Přidej zprávu »
Tsukiyama: * Už čekal co Tiko vymyslí, když v tom místo toho navrhne oběd. Na okamžik se zamyslí a zkouší přijít na to, co by bylo lepší, zda si něco zahrát nebo jít na oběd ale předci nebude zpochybňovat návrh své sestřičky ne? *Fajn tak si tedy skočíme na oběd a co dál to vymyslíme později že?
Tiko Atane: Hm.To není špatný nápad. * Tiko přemýšlela co by si tak mohli zahrát,napadla jí desková hra Go,( odkaz » ) ale nebyla si jistá jestli jí bráška umí,přece byla jen trochu těžší,tuhle hru ale milovala, cílem bylo překonat běžné lidské nepřátele jako chamtivost, hněv a hloupost.* A co si zajít na oběd do místní restaurace ?* Navrhla Tiko .Oběd se jí vařit nechtělo a protože už bylo celkem pozdě ( když Tsukiyama vstával až okolo deváte hodiny) znělo to jako dobrý napad.*
Tsukiyama: * Když se Tiko zvedne a někam odejde tak Tsukiyama jí samozřejmě následuje. Cestou přemýšlí, co by spolu mohli dělat. Ovšem z přemýšlení ho vytrhne nabídka něčeho sladkého a tak to samozřejmě s úsměvem přijme. *Hm co si něco zahrát? Co bys třeba zkusila nejradši? *Očividně si to tak úplně nepromyslel, protože sice by rád strávil den s Tiko ale nevymyslel to do detailu a co přesně dělat. *
Tiko Atane: Den sourozenců ? *Usmála se ze široka Tiko* Dobře a copak bys chtěl dělat ? *Zvedla se a odpochodovala do kuchyně.Vytáhla ze skřínky krabici jejích oblíbených sladkostí* Dáš si ? *Obrátila se na Tsukiyamu a podavala mu onu sladkost.Posadila se na kuchynskou linku a sama si jednu vzala*
Tsukiyama: * Samozřejmě že něco chce a tím je aby s ním jeho sestřička strávila den a třeba se s ním nějak zabavila. Zároveň jí chtěl prostě obejmout a tak použil to, že něco chce jako důvod přitulení. Když ho od sebe jemně odstrčí tak se jí podívá pozorně do očí a usměje se. *Já vím a já zase nikomu nedovolil, aby ublížil tobě. Každopádně nemohli bychom spolu strávit den? Nějak bych se chtěl s tebou dneska pobavit nebo tak nějak. Chci den sourozenců.
Tiko Atane: "Co to....."*zarazila se Tiko,tohle od Tsukiyamy nečekala*"On se chce právě ted mazlit ?" Copak potřebuješ bráško ? *Usmála se a podívala se na Tsukiho,bylo jí jasné že to není jen tak,neco potřebuje, aspon si to myslela,většina mladších sourozenců to dělala* "Člověk nemuže mít trochu soukromí,ale že je to on .. " Jemně ho od sebe odstrčila a podívala se mu do očí.* Neboj se, nikdy nedovolím aby se ti něco stalo *řekla mu a usmála se jak nejlépe to dovedla *
Tsukiyama: * Tsukiyama ještě má na talíři nějaké palačinky když jeho sestřička je už venku. Když už má dojedeno tak si talíř odnese do kuchyně a pokusí se ho umýt, ale moc mu to nevyjde tak se na to vykašle. Odebere se za svou se střičkou a prostě jí chce vlézt do klína a přitulit se k ní. Možná že ona je starší jen o rok ale Tsukiyama má pocit že je o něco vyspělejší a taky to tak nejspíš je, protože on je na ní moc závislí. *
Tiko Atane: *Když Tiko dojedla,vstala od stolu a opláchla po sobě talířek.Otočila se na brášku,vždycky jí připadal tak rozkošný,ale věděla že už ted je chytřejší a silnější než ona. Nenapadeně odešla z kuchyně a sedla si na venkovní dřevěnou verandu kde si nejradši četla.Jemný ranní vítr jí jemně pohladil po tvaři,takhle klidně se už necítila dlouho. "Chtěla bych brášku chránit navždy, *Pomyslela si* "Ale ted je mnohem dál než já" *Podívala se směrem na nebe, zavřela oči a nechala vítr pohrávat si s jejími vlasy*
Tsukiyama: * Bylo mu jasné že Tiko nejspíš z jeho odpovědi nebude moc nadšená, ale on by měl radši možnost volby, zda jejich víru bude uznávat nebo ne, ale místo toho je tu ta víra povinná. *Uhm dobrou chuť. *Odpoví klidným hlasem a začne si vychutnávat výtečné palačinky. *Jsou výborná, jsi dokonalá kuchařka jako vždycky. *Pochválí jí to a opět se věnuje svému jídlu. *
Tiko Atane: "Příšerné místo?" *Zamyslela se Tiko a podívala se do svého taliře* "Proč by mělo být příšerné,to je opravdu naše víra tak zlá? Proč by mělo být špatné že jeden klan má svoji jednu víru ? A proč vůbec zmizela matka ? Zajímalo by mě co si asi myslí otec" *Přemýšlela Tiko nad těmihle otázkami* Dobrou chut i tobě řekla nakonec Tiko.*zakousla se do prvního sousta lahodných palačinek* Hm jsou opravdu dobré,skvělý nápad Tsuki *řekla a mile se na něj usmála*
Tsukiyama: * V klidu se posadí ke stolu, a když před ním přistane talíř tak se jen s chutí oblízne. *Děkuji za jídlo a přeji ti dobrou chuť. *Poví Tsukiyama klidným hlasem ale ještě než se do toho stihne pustit už mu Tiko pokládá svou otázku a tak jídlo zatím nechá být a pozorně se podívá na sovu sestřičky. Je na něm vidět že přemýšlí, jak by měl odpovědět a není se čemu divit, protože se chce pokusit být upřímný. Ovšem je mu jasné že pokud se někdo dozví, že neuznává klanovou víru tak může taky skončit tak že zmizí a nikdo o něm už neuslyší, předci jen je to tu úplně normální. *Co si myslím o našem klanu? Jsme jen obyčejná náboženská sekta, která rozhoduje, že všichni kdo se tu narodí, musí věřit ve stejnou víru. Jediné dobré co mi tento klan může nabídnout, jsi ty, táta a až budu Shinobi tak klanové Jutsu ale jinak je to příšerné místo.
