Přidej zprávu »
---: ---
Akuma Koro: *Zrazu si bol už len vedomí toho, že je pri vedomí a cíti obrovskú bolesť. Aj keď mal oči obviazané, tak videl, že vonku je nejaká žiara. To sa na jeho tele skutočne začali objavovať znaky. Najprv zažiarila jeho pôvodná pečať a potom začali žiariť všetky tie drobné cestičky, ktoré v jeho koži zanechal Shinov experiment. Až teraz bolo skutočne dobre vidieť, že všetky tieto cesty skutočne mierili od pôvodnej pečate do Korových očí. Kým však okolo pravého sa vytvoril iba drobný kruh... všetky ostatné cesty smerovali do jeho ľavého oka - toho, na ktoré bol slepý. Znaky žiarili silným svetlom a Korovi spôsobovali obrovskú bolesť. Doslova akoby sa jeho pôvodná pečať začala odvíjať a cestovala naprieč jeho celým telom. Bolo to akoby sa po jeho tele plazilo množstvo lávových hadov. A on s tým nemohol nič spraviť. Bolelo to. Pálilo to. Najhoršie to však bolo v ľavom oku. Akoby mu tam niekto lial roztavené olovo. Všetky tie znaky sa plazili do toho jediného miesta. A strážni ANBU len ticho pozorovali to dianie. Vedeli, že Shin bude o tom chcieť vedieť všetko, no zároveň vedeli, že ho nemajú otravovať s blbosťami. Takže kým situáciu zvládali... všetko bolo fajn. Pre Kora to však fajn nebolo. Až teraz sa konečne začala naplno rozpadať jeho pôvodná pečať a rôzne znaky, ktoré sa plazili na to jediné miesto. Až do posledného znaku to bola neznesiteľná bolesť. A keď to celé skončilo? Ešte niekoľko chvíľ žiarilo jeho ľavé oko cez šatku, ktorou mal oči zakryté. Potom to skončilo. Opäť ticho... a opäť tma. No ak by sa niekto pozrel Korovi hlboko do ľavého oka... uvidí tam drobnú iskričku svetla. No nie je to iba iskra. Je to prstenec znakov, ktorý sa rôzne vlní a pláva v temnote, ktorá sa z neho vylieva. Tým je dokončená prvá fáza pečate Yami no Shōri. Tým je dokončená Yami no Shōri: Yami ni iku. Koro potom na pár minút odpadne od bolesti. Aj keď sa preberie, tak stále len ťažko a rýchlo dýcha. Inač však nejaví žiadne zmeny správania ani nič iné. Stráže sa teda pozrú jeden na druhého. Potom na seba kývnu a jeden z nich vybehne von o tom všetkom informovať Shina.*
???: *ON ešte nekončil. Cítil to. Cítil, čo musí spraviť. Vyslal toľko rúk, koľko len mohol proti tej hranici, ktorá mu bránila v slobode. Pečať žiarila, kým temnota okolo NEHO rástla. Voda sa stávala černejšou a černejšou až jediné, čo bolo vidno, bolo najbližšie okolie okolo žiariacich znakov pečate. Až to v jednom momente pečať nevydržala. Celý priestor medzi NÍM a Korom sa doslova rozbil. Na drobné kúsočky. Tie kúsočky chvíľku len tak plávali vo vode, no potom sa začali zbierať a stáčať okolo Kora. Postupne na neho sadali a obaľovali ho. Až kompletne pokryli jeho telo a zažiarili jasným svetlom.*
Akuma Koro: *Najprv ho naplnina radosť z toho, že uspel, no potom opäť prišiel strach. Netušil, čo sa deje. Netušil ani, čo by sa diať malo. Vedel však... že sa dusí. Chvíľu bojoval akoby o život, ale potom mu to došlo. Načo? Čo keď práve takto to má skončiť? Ak tu umrie... konečne prestane špiniť tento svet svojou prítomnosťou. Na chvíľu uveril, že by sa mohol Shinovi pomstiť. Na chvíľu uveril, že by niečo dokázať mohol. Ale teraz chápal. Nič také. Tomuto svetu bude lepšie bez neho. Ako sa mu mlžil jeho zrak, tak až teraz uvidel, čo ho to vlastne drží. Uvidel telo toho tvora. Cítil ako pevne ho drží. Ako veľmi ho potrebuje. A videl popraskanú hranicu medzi ním a tým tvorom. Trhliny stále neboli dostatočne veľké na to, aby cez ne ten tvor mohol prejsť... ale to bolo v poriadku. Niečo mu hovorilo, že takto to má byť. Potom nasledovala už iba temnota.*
