dobrou doktorkou. *Líbil se mu takový cíl, že už ho má někdo stanovený.* Jeden z těch pacientů je můj pán a oni mu zrovna pomáhají! *Dodal jen tak pro informaci, protože proč ne že. Ale nad její otázkou se jen usmál a koukl před sebe.* Ano, dělám pánovi sluhu, protože jsem sluha. *Odpověděl a koukl opět na dívku.* Ne, nepotřebuji peníze. Bydlím u pána, protože si mě koupil jako sluhu a já mu musím sloužit jinak bych neměl nic. *Celkem se překvapil, proč se tak zajímá o tom, zda je si vlastně za to vydělává peníze. "Pán mi nikdy nedal žádné peníze... jedině, když mám jít něco koupit na jídlo. Proč bych měl dostávat za to, že sloužím pánovi peníze... Přijde mi to divné." Pomyslel si ve své malé hlavičce.* Pán říká, že jsem sluha a ne ninja. Navíc mi říkal, že ninjové jsou zlí lidé, kteří chodí na akce zabíjet ostatní a stále mezi sebou válčí. Ale dokud jsem to nevěděl, chtěl jsem zkusit být ninja, ovšem pak mě můj pán informoval a já musím zůstat sluhou. *Hned na to se podíval opět před sebou a koukal na muže, kterého vezla jedna sestřička na vozíku.*
Tsuki Yagami: *Podivila sa nad jeho odpoveďou. Vedela o tom, že ľudia tu majú rôznych sluhov, kuchárky, komorníkov a podobné veci. Nikdy však nepočula o tom, že by niečo také robili deti. Táto vec ju ani nepohoršovala, keďže bolo verejne známe, že si takto ľudia, čo neboli trebárs shinobi, zarábali peniaze. Bola to ich práca,* Uhmm.. Nie, nie som ranená, *natiahla ruky pred seba a skontrolovala si ich, pretože to bol asi jediný kus tela, ktorý nemala zakrytý, ak sa nepočítala tvár a krk,* Ani pod oblečením. A ani ma nič nebolí. Chcela by som sa možno stať doktorkou, tak som sa sem prišla pozrieť, ako to funguje. Mala som to šťastie, že som ešte nikdy v nemocnici nebola, lebo sa mi nič vážne nestalo.. Vypadá to tu byť.. Veľké.. A asi tu majú lekári veľa práce.. *popritom si vedľa chlapca sadla. Bolo to plno voľných sedačiek pre pacientov, či ľudí, ktorí by na nich čakali, takže sa nebála toho, že by si nemali kde sadnúť,* ..ale zase musia mať dobrý pocit z toho, že zachraňujú životy a pomáhajú ľuďom.. *zdvihla pohľad od svojich nôh a pozrela sa na chlapca,* A ty robíš tomu pánovi.. sluhu? Ty si tak zarábaš peniaze ? Nie si ninja?
Reiko: *Sledoval kolem sebe lidi a všiml si jednoho muže, který se držel za rameno. "Co se mu asi stalo?" Řekl si Reiko a hned na to uslyšel, jak na něho mluví dívčí hlas. Podíval se tím směrem a uviděl dívku. Byla dítě, tak jako Reiko. Nad její otázkou se zasmál, protože mu přišla vtipná.* Ahoj. Nejsem zraněný a na vyšetření nečekám. Čekám jenom na svého pána, kterého bolí záda. *Odpověděl jí a vcelku ignoroval raněného muže, protože se jeho pozornost dostala k dívce. Prohlídl si jí od shora až dolů a pak se jí koukl do očí s úsměvem.* Co ty vůbec? Nevypadáš, jak kdybys byla někde zraněná. Možná pod oblečením, ale tam to nevidím. Nebo čekáš na nějaké vyšetření, protože tě bolí něco uvnitř? *Zeptal se jí, protože mu přišlo divné, že by malá holka šla sama bez rodičů do nemocnice kdyby byla zraněná.*
Tsuki Yagami: *Jelikož začala snívať o tom, že by sa stala doktorkou, rozhodla sa, že sa dneska pôjdem pozrieť do nemocnice. V nemocnici nebola ešte nikdy. Nemala dôvod sem ísť. Nikdy nemala zranenie, ktoré by potrebovalo nejakú špeciálnu péči. Ani chorá nebola nikdy tak strašne, aby to nevyležala doma s čajíkom. Vlastne áno, raz v nemocnici bola. V deň, kedy sa narodila. Ale to bolo pôrodné oddelenie. Dnes je na oddelení traumatológie. Vstúpila dverami dovnútra. Vyzeralo to tu na dosť rušný deň. V ruke držala jašterku, ktorú vonku chytila. Zvieratá sa jej vždy páčili. Vypadala trochu zmätene. Bolo to tu veľké, recepčná si ju ani nevšimla. Bola veľmi nízka a dospelí ju zakrývali, keď chodbou prechádzali. A mala dosť práce s príjmom ľudí. Tsuki sa okolo seba obzerala, až jej zrak spadol na chlapca, ktorý sedel na lavičke. Sám,* "Možno je ranený? Ale to by tu asi nesedel.." *rozhodla sa preto, že pôjde za ním a vyzistí, prečo tu je,* Ahoj.. *pozdravila sa mu a bolo očividné, že v rukách niečo mala,* Ty tu čakáš na vyšetrenie? Si ranený?
Reiko: *Zrovna doprovázel svého pána do nemocnice. Na sobě měl klasický oděv sluhy a v rukou měl tašku s doklady od pána. Jeho pán měl na sobě mohutný kabát s hřívou. Měli namířeno do nemocnice, protože pána bolela záda, takže si chtěl zajít do nemocnice, aby zjistil zda mu něco předepíšou, nebo tak. Došli dovnitř a pán šel k recepci.* Jdi si sednout a hlídej tašku. *Řekl pán a Reiko jenom kývl. Hned na to si šel sednout k nejbližší židli a dal si mezi nohy tašku. Koukal na svého pána, kterému sestra dala nějaký papír. Pán hned na to šel do jiné místnosti a Reiko ho ztratil ze svého dohledu. "To zas bude na dlouho. Ale aspoň se můžu koukat na lidi, kteří jsem přicházejí zranění a to už je celkem zajímavé." Pomyslel si a začal se koukat na ostatní s domněnkou, že najde nějaké zraněné.*
Shoutboardy končí. Více zde.