Tiko Atane: Ne ne v pořadku Tsuki *odpověděla Tiko* Už to mám skoro hotové,klidně se posad *Podala mu talíř plný palačinek a posadila se naproti němu*Dobrou chut přeji,Víš chtěla jsem se tě zeptat*spustila* co si myslíš o našem klanu ? Vím že je naše víra hluboká ale nedokázala jsem jí pořádně pochopit,ve všech knihách se o ní píše tak málo.Chtěla bych abych mohla být tím nejlepším příkladem našeho klanu.*Opatrně zvedla oči a koukla na svého mladšího brášku jelikož tušila že jeho názor bude spíše negativní*
Tsukiyama: * Rychle se vydá opět do koupelny, aby si mohl opláchnout obličej a zamaskovat tak své lesklé zaslzené očka. Poté se vydá do kuchyně podívat se jak se Tiko daří a nestačil se divit, když uviděl její první výtvor a okamžitě se chutně oblízne. Na tuto snídani se opravdu těší. *Nechceš nějak pomoct? Pokud tu je něco co zvládnu i já tak ti rád pomůžu. *Nabídne se Tsukiyama. *
Tiko Atane: Hm,palačinky to je dobrý nápad.*Řekla nakonec Tiko s usměvem,ráda vařila a snažila se v domácnosti maminku nahradit,věděla že je to nějakou dobu co s nimi není ale jelikož si moc věcí od chvíle kdy měla nešťastný pád nepamatovala,nechala to být. Sešla dolů do kuchyně a začala připravovat palačinky."Hn. Co by tam tak všechno mohlo přijít,"*Přemýšlela Tiko*"myslím že to bude mouka,mléko,vejce,trochu cukru....snad jsem na nic nezapomněla" *Tiko tyto ingredience zamíchala a začala připravovat pánev s olejem*"Přece jenom jsem zapomněla na špetku soli" *vzpomněla si,potom začala palačinky opékat z obou stran dozlatova* Obracení není moje silná stránka ale tak snad se mi to povede. *Tiko se trochu bála rozpáleného oleje už párkrát jí popálil a nebylo to nic přejemného* "Jupí první se povedla. Snad budou Tsukimu chutnat" Odkaz ( odkaz » )
Tsukiyama: Dobré ráno setři. *Oslovení Tsuki sice nemá moc b oblibě ale, pokud se jedná o jeho milovanou sestřičku tak té dovolí úplně vše. *Uhm a co palačinky? Ty nemohou být tak těžké ne? Jeden spolužák řekl, že jeho máma dělá k snídani občas palačinky a jsou prý výborné. *Ovšem pak si uvědomí, že sám sobě připomněl, že on už mamku nemá. Sice je pouze nezvěstná ale plno spolužáků říká, že je stejně mrtvá, protože kdyby žila, už by jí určitě našli. To je také jeden z důvodů, proč má neustále kázeňské postihy za to že ubližuje spolužákům. Tsukiyama se rychle otočí ke své sestřičce zády, protože nechce, aby viděla, že se mu do očí nahrnuly slzy. Do dnes se s tím totiž nesrovnal a to je nejspíš důvod, proč je na lidi venku tak drsný, protože se snaží schovávat svou slabost a zranitelnost. *
Tiko Atane: *Tiko přerušil hlas jejího brášky* Dobré ráno Tsuki * Usmála se vyšla ven s pokoje,v tom kimonu jí připadal vždycky hrozně sladoučký, i když jí přišlo že se vždycky tvářil jako drsnák" Snažila jsem se najít něco co bych svedla k snídani ale asi zvládnu jen vajíčka *Podívala se na hromadu knih povalující se v jejím pokoji,vypadalo to jako po výbuchu* Nebude ti to vadit ?