???: *Hneď ako sa v jeho svete objaví Korova ruka, tak neváha ani chvíľu. Jej jas jasne zmizol a tak okamžite k nej vystrelil jednu svoju ruku, ktorou Kora chytil. A držal. Pevne. Priestor, ktorý obývala pečať, sa začal lámať a praskať na mnohých miestach. Diery sa objavovali sem a tam a voda začala pretekať na povrch. Po celej ploch vodnej hladiny tak vznikali gejzíri, ktoré vystreľovali prúdy a prúdy tej vody, ktorá postupne zaplavovala celý tento svet. Kora voda nadnášala a tlačila preč, ale ON to dovoliť nemohol. ON čakal v tomto svete pridlho. Kora za žiadnu cenu nepúšťal. Aj keď voda stúpla až tak, že sa v nej Koro začal topiť... ON ho stále držal.*
Akuma Koro: *Musí rozmýšľať. Ten tvor... nakoľko mladý... hovorí rozumne. Práve tento strach ho zaviedol až sem. Kvôli strachu, že by sa niekomu mohlo niečo stať sa on sám stal dôvodom toľkej bolesti. Bolesti, za ktorú mohol on... Shin!* Máš pravdu... už nemám čo stratiť. Moje činy už nemajú komu ublížiť. No ak je tu šanca... *Do jeho vyprahlých slov sa pustupne vlieva energia... energia hnevu, ktorý sa dostáva na povrch.* ...ak je tu šanca, že môžem niekomu pomôcť... ja ju využijem! Ak ťa môj hnev a moja nenávisť dokážu oslobodiť... ak ťa dokážu nasýtiť... tak ja ti pomôžem! Si mojou jedinou šnacou... poslednou šancou. Si posledný, kto mi dal šancu niekoho zachrániť! Aspoň na konci spravím správne rozhodnutie! *Hnev už vrcholí a prichádza na radu nenávisť.* Môžem sa za to viniť... no za všetko aj tak môže Shin! To nie je človek! Je to monštrum! *Koro udrie päsťou po hladine, no tá sa len jemne zavlní.* Niekto... Nie! NIEČO také nikdy nemalo existovať! Mal som sa ubezpečiť, že umrie v momente, kedy som mal šancu. Keď bol zraniteľný! Keď sa rozpadala technika, ktorá ho držala na tomto svete! *Ďalšie rany a ďalšie vlnky. Vlnky sa síce chvíľu zväčšovali a zosilovali, no zrazu ich rast prestal. Koro na to kašľal. Teraz ho to iba viac naštvalo.* Už nebudem bezmocný! Aj keby to malo byť to posledné, čo v živote spravím... jedného tvora zachránim! Jeden život... trpieť nebude! *Pri ďalšej rane sa však stane niečo divné. Akoby sa samotná hladina... roztrhla. Nie. Akoby sa roztrhol samotný priestor, ktorý hladina obývala. Vlny stále pokračovali ďalej akoby žiadne trhliny neexistovali, čo vytváralo zvláštny jav... vlna sa proste stratila v momente, kedy narazila na trhlinu a potom sa objavila na jej opačnom konci. Najprv sa však ukázali iba drobné trhlinky okolo miesta, do ktorého Koro búšil. Tie však rástli a rástli. Až sa začal lámať samotný priestor okolo toho miesta. Až pri jednej rane sa zrazu objavila diera - tesne väčšia ako päsť. Cez tú dieru prepadla Korova ruka konečne pod hladinu tej vody.*
???: *Nechápe všetkému, čo je mu povedané, ale rozumie dosť na to, aby mu došlo, čo sa deje.* Lenže oni už trpeli, že? Tí ľudia? Ten človek im už ublížil. Sám si povedal... si neschopný čokoľvek spraviť. Komu teda môže tvoj hnev ublížiť? Komu môže ublížiť tvoje nenávisť? Už nikomu. No môžeš ich dať mne. Sústreď ich... a daruj mi ich. Ten hlad... tá prázdnota... je strašná! Potrebujem jesť! A ty... mi môžeš pomôcť. Toto... toto si už skúsil. Takto si sa dostal sem... skús teda inú cestu. Nájdi zdroj toho hnevu a nenávisti... a ukáž mi ho. S jeho pomocou... moje väzenie určite rozbiješ!
Akuma Koro: *Tieto slová ho zarazia. Sú nejak... iné.* Pozri... *Začne smutne.* Hnev a nenávisť... sú... *Vtom sa zasekne. Ako mu to má vlastne vysvetliť? On ich chce iba zožrať. Je to tvor, čo žerie emócie. Ako mu vysvetlí, že hnev a nenávisť sú zlé? Bude to vôbec pre neho niečo znamenať?* No akoby som... Hnev a nenávisť sú iné. Máš pravdu... oni plodia bolesť a strach. Je tu však rozdiel. Bolesť, ktorej sa chcem zbaviť, nie je moja... vychádza z bolesti tých, ktorí trpeli kvôli mne. A strach? Je môj, ale ja ho nechcem. Ak ho odo mňa oddelíš... už bude nepodstatný. No hnev a nenávisť? Tie sú moje. Vychádzajú z môjho srdca. A sú nebezpečné. V istom zmysle... sú podobné hnevu a nenávisti toho, kto mi toto všetko spôsobil. Bojím sa... že ak ten hnev a nenávisť pustím von... ublížia ľuďom... ublížia nevinným.
???: *Trocha nervózne sa zavrtí, no potom sa opäť upokojí.* Možno to nestačí... ale to neznamená, že nemôžeš. Vidím v tebe bolesť a strach... no je tam ešte niečo. Niečo... čo bolesť a strach vytvára. Niečo, čo má temnejší plameň ako tma... Chladnejší ako chlad... Mocnejší ako oheň... Vidím v tebe... hnev...? Nenávisť...? Tak to ty voláš? Skývaš ich... prečo? Prečo skrývaš... toľkú moc? Nechceš ich? Chceš sa zbaviť aj ich? Až dojem strach a bolesť... budem hladný zas, však? Vidím to, lebo aj ty sa musíš pravidelne zbavovať hladu. Ak by som však mal niečo, čo by mi dokázalo jedlo tvoriť... už by som hladný nebol, však? Už nikdy...? Dáš mi ich?
Akuma Koro: *Začínal tušiť, čo tá ponuka v skutočnosti znamená. No zároveň chápal, že ten tvor má pravdu. Presne toto mu opísal. On sa chce schúliť niekde v rohu a ak dá tomuto tvorovi slobodu... tak jeho vlastné podvedomie bude uložené niekde v kúte. Tento tvor vážne nevyzeral na bijuu... a zdal sa, že je celkom mladý... akoby sa tomuto všetkému ešte len učil. To však podstatné nebolo. Ak sa tento tvor živil bolesťou a strachom... tak ho Koro chcel nasýtiť. Už to totiž nedokázal. Bolo to šialenstvo, ktoré nebolo šialenstvom, ale realitou. Ak ho z toho dokáže tento tvor vykúpiť... bude len rád. A až bude vonku? Tak čo? Nech len žerie. Nech žerie všetku bolesť a strach, ktoré nájde. Tí ľudia si to zaslúžia. Už trpeli priveľa. Toto pre nich bude spása... ešte väčšia ako pre Kora. Ten sa teda opäť skloní až nad hladinu a položí ruku na pečať. Čím bližšie však ruku priloží, tým silnejšie žiari. A keď sa pokúsi prejsť hladinou... nemôže.* Vidíš... ešte aj s toľkou pomocou a aj tak nič. Chcem ti pomôcť... ale nedokážem ani preraziť hladinu tejto vody. Som vážne zbytočný...