Tsukiyama: * Probudí se asi až kolem deváté hodiny ale ani tak ještě nevyleze z postele. Jen leží na zádech a dívá se na strop svého pokoje. Přemýšlí nad různými věcmi jako je směšná víra jeho klanu Supaidā, kterou absolutně neuznává ale, aby nebyli problémy tak se tváří že je poslušný řadový člen klanu a věří ve stejnou víru jako celý klan. * „Dnešní den bych mohl strávit se sestřičkou. Poslední dobou jsem s ní moc nebyl a neměli jsme na sebe čas.“ *Pomyslí si a vyleze pomalu z postele. Vezme si věci na převlečení a vyjde z pokoje ven a i hned si to zamíří do koupelny a dá si rychlou sprchu. Pak si oblékne rozkošné černé kimono s různými dětskými ornamenty a v tom vyjde ven. *Uhm Sestři? *Zavolá nahlas s nadějí, zda ho uslyší. Je mu jasné, že už dávno nespí. *
Tiko Atane: *Tiko se ráno probudila do krásného víkendového dne,vstala a oblíkla si své nejoblíbenější oblečení,šedou mikinu a černé kalhoty. Svázala si svoje dlouhé hnědé vlasy do culíku a odešla se umýt do koupelny.Pořád přemýšlela nad tím proč si nemůže na tolik věcí vzpomenout.Procházela kolem bratrova pokoje*"Hn.Možna bych se jej měla zeptat co by chtěl k snídani,dneska bych mohla něco uvařit,ale stejně to vypadá na nějaký způsob vajíček,ale raději počkám až vstane,nechci ho budit*Pomyslela si. *Když se vrátila do svého pokoje podívala se na obrovskou knihovnu která jí zabírala skoro celou její maličkou místnost,většina knih byla o náboženství klanu Supaidā​,které se snažila pochopit.Ale nevěděla zda je správné šířit víru někde kde je víra jiná. Pustila se do řazení knih a zkoušela najít nějakou kuchařku kde by mohl být nový neokoukaný recept.Vajíčka už jí lezly krkem*
Koniec: rpg ukončená
Shi Kira: *Shi sa krivkajúc ponáhľa do školy, dnes mali mať celkom zaujímavý deň, podľa učiteľa sa naučia kráčať po vode a ukážu im i policajnú stanicu, keď sa budú môcť pozrieť na kancelárie, cely a vyšetrovacie miestnosti. Síce mala rad nové techniky ako byť silnejším nindžom a tým sa osamostatniť od všetkých, tak veľmi ju zaujala myšlienka toho, že uvidí cely a vypočúvacie miestnosti na policajnej stanici. “Možno tam práve budú niekoho vypočúvať a robiť na neho nátlak, prípadne ho biť... a uvidím to slastné utrpenie, ktoré vedia spôsobiť len profesionáli...“ Slastne si povzdychne, no hneď je prerušená bolesťou v nohe, presnejšie v kolene. Predtým než vyrazila do akadémie sa Shi išla umyť do kúpeľne, pričom nechala otvorené dvere na izbe, jej matka vždy čakala na takúto príležitosť aby sa jej mohla vŕtať v súkromí a to urobila i tentoraz. Nenašla síce tajnú miestnosť Shi, lebo to by Shi asi neprežila, no našla tam na stole odložené zbytky jedla z kuchyne ako boli kúsky chleba, mäsa, ovocia a zeleniny. Niektoré vysušené, iné zhnité a boli pekne uložené v nádobkách s nápismi, pre vtákov, hmyz, zajacov, ježkov a podobne. Neišiel z nich práve najpríjemnejší zápach, no pod stolom, kde boli položené boli klietky s nejakými holubmi a žabami, ktoré Shi nedávno ulovila práve na tieto pochúťky, no niekedy ani tieto návnady nepotrebovala vďaka henge no jutsu, keď sa dokázala premeniť na nejaký menší strom alebo krík, nebolo to jednoduché, pri dotyku sa toto maskovanie zrušilo a mnohokrát si práve vták chcel sadnúť na konár stromu no to bola práve zamaskovaná Shi a celý lov na nové obete sa vlastne nepodaril. Jej matka neznášala zvieratá a Shi mala prísny zákaz ich do domu nosiť, bolo to pod hrozbou trestu, no a o tom aký to trest bude rozhodovala práve jej matka. Po kúpeli sa práve vracala do svojej izby, na sebe mala len biely uterák, ktorý bol upevnený uzlom nad jej prsiami, na posteli mala prichystané veci do školy, ktoré si oblečie. Celkovo v tom okamihu bola zamyslená, preto vošla do izby a za sebou zavrela a zamkla dvere, keď sa otočila, zažila menší šok, stála tam jej matka s palicou v ruke.* Čo som ti hovorila už asi tisíckrát!!! Žiadne zvieratá v dome a žiadne skladovanie žrádla pre ne!! Je to síce tvoja izba ale toto je môj dom!! *Shi len sklopila pokorne oči.* Áno matko... neodolala som... *Povedala potichu a matka ďalej pokračovala.* Takže vieš čo ťa čaká... bude to rest podľa môjho uváženia... *Shi len prikývla a jemne sa uklonila.* Svoj trest si rada odpykám... *Keď to povedala matka sa len škodoradostne usmiala.