???: *Čakal dlho a netrpezlivo. Jeho svet bol miniatúrny a nebolo v ňom čo robiť. No vedel, že hranice jeho sveta nie sú definitívnymi. Vedel, že tento... Koro... existuje tam niekde vonku. A ak existuje nejaké vonku... tak musí existovať aj cesta tam von. A Koro bol jeho prvou šancou. Šancou, ktorú nechcel len tak nechať ujsť. Preto až sa k nemu Koro dostal, tak sa upokojil a len v tichosti sa vznášal na jednom mieste. Keď Koro dohovoril, tak prišiel na rad on.* Bijuu...? Neviem... nepoznám... čo je to za slovo? Cítim z tvojich slov... akoby to bolo niečo veľké... a malé zároveň... Myslíš, že aj ja som veľký a malý zároveň? Neviem, kto som. Neviem vlastne... čo to znamená byť. Viem však... že ti môžem pomôcť. No najprv musíš pomôcť ty mne. Pomôž mi prekročiť túto hranicu. A ja ti dám to, po čom túžiš.
Akuma Koro: *Je to pre neho neznáme miesto... no nebojí sa. Konečne vidí totiž aspoň niečo. Konečne sa môže aspoň trocha hýbať. Len jediná otázka vyvstáva... kam? Koro si však všimne o pár metrov ďalej rovný pruh rôznych znakov, ktorý zdanlivo smeruje až k tomu jedinému svetielku, ktoré dávalo tomuto miestu svetlo. Koro sa teda rozhodol toto svetielko nasledovať. Sám nemal najmenšie tušenie ako dlho kráčal, no časom natrafil na inú sériu znakov, ktorá sa kolmo križovala s tou prvou. Kora to zarazilo, ale nevidel dôvod nasledovať druhú sériu. Pokračoval teda v tej prvej. Ako však kráčal, tak zisťoval, že tie znaky veľmi dobre reflektujú žiaru. Až príliš dobre. Akoby... samé boli zdrojom toho svetla...? Koro spomalil a znaky sledoval pozornejšie. Po čase mu doplo. Toto bola tá hranica, o ktorej ten tvor hovoril. Bola to pečať. No bola to jediná cesta, po ktorej Koro mohol kráčať. A tak šiel ďalej. Jeho cestu križovalo viac a viac radov znakov, ktoré sa čím ďalej tým viac zatáčali smerom k horizontu. Koro pochopil, že sa jedná o kruhové časti tej pečate. A každý kruh má svoj stred. Čo potvrdila aj druhá séria znakov, ktorá sa z diaľky približovala ku Korovi a pokračovala ďalej k tej žiare. Korova línia sa určite niekde v diaľke krížila s tou druhou líniou... a pravdepodobne práve v strede kruhov, ktorých hranice prekročil... a tam on nájde odpoveď na svoje problém. Koro vytrvával a kráčal ďalej vpred. Jeho podozrenia sa ukazovali čím ďalej tým pravidvejšie. Nakoniec predsa len našiel zdroj tej žiary. Miesto, v ktorom sa križovalo niekoľko línií a ktoré obkolesovalo niekoľko kruhov znakov. Tieto znaky žiarili podstatne silnejšie ako ostatné, no aj tak to nebolo nič silnejšie ako silná sviečka. A pod tým... niečo bolo. V tej temnote, ktorá vôbec nepripomínala vodu a na ktorej bola pečať uložená, niečo plávalo. Niečo ako... obrovský had. Koro len podozrievavo pozoroval dianie pod hladinou, keď to niečo zrazu zmizlo. Koro sa prizrel lepšie, no nič nevidel. Dokonca si aj kľakol a stále nič nevidel, no vtom to niečo zrazu vystrelilo k hladine a zdanlivo to narazilo plnou silou do pečate. Kora to vystrašilo až tak, že spadol na zadok, no pečať, a ani hladina, sa vôbec nepohla. Akoby k žiadnemu nárazu ani nedošlo. Koro sa po chvíli odvážil vstať a pozrieť na to miesto. Zvedavosť vedca mu totiž ešte stále nebola úplne znechutená... aj keď bola utlačená hlboko do jeho podvedomia. Opäť pristúpil na to miesto a kľakol si na hladinu. Z opačnej strany však na neho niečo pozeralo. Vyzeralo to ako tvár... ľudská tvár. No bola... divná. Výraz mala zaseknutý v jedinej emócii akoby bola paralyzovaná. Z hlavy jej trčalo päť prameňov vlasov - 4 z hlavy, 1 z brady. A masívne čelo bolo vyplnené znakom, ktorý žiaril podobne ako znaky pečate. Bol to kanji znak - Rei - značiaci 0.* Ty... ty si bijuu? O tebe som ešte nepočul... vedel som o deviatich, no ty sa nezdáš byť ani jedným z nich. Kto teda si? A ako mi môžeš pomôcť?