* Uterák teraz potrebovať nebudeš... *Povedala odmerane, Shi si ho preto dala dole, vlastne ho spustila na zem, matka jej naznačila aby pristúpila bližšie, Shi pomaly išla k nej, vedela, že nemá zmysel odporovať a ak to bude zdržovať, tak matka bude viac nahnevaná a bude to viac bolieť.* To stačí... *Odvrkla matka, potom si Shi otočila tak, aby k nej bola chrbtom, chytila ju za plece a bolo počuť zrazu len plesknutie dreva o kožu, presnejšie do stehna, ozvalo sa to druhýkrát, tretíkrát, no Shi len zatínala zuby, cez privreté oči jej jemne stekali slzy po tvári na podlahu jej izby, no jej matka sa ničoho viac nedočkala, a to ju na tom najviac iritovalo aby pokračovala ďalej a ďalej. Shi nakoniec po tridsiatom údere palicou po stehnách už prestala počítať, toto mučenie trvalo asi polhodinu, po tom už ona ani nestála na nohách v kŕčoch ležala Shi na zemi, bola skrčená a nahá na zemi. No nevydala ani hlásku náreku to nedokázala, nikdy by to matke nedopriala, nedopriala by jej to aby ju potešila svojim plačom a nárekom od bolesti. Matka bola zadýchaná ale spokojná z toho pohľadu, ktorý sa jej naskytol, Shi si podľa nej nič iné nezaslúžila, porušila pravidlá jej domu a za to boli jasné dôsledky. Potom matka bez slova odišla z izby, pritom na posteľ hodila ten kus dreva, ktorý použila na potrestanie svojej dcéry. Ani sa neobzrela, len zabuchla dvere, bolo jej jedno, či bude môcť ísť do akadémie, ona predsa bola súčasťou jej domu a tak bola predsa potrebná na práce v domácnosti, lepšie ako si platiť slúžku je predsa využiť svoju dcéru, to bol pohľad jej matky. Shi nakoniec premohla tú všetku bolesť a utrpenie, urobila to bez zastonania, či plaču a začala sa chystať do akadémie, nebolo to vôbec ľahké. Prešla ku skrini a ako zistila, nemohla si zobrať bežné oblečenie, boli by vidieť rany a modriny po bitke a ak by sa to donieslo matke, že niekto videl to, čo jej urobila, tak by si to doma znova takto odniesla. Vybrala tam dlhšie kimono a tiež tam našla dlhé pruhy látky, zobrala si potom ešte jedno kimono a ešte jedny tie pruhy látky, aby mala náhradné, predsa len mali trénovať chodenie po vode a potom mali ísť i na výlet, chcela by to zvládnuť na prvýkrát, možno by to aj predtým zvládla, no v takomto stave to pre ňu bude utrpenie. Obliekla si potupne kimono, aby dokázala zvládnuť tú bolesť, ktorú jej určité pohyby spôsobovali, potom sa dala do obväzovania nôh a rúk Shi nemala rada slnko a kryla sa proti nemu i dáždnikom aby sa čo najmenej opálila, no teraz to robila preto aby zakryla rany po bitke, niečo si odniesli i ruky ale tie si obviazala hlavne preto aby to nevyzeralo divne, potom si na ne natiahla kožené rukavice, boli čierno-modré a ladili ku kimonu. Zobrala si svoj dáždnik, ktorý bol červený a biely a mal na sebe namaľované červené kvetiny rôznej veľkosti a tvarou. Bez slova odišla z domu, síce si to ona nevšimla, no pri jednom údere bola jej matka moc silná a prerazila jej tou drevenou palicou trochu sval na stehne, preto i kríva na ľavú nohu, na tej sa to stalo. Keď prišla do triedy, tak si ani nemusela sadnúť, pretože sa začala jej trieda presúvať i so senseiom na dvor, kde už bola prichystaná akási vodná nádrž vytvorená z pár dosiek, bola v nej voda asi po kolená, Shi bola však najmenšia z triedy a pre to jej bola približne po začiatok stehien.* Takže teraz si vyskúšate suimen hokou no waza, je to justsu, ktroé vám umožní chodiť po vode, je to otázka sústredenia charky do určitej časti tela, v tomto prípade do nôh, toto cvičenie spočíva v tom aby ste túto tri metre širokú drevenú nádrž prešli až na koniec, každé zaváhanie a spadnutie do vody vám znižuje hodnotenie, takže... začnite... *A tréning sa po tomto úvode začal, išlo to pomerne rýchlo a podľa abecedy. Samozrejme sa to nezaobišlo bez pádov, no až toľko ich nebolo, každý pád znamenal strhnutie z hodnotenia, preto sa všetci veľmi snažili aby bola ich prvá chôdza po vode dokonalá. Nakoniec prišla na radu Shi, pomaly kráčala k nádrži s vodou a snažila sa nedať najavo bolesť, ktorú cítila, no krívanie až tak nedokázala skryť, jej sensei si to všimol hneď no vedel, že nemá zmysel sa pýtať čo sa stalo, Shi by to nikdy nepovedala a on to už dávno zistil aká je. Shi privrela oči a snažila sa vytesniť z hlavy tú bolesť, sústredila sa na svoju chakru a chystala sa na prvý krok. “Teraz alebo nikdy!! Budem tá najlepšia shinobi!!!“ Pomyslela si a vydýchla, otvorila oči a vkročila na vodu, no necítila nič mokré. “Ja stojím!! Dokazála som to!!“ Sensei si len spokojne začal zapisovať potrebné veci do svojho poznámkového bloku, Shi zatiaľ kráčala neistými krokmi na druhú stranu, no v tom jej bolesť zasiahla ľavú nohu, tam kde bol prevalení stehenný sval, zaťala zuby, no sústredenie natoľko povolilo, že zrazu voda šplechla a Shi v nej skončila. “To nie!!“ Nahnevane sa postavila, prišla na začiatok a znova začala kráčať ako pred tým, no tentoraz sa to už podarilo, bola prichystaná na bolesť, ktoré ju pretým rozhodila, keď prišla nakoniec, tak jej sensei dal len priemerné hodnotenie.* Nebolo to zlé Shi-chan ale druhí a to i horší študenti to urobili bez chyby... stále hovoríš, že chceš byť najlepšia... nabudúce sa viac sústreď. A teraz sa choď prezliecť, zachvíľu vyrážame na policajnú stanicu*Povedal jej sensei, Shi zosmutnela, no na nedala to ako vždy poznať. “Musím sa viac naučiť sebaovládaniu, hlavne potlačiť bolesť... bolesť je mojím najväčším nepriateľom...“ Pomyslela si a išla do šatne sa prezliecť do suchých vecí, ktoré si pre istotu zobrala so sebou, bola to zase nesmierna bolesť, keď sa musela zohýbať aby si vyzliekla mokré veci a aby si zase obviazala nohy i ruky. Bola za zásterou a zatínala zuby, zadŕžala dych aby nik nevedel, že tam trpí. Práve keď to dokončila a vyšla z kabínky sa jej trieda rovnala do rady na exkurziu do policajnej stanice, Shi ako vždy bola na konci rady a nik pri nej nebol, niektorí dokonca išli sami, no Shi nemali radi, už len to ako sa obliekala a ako sa stránila slnku, mala bielu pokožku a to ešte viac zvýrazňovali jej čierne vlasy. Otvorila si svoj dáždnik a tak kráčala na konci radu až kým nedošli k policajnej stanici, celý čas jemne krívala, no tú bolesť potláčala a snažila sa skryť i to krívanie, no tá cesta bola príliš dlhá aby sa dalo skryť a preto na ňu ku koncu cesty pozerali i niektorí študenti, no našťastie to už boli tam. Postupne sa rad presunul do vnútra budovi, bolo tam veľa shinobi, ktorí vyzerali dosť drsne a tiež vyzerali an to, že už mnohé prežili, jazvy po tvárach, nohách a rukách neboli ničím novým, tiež strata oka, či niektorých častí končatín ako boli prsty na nohách a rukách. Hneď po vstupe sa im začal jeden z tých ostrieľaných shinobi venovať a ukazovať im kancelárie, i cely, kde držali väzňov, kým nebolo určené čo snimi. No na sklamanie Shi tam neboli žiadny trpiaci väzni a ani vo vypočúvacích miestnostiach nik nebol, boli tam len veci a nástroje, ktoré sa pritom používajú, no všetko bolo vyčistené a nikde nebola ani kvapka krvi. “Museli všetko vyčistiť predtým, než sme prišli... to je tak, keď máme v triede padavky, ktoré ešte neznesú pohľad na krv a utrpenie...“ Sklamane si povzdychne, no vtedy ich sensei zavedie k tabule, kde je mnoho obrázkov, teda portrétov nukeninov a ďalší zločincov, na boku bola kôpka týchto portrétov a ako im jeden shinobi vysvetlil, tak to sú tí, ktorí už nežijú alebo sú vo väzení.* Milí študenti... teraz si každý z Vás vyberie jeden tento portrét a tým dostane vlastne svoju úlohu, napísať ako žil tento shinobi, čo ho prinútilo vydať sa na cestu zločinu a prečo dopadol tak ako dopadol, či už skončil vo väzení alebo je už po smrti... *Povedal sensei a študenti si začali vyberať portréty, keď tam prišla Shi, práve na ňu padol portrét akejsi ženy, bola nukenin a mala tam poznačené, že je po smrti “Ayumi Kurosawa … aká je krásna...“ Pomyslela si a začala čítať tie obvinenia, ktoré boli zbežne napísané pod portrétom a nemohla prestať, to čo dokázala táto žena jej imponovalo, chcela vedieť viac, hltala každú informáciu o nej, a to bol len plagát, čo nič extra neprezradil.* Takže a keďže už každý má vybraný svoj objekt referátu... choďte k pultu, kde stojí ten shinby s páskou cez oko, on Vám dá spis, v ktorom sa dozviete potrebné veci aby ste mohli tento referát napísať... *Keď to Shi počula od svojho senseia, tak nečakal ani sekundu, bola tam vlastne prvá, i keď ta krívaním dobehla a cítila cez to bolesť, bola ako v tranze, chcela o tejto Ayumi vedieť čo najviac. Schmatla spis a ihneď začala v ňom listovať a čítať každý jeden riadok. Keď mali všetci študenti svoje spisy, tak sa i so senseiom vrátili do akadémie, kde dokončili vyučovanie a dostali rozchod, celú cestu tam i domov Shi čítala, dnes i napriek bolesti potom doma splnila všetky práce, ktoré po nej matka žiadala a až do neskorého večera si robila poznámky a zapisovala fakty o Ayumi Kurosawe, a čím viac o nej čítala, tým viac začínala byť ňou posadnutá, pretože dosiahla veci, po ktorých Shi túžila. *