???: "Áno... strach... máš ho veľa. Aj ten ti vezmem. No najprv mi pomôžeš. Stačí, že chceš. Cítim... že v tomto ti dokážem... pomôcť práve ja." *Reibi sa chvíľu sústredí na pečať, ktorá ho drží od Kora. V nasledujúcej chvíli sa Koro objaví na obrovskom - nekonečnom jazere. Všade je čisto číra tma. Iba dropné svetielko prichádzajúce z nesmiernej diaľky osvetľuje hladinu tohto jazera.*
Akuma Koro: *Opäť ho zaleje prázdnota.* "Obávam sa, že ti v tomto asi nepomôžem. Neviem, kde si. Neviem, kde je tá hranica. Prepáč... no zdá sa, že som úplne nanič aj tebe. Nedokázal som pomôcť svetu... nedokázal som pomôcť zemi... nedokázal som pomôcť jedinej dedine... a nedokážem pomôcť ani tebe..."
???: "Ja chcem... tú bolesť. No povedal som... je tu hranica. Ja za ňu nemôžem. Možno však môžeš... ty sem? Ak sem prídeš... vezmem si tvoju bolesť... vezmem si tvoje... utrpenie. Pomôž mi... prekročiť túto hranicu... a ja ťa... dostanem na miesto... o ktorom... si hovoril."
Akuma Koro: *Tieto slová si už Korovu pozornosť získali.* "Môžem sa toho zbaviť? Dokážem mi pomôcť sa toho zbaviť? Natrvalo?" *Koro je zaskočený, ale toto je prvá dobrá správa, ktorú dostal, od momentu ukončenia experimentu, ktorý ho do tohto stavu dostal.* "Neviem, kto si... Neviem, či klameš alebo nie... No ak mi môžeš pomôcť... Prosím... Pomôž. Vezmi si všetku moju bolesť. Ja ju už nosiť nedokážem. Ak ťa to navyše zasýty... tak jedz. Zjedz koľko len budeš môcť. Len ma už toho zbav. Ja už totiž... už sa nedokážem pozerať do ich očí. Nedokážem sa pozerať do očí, ktoré tak trpeli. Ktoré ma prosia, aby som prestal. Ktoré som tak zradil... lebo práve kvôli mne takto trpeli."
???: "Ty... ty si... za hranicou...? Áno... tvoja prítomnosť... je za hranicou. Tam je aj tá... bolesť, ktorú spomínaš...? Áno... vnímam ju tam... cítim... ju tam. Ty sa jej... chceš zbaviť...? Chceš ju... dať preč? Ja... si ju zoberiem. Daj mi ju... a ja si ju vezmem všetkú." *Ticho.* "Som... prázdny... Cítim... prázdno... Niekde, kde prázdno... by byť nemalo... Ty to voláš... hlad...? Áno... som... hladný...? Som... Pomôž... daj mi... jesť... Nasýť ma... Daj mi... bolesť... Daj mi... tmu... Daj mi... chlad... Daj mi... oheň... Daj mi... tvoj strach."
Akuma Koro: *Ten hlas je nový. Koro je síce mimo, no vie, že tento hlas... neprichádza z okolia. Tento hlas... prichádza z jeho vlastného vnútra. Koro je však unavený. Už nechce bojovať. Už je to na neho priveľa. Takže jeho pôvod nerieši.* "Odíď. Neviem, kto si, no nemám na teba energiu. Nemám už energiu na nič. Chcem, aby už toto všetko konečne skončilo. Zbaviť sa tejto bolesti. Zbaviť sa týchto spomienok. Najradšej... by som sa schúlil niekde do kúta a prečkal tam až do konca tohto života."
???: "vnímam... chlad... tmu... oheň..." *Tieto slová sa pomaly objavujú v Korovej mysli. Potom je však zas chvíľu ticho.* "voláš to... bolesť?" *Slová sú formulované opatrne. Akoby ten, komu patrili, si nimi vôbec nebol istý.* "vnímam... veľa... je tu toho... veľa..." *Ticho.* "vnímam... hranicu... Tma... chlad... oheň... ... ... bolesť... pokračujú za hranicu... Čo... je... za... hranicou...?"