Koniec: rpg-ukončené
Shi Kira: *Práve sa vrátila po dlhom dni v akadémii domov, dom jej rodičov ležal neďaleko sídla klanu Supaidā, ktorého praktikám Shi nebola moc naklonená. Nemala dôvovd fanaticky vyznávať nejakú vieru, s ktorú ani nebola stotožnená. Keď bola menšia, tak to vôbec nevnímala, no v šiestich rokoch si uvedomila, že jej niečo také nič nehovorí, vlastne jej to bolo odporné. No jej rodičia boli samozrejme iného názoru, hlavne matka bola neustále zapojená v aktivitách klanu, to Shi absolútne nechápala, predsa nič im to nedávalo. Keď mala Shi sedem rokov, začala mať pri utrpení druhých pocity šťastia, hlavne, keď videla krv, uvedomovala si, že to nie je normálne, preto to potláčala a skrývala, no teraz sa týmto chúťkam tajne odovzdávala. Chytala rôzne zvieratká ako vtákov, žaby a hmyz, vlastne všetko, čo dokázala chytiť a zvládnuť, potom na tom robila experimenty, že koľko vydžia žiť, keď im odtrhne nožičku, ručičku alebo inú časť tela, alebo za akú dobu dokážu vykrvácať. Dom v ktorom žili bol už postarší a mal svoje tajomstvá a ako raz Shi zistila, za knihovňou bol tajný vchod, schody viedli dole, do podzemnej miestnosti. Proste raz upratovala knihy a našla tam malé tlačidlo, ktoré ten vchod otvorilo, dokonca tá miestnosť mala druhý východ do ich záhrady, takto sa mohla z domu vytratiť i po večierke a chytať obete pre svoje zvrátené pokusy. No dnes mala Shi celkom dobrú náladu, sensei v ich triede im ukázal pár nových a zaujímavých techník, hlavne dve si dopodrobna opísala vo svojom zošite a chystala sa ich trénovať v izbe, akonáhle dorazí domov. Ich dom bol v klasickom štýle, drevené a vyleštené podlahy, posuvné dvere, ktorých drevená mriežka bola vyplnená papierom. Jej rodičia patrili tak do strednej tiredy, čiže služobníctvo nemali, preto mala Shi určité povinnosti ako bolo umývať dlážku, riad, upratať záhradu na ktorej si pestovali množstvo ovocia a zeleniny, čím si zarábali a i ušetrili na strave. Dnes to bolo ako každý deň, otec pracoval na záhradke a chystal zeleninu a ovocie na trh a mama, no jej mama bola vo svojej izbe ešte s ďalšími členmi jej klanu a modlili sa tam, pričom vykonávali obrady. Preto Shi musela svoje plány dá sa tak povedať upraviť, samozrejme ako správna dcéra išla pozdraviť otca, pričom sa mu jemne uklonila a dala mu pusu na líce. Vzťah medzi ňou a rodičmi, bol dosť formálny, ani v súkromí a ani na verejnosti si neprejavovali city.* Rada ťa vidím otče... *Povedala pokorným hlasom a potom išla pozdraviť matku, jemne zaklopala na posuvné dvere a uklonila sa.* Matko, už som sa vrátila z akadémie... *Matka, vstala a prišla ku dverám.* To vidím, takže teraz choď do kuchyne a uprac riady, večeru máš uvarenú, prihrej si ju, keď sa naješ utri podlahu v chodbe a hlavne nás už viac nevyrušuj, sme uprostred dôležitých modlitieb... *Povedala jej chladno a dá sa povedať, že i opovržlivo, no Shi len prikývla, úctivo sa uklonila matke a jej hosťom, potom zavrela posuvné dvere a vybrala sa vykonať domáce práce, ktoré jej matka pridelila. Každý by si myslel, že keď sú len traja, že riadov nebude moc a že ani chodba nebude špinavá, no opak bol pravdou, neustále návštevy, ktoré mala jej matka, boli príčinou toho, že Shi sa namiesto učenia dlho venovala práve týmto činnostiam. “Neznášam ich, neznášam celý tento klan, sú to len ovce, ktoré pre vieru by išli i na porážku. A najradšej by som bola ja tá, ktorá by ich tam doviedla a taktiež by som vykonala krásnu porážku, tú najkrvavejšiu, no nezomreli by hneď, kochala by som sa ich utrpením a moji rodičia, tí by žili a trpeli najdlhšie...