Akuma Koro: *Leží na posteli v stredne veľkej klietke, ktorá bola postavená špeciálne pre neho v Žiare Temnoty. K posteli bol pripútaný a oči mal previazané, takže nemohol nič robiť. Miestnosť strážila špeciálna skupina ANBU, ktorá na Kora dozerala a zabezpečovala pozorovanie vývoja Korovho stavu. Ten však už dlhú dobu len ticho ležal bez pohnutia. Ticho prerušovali iba jeho občasné vzlyky.* "Nie... už viac nie... nechcem to vedieť... nechcem si to pamätať... Toľko bolesti... toľko utrpenia... a prečo? Načo? Len, aby ma potrestal?... Ako...? Ako môže niekto taký žiť?... Ako môže niekto taký existovať?... prosím... nech je to iba sen... nech už konečne skončí... prosím... dovoľte mi sa prebudiť..."
---: ---
Akuma Shin: A ubezpečte sa, že voči mne s touto tvárou budú prechovávať tie isté pocity ako voči mne s tou starou! Neviem kto z vás pôjde, no bude mať na to dosť času. Vďaka minulým misiám je mi celá Konoha verná, takže bez problémov môžeš aj za blieleho dňa chodiť od jedného človeka k druhému a meniť im spomienky. Proste povedz, že je to na Shinov príkaz a bude. Len im nehovorte, že im meníte spomienky! Oni by to síce aj tak asi zožrali, ale nie je potrebné ich o tom infromovať. Keby niečo, tak sa proste jedná o výzkum, ktorý som nariadil. Ak budem chcieť figurovať ako Hokage, tak kým nedokončíte túto úlohu, tak budem musieť používať Henge, čo však problém nie je. Medzičasom si budem môcť užiť aspoň trocha anonymity. A na záver je potrebné zabezpečiť niekoho, kto tu Korovi pripraví nejakú celu. Stačí ak to bude priestranná klietka, kde bude mať posteľ a ostatné základné vybavenie. Ak to bude zabezpečovať niekto mimo vašu skupinu, tak sa ubezpečte, že nič nevykecá a na konci mu vymažte spomienky. Zabezpečte Korovi však aj nejaké putá, ktorými ho pripútate k lôžku. Nech nemôže používať techniky. Roubíkom ho trápiť nebudem, no z výskumného centra zoberte takú tú špeciálnu šatku či čo, čo má na sebe pečať, ktorá potláča doujutsu a nasaďte mu ju. Nech sa v poriadku lieči... no nech neblbne s Rinneganom. Vplyv na doujutsu si môžem otestovať aj niekedy neskôr. Najprv by bolo fajn ak by sa mu vrátil zrak. A hlavne... nech sa deje čokoľvek, tak s ním nediskutujte ani nijak na neho nereagujte. Ak sa preberie, tak ma zavolajte, ale vy s ním nebudete robiť nič iné ako to, čo som vám výslovne prikázal! Teoreticky mu už nič nebráni v hromadení chakry a ktovie nakoľko bude tá šatka vlastne účinná. Ak by sa niečo pobabralo, tak by to mohlo stáť aj vaše životy. A mňa by rozhodne nepotešilo ak by som tu niečo také musel riešiť. *Shin začne dlho zívať a naťahovať sa.* No to by bolo zatiaľ asi tak všetko. Ešte by som však chcel vedieť... čo sa stalo s tým ostatným čo tu bolo? Viete... odpad, trosky a tak... *Kapitán skupiny prehovorí.* Nechali sme to všetko odviesť presne podľa pokynov klonov. Tie dve mŕtvoly sme spálili na popol, ktorý sme poslali rozsypať do Ohnivých Hôr a ostatné trosky sme proste buď zničili alebo rovno vyhodili ako odpad. *Shin prikývne.* To je fajn... to je fajn... Vy sa teda pusťte do svojej práce... a ja sa idem vyspať. Po dnešku si to fakt zaslúžim. A budem to potrebovať. Lebo až sa ten parchant preberie... budem potrebovať všetku energiu, ktorú budem mať.