“ Ozval sa jej v hlave psychotický smiech, tak sa pri tom zasnila, že skoro pustila tanier, ktorý práve umývala.* Musím to vydržať... raz sa z tohto celého dostanem... *Zamrmlala si pod nos a riadky ktoré umyla a už odkvapkali od vody, začala jeden po druhom utierať, pre Shi to bolo doslova utrpenie, potom ju samozrejme čakalo zohrievanie a dokonca i dovarenie si večere, ktorá pozostávala z rezancov a zeleninovej prílohy, mäso moc často nemávali, namiesto toho pestovali sóju a znej jej matka robila takú náhražku, ktorú Shi nenávidela, lenže vyberať si nemohla, u nich platilo to, že čo povie matka, to platí a tým sa riadi on i otec, ktorý bola ako jej poslušný zajačik. Úplne ju zbožňoval a všetko splnil do puntíku. Keď sa navečerala, tak rýchlo išla na chodbu, vtedy uvidela ten svinčík, strašne sa nahnevala, no z vonku mala len chladný výraz. Najradšej by teraz niečomu ubližovala a týrala to, aby sa jej uľavilo, jediné čo ju utešovalo, že v noci si to rozhodne vynahradí. Shi teda išla zobrať z kuchyne starú a veľkú handru a k studni drevené a ťažké vedro, ktoré skoro ani nedokázala uniesť, keď bolo plné. Dotackala sa s ním na chodbu, pričom si poudierala nohy, ale tak to bolo vždy, teda odkedy má 7 rokov sa tento scenár opakuje, zanecháva to stopy na jej pokožke, kde už má trvalé modriny a jazvy. Padne na kolená, namočí handru do vody a začne drhnúť dlážku, v tom ako to robí sa odráža zlosť a veľká nenávisť, jej kolená sú viac a viac popálené a podriapané od dlážky, po ktorej sa šúchajú. No pre ňu bolesť nič neznamená, cíti ju a chce sa jej plakať, no to ona nedopustí, ona predsa nesmie ukázať svoju slabosť. Keď s tým skončí, netrvá ani pár minút a podlahu jej zase zašpinia, lebo nepočkajú, kým zaschne, no Shi si už splnila povinnosť a preto odíde vyliať ťažké vedro, umyje ho a vyplácha handru aby nebola až tak špinavá. Ide potom za amtkou, ktorá sa medzitým premiestnila do kuchyne.* Vše je hotovo matko... *Povie tichým hlasom, sklopí oči a ukloní sa, matka len kývne rukou a naznačí jej aby odišla. Shi sa krivkajúc vydá chodbami domu do svojej izby, ubolená si sadne na posteľ, vytiahne kus bielej látky a obviaže si svoje zranené kolená.* Bolesť ma nesmie zastaviť... *Povie si sama pre seba a postaví sa, zo zaťatými zubami tlmí bolesť, príde ku svojej taške, ktorú si položila na stôl a vyberie zápisník zo školy, začne si presne čítať pokyny, ktoré im sensei hovoril a kreslil na tabuľu, ide na tréning, ak sa chce vymaniť z toho pekla, musí byť čo najskôr silná a to ide len s tréningom, ktorý uskutoční nech to stojí čokoľvek.* Tak... prvé tu máme techniku... henge no jutsu... čiže zaujať postoj... treba sa sústrediť aby sa nadobudla podoba... ktorú si vyberiem... skúsim svoju matku... *Hovorila si zamyslene, pričom potláčala bolesť v kolenách, prešla k zrkadlu, zaujala postoj a zavrela oči aby sa sústredila. “Henge no jutsu!!“ Povedala si v mysli, zrazu sa niečo udialo a podoba sa zmenila, lenže výsledok nebol dobrý, jej matka bola miešaninou jej postavy a tiež iných častí tela, skôr to bol taký quasimodo. Shi sa veľmi nahnevala, od zlosti si dala silnú facku, ktorá ihneď zrušila premenu a na líci jej zanechala veľký červený fľak.* Ešte raz... Henge no jutsu!! *Nasledovala zase nepodarená premena, tentoraz by bolo všetko v poriadku až na to, že nos dlhý, ktorý bol plný bradavíc.* Henge no jutsu!! *Telo bolo jej mamy no hlava bola Shi. “Xóóóóó!!!“ Zavrčala sama na seba Shi v mysli a pokračovala v trénovaní. “Musím byť ja tá silná, musím aby som sa vymanila z tohto pekla.. kde ma nik nechápe a ja sa musím pretvarovať.“ Povedala sama sebe a proste ďalej a ďalej pokračovala v tomto jutsu, vždy sa podarilo s nejakou chybičkou krásy ako boli chlpaté nohy alebo zase jej matka nemala prsia, pokračovala až do večera, jediná výhoda bola, že mali v akadémii zajtra voľno a nemusela ich trieda tam ísť. Preto Shi po tréningu plánovala ešte skúsiť nejaké pokusy na zvieratách, ktoré nachytala vonku, nik však o nich nevedel, pretože sa do podzemnej skrýše vracala cez záhradný tunel. Jej zvieracie obete pochádzali väčšinou priamo odtiaľ. Na ich mučenie sa veľmi tešila a preto sa dovtedy aspoň raz chcela dokonale premeniť na svoju matku a tým si dokázať, že henge no jutsu aspoň z časti zvládla. Ani už nepočítala, koľkokrát to skúsila, no nehodlala prestať, dokedy sa to nepodarí, predsa musela byť silnejšia. “Tak a znova... sústreď sa...