Akuma Shin: *Odhodlane kráčal naprieč dedinou aj s aktivovaným Rinneganom. Za ním kráčali dvaja ANBU - jeden za sebou ťahal zviazaného väzňa z Večného Väzenia a druhý za sebou ťahal vozík, na ktorom bola položená truhla. Shin bol v takej nálade, že by bol schopný aj bežať, no nechcel dovoliť, aby ho ovládli emócie. Tešil sa, to áno, no bola to radosť z neznámeho. V žiadnej knihe nenašiel postup, ktorý by mu povedal ako má niečo takéto dokázať. Vychádzal len z vlastnej logiky a intuície.* "Toľko návodov ako ničiť. Zopár primitívnych postupov ako tvoriť. Ale stvoriť niečo živé? To, aby sa z toho jeden posral. Oživovanie je len prinavrátenie už existujúceho života. No ja už mám za sebou prvý poriadny úspech! Golem, ktorého vedomie funguje na báze skupinového vedomia. Stále sa síce jednalo iba o pretvorenie existujúceho života, no takto som pretvoril jednu formu života na úplne inú, novú! Viem, viem... stále sú to len primitívne postupy s primitývnymi výsledkami, ale je to aspoň niečo! No ak sa mi podarí toto... bude to už skutočný úspech! Základné ingrediencie sú jasné. Je potrebná chakra... tá je vlastne akoby riekou života. Ďalej je potrebné vedomie... niečo, čo bude tú chakru ovládať. A nakoniec niečo, čo oboje spojí dohromady... nejaká proto-duša. Skôr teda spirituálna energia. Vedomie ako také je skôr len... koncept. A koncept na chakru človek nenalepí. Je potrebné médium a jediné, čo ma ako médium napadá... je proto-duša. Klasická duša fungovať nebude. Tá už je napojená aj na vedomie aj na chakru. Je potrebné z nej nejak to vlastníctvo vytĺcť. Ak mi to vyjde... tak budem prvý človek v tejto ére, kto dosiahne tento úspech!" *Shin sa zaškerí a trocha sa aj uchechtne.* "Vtipnejšia je už len predstava, že o pár desaťročí budú aj tieto moje revolučné postupy vyzerať zastaralo. No to je preto, lebo ľudstvo zabudlo na cestu tvorenia. Primitívne tvory ako oni si vybrali najľahšiu cestu... cestu deštrukcie. Cestu, ktorú neopustili ani vtedy, keď sa zhodli, že chcú budovať mier. Ale nemal by som sa takto naparovať skôr ako experiment dokončím. Vzhľadom na aktuálne zdroje informácií o týchto veciach... nie som schopný ani predpovedať, že či je tu vôbec nejaká pravdepodobnosť na úspech. A aj keby som uspel... nemám najmenšie tušenie ako taký úspech vlastne bude vyzerať." *Shin si trocha povzdychol a pokračoval ďalej. O pár chvíľ sa už všetci ocitli v Žiare Temnoty. Tam Shin poslal ANBU preč, takže teraz sa v tejto miestnosti nachádzala iba socha Gedo Mazo, Shin a jeho klony (ktorých pravidelne menil vždy tesne pred tým ako sa ich čas mal minúť). Shin potom prikoval väzňa k zemi pomocou chakrových tyčí a začal z voza sťahovať truhlu. Tá nebola zas až tak ťažká... Na to, aby ju položil na zem, nepotreboval ani techniku na odľahčenie. Keď bol hotový, tak len otvoril veko a odhalil jej obsah. Tam sa nachádzal tvor, ktorý sa už dávno prestal podobať na človeka. Bolo možné rozoznať, že má trup, 4 končatiny a hlavu, ale tým to tak nejak haslo. Na mnohých miestach na tele mal diery tak hlboké, že bolo vidno dokonca až jeho kosti. Na tých sa zas nachádzali početné hrbolce symbolizujúce miesta, na ktorých sa tie kosti zhojili a teda inými slovami... boli to symboli toho, koľkokrát boli tie kosti zlomené. Každá končatina bola zakončená kosťou - buď z oblasti lýtka alebo predlaktia. Takto tento tvor síce končatinami pohybovať mohol, ale nomohol sa postaviť a ani ničoho chytiť. Skrze početné otvory bolo vidno ako pracujú orgány toho tvara... mnohé z nich však boli