“ Prebehlo jej mysľou, potom privrela oči, zaujala postoj. “Henge no jutsu!!“ Pomyslela si a bum, premena prebehla. “Tak a teraz... treba otvoriť oči... nech je to moja matka...“ Pozrela sa s napätím do zrkadla a skoro ju premklo, bola to on, bola to jej matka, vlastne dosť sa zľakla, pretože si myslela, že to je len vtip a jej matka si z nej robí srandu, no nebola, postava jej matky robila tie isté pohyby ako Shi.* Úžasné!! Toto bude pre chytanie mojich miláčikov zo záhrady dokonalé!! *Povedala zvýšeným hlasom a celkove spokojným tónom. Od šťastia sa rozbehla ku skrini s tajným vchodom, nedávala pozor a zakopla, pritom spadla i na boľavé kolená, jutsu razom zmizlo a ona sa na zemi zvíjala so zaťatými zubami, od bolesti ale ako vždy, ona nevykríkla, nemohla, bolo to predsa detinské a slabošské. Keď sa z toho spamätala, zamkla si dvere na izbe, jej izba už bola v časti domu, kde boli klasické dvere, mali to tak i jej rodičia, všetky spoločné priestory v dome mali posuvné dvere s papierovými, takto si strážili svoje súkromie. Potom prišla ku knihovne a otvorila tajné dvere, po schodisku s malou sviečkou kráčala do miestnosti, kde nakoniec zapálila pár starých lampášov, ktoré tam boli už vtedy, keď tento priestor našla, boli staré, mali na sebe patinu a veľa vosku, takže ich asi dosť často používali. No svetlo z nich teraz ukázalo niečo strašné, vtáci, ktorí mali prišpendlené krídla klincami alebo ihlami na šitie o stenu, za živa rozpárané telá žiab na stole, ktorým chýbali nejaké tie orgány, všade veľa zvieracej krvi. Vtáci mal vytrhané perie, polámané krídla, vytrhnuté zobáky, či im chýbali oči. Toto bol skutočný svet Shi, v ktorom jej myseľ stále behala, toto Shi milovala a mnohé tie zvieratá mali pod sebou mená jej matky, otca a nejakých ľudí z ich klanu.* Koho si dnes vyberiem?? *Zamyslene sa pozerala na zvieratá v klietkach, ktoré ešte neboli nijak mučené.* Tak dnes to budeš ty... *Ukázala na žabu, rýchlo ju vybarala a pripevnila o stôl, ktorý mala na to určený. Pevne si ju upevnila on všetky nohy a ešte i o hlavu, zobrala kuchynský nôž a pomaly začala robiť dlhý rez cez jej brucho, žaba vydávala všemožné pazvuky, snažila sa pohybmi nôh vymaniť, no to jej nepomohlo, bola dobre zviazaná. Shi sa pritom len usmievala a uchechtávala sa, videla v tom svoju matku.* Takže čím vlastne začneme... *Zobrala pinzetu a prichystala si i ihly.* Hmmm vadí ak urobím toto?? *Škodoradostne sa uchechtla a začala pinzetou vyťahovať črevá žaby, ona sa snažila zmietať, chytala kŕče od tej bolesti, no Shi sa vždy ešte viac a viac tešila, čím väčšie utrpenie, tým väčšia zábava, vlastne skoro všetky zvieratá, ktoré tu už boli mŕtve, tak umreli na vykrvácanie alebo nevydržali bolesť, či proste Shi zobrala životne dôležitý orgán. Črevá tej žaby začala rozťahovať po stole a prichytávala ich na stôl ihlami, ktoré ukradla mame zo šitia. No to jej nestačilo, znovu zobrala pinzetu a proste vytrhla žalúdok, na to žaba nezdochne, ale bude trpieť, pritom si obsah žalúdka vytlačila do pohára. Pokračovala ďalej, pečienke sa vyhýbala, lebo pri nej zistila, že dostávajú zvieratá šok, pri ktorom okamžite zdochnú a smrť už nie ej tak zábavná, ako utrpenie, čím pomalšia smrť, tým bola šťastnejšia Shi.* A teraz... ladviny... *Pozrela na žabu sadistickým pohľadom a po jednej ich vytrhla, tam začala zaba i krvácať, no predsa sa ešte dalo zhoršiť utrpenie a ihlami poprepichovala Shi pľúca žaby. Nakoniec sa žaba o päť minút udusila vlastnou krvou, Shi si to presne odmeral na hodinkách, mnoho smrtí si tak odmerala, no nie vždy bol na to čas, lebo nektoré zvieratá umierali i pár dní. Nakoniec sa Shi ani nedostala do postele, bola tak dlho do noci hore a robila svoje pokusy, že zaspala na stoličke pri stole z rozpitvanými zvieratami. Keď sa prebudila mala na jednej polovici tvári zaschnutú krv a nejaké zbytky ich vnútorností, mala teda čo robiť aby sa prichystala na ďalší deň plný povinností a trénovania, aby sa stala dokonalým zabijakom, tak ako vždy túžila a mohla sa vymaniť z područia tohto klanu a tejto dediny.*
BlueBoard.cz ShoutBoard