nahradené mechanickými časťami. Chýbajúce oko bolo nahradené mechanizmom, ktorý v pravidelných intervaloch vyvíjal tlak na očnú jamku. Začervenané hrdlo bolo takou nápovedou, prečo z tohto tvora nevychádzal žiaden zvuk... jeho hlasivky boli vyoperavé rovnako ako jeho jazyk. Namiesto vybitých zubov už však mal žiletky, ktoré boli doslova zarezané do jeho ďasien, takže ak nechcel riskovať ešte väčšiu bolesť, tak sám musel držať ústa sústavne otvorené. Pri pohľade na tohto tvora by sa mnohí pozvracali, niektorí možno aj zošaleli. Shin sa na to však díval značne neprítomným pohľadom.* Ostal z teba iba tieň toho, čím si bol. Vo väzení spravili všetko, o čo som ich žiadal. Postupy dodržali presne. Si nažive, ale to je asi tak všetko, čo sa dá o tebe povedať. Od momentu, kedy som ti ukázal osud tvojej rodiny si prišiel o rozum. Ďalšie vyšetrenia len potvrdili, že obraz, ktorý som ti ukázal, sa ti doslova vyril do pamäte. Kvôli mne zažívaš väčšiu fyzickú a psychickú bolesť ako akýkoľvek človek v histórii ľudstva. Si v tak úbohej podobe, že bez dozoru medikov by si bol už dávno mŕtvy. Tvoje vedomie je plné bolesti, nenávisti a strachu. Nevidím, čo presne ostalo z tvojej duše... no bližšie sa k proto-duši asi nedostanem. *Shin kývne na klon, ktorý mal na starosti Kokoro no Kyūkei. Ten k nemu pribehne a Shin ukáže na tvora. Klon prikývne a kľakne si k nemu. Priloží mu na hlavu ruku a prečíta jeho spomienky za celé posledné obdobie až do začiatku projektu Reibi, kedy bol tento tvor ešte stále človekom. Potom len v tichosti odbehol ku Korovi a skrze Kokoro no Kyūkei mu tieto spomienky odovzdal. Niektoré veci radšej preskočil alebo trocha potlačil, nepotreboval aby Koro prišiel kompletne o rozum, ale v zásade sa snažil Korovi ukázať všetko, čím si ten väzeň prešiel. Keď skončil, tak sa miestnosťou začal ozývať čím ďalej tým silnejší zvuk tlmeného kriku spojeného s nariekaním. Tieto zvuky boli naďalej navyšované ozvenou, ktorá tu prirodzene vznikala. Shin-originál len mlčky Kora pozoroval. Nemal radosť z toho, čo robil ani z toho, čo videl. No nebol z toho ani smutný ani mu z toho nebolo zle. Toto bolo proste to, čo bolo potrebné pre dokončenie projektu Reibi. Keď vzlyky opäť trocha utíchli, tak si Shin vytiahol z vrecka ampulku, ktorú hodil inému klonu. Ten ju chytil, otvoril a namočil do nej svoj šál. Ten potom priložil Korovi na tvár. Koro sa chvíľu mykal na všetky strany, ale po chvíli sa jeho pohyby upokojili a on zaspal. Spolu s tým Shin zrušil aj klon, ktorý mal na starosti Kokoro no Kyūkei. Úprava pamäte už nebola viac potrebná. Shin dal ďalšiemu klonu znamenie a ten začal z Kora vyťahovať chakrové tyče. Originál prešiel k dverám, ktoré otvoril a zvonku si zavolal jedného so strážnych ANBU. Toho úlohou bolo vyliečiť Korove rany po tyčiach. Táto fáza chvíľu trvala, no Shinovi stačilo, aby sa rany uzavreli natoľko, aby bol Korov chakrový obeh obnovený natoľko, aby bol opäť schopný hromadiť chakru. Pre istotu však Koro dostal špeciálnu šatku na oči, cez ktorú nebolo možné nič vidieť a špunty do uší, cez ktoré nemohol nič počuť. Rinnegan mu bude naprd ak nebude schopný zamerať jeho silu. Na záver boli Korove ruky usadené do špeciálneho zámku, ktorý mu neumožňoval vykonávať jutsu. Koro síce spal, a to dosť tvrdo, no Shin chcel mať istotu, že ak by sa prebudil, tak že neprekazí zvyšok experimentu. Touto dobou bol aj posledný ANBU vyhnaný naspäť von a Shin zrušil ďalší klon. Zostávali mu teda už len dva klony, z ktorých jeden pokračoval v pečatení chakry z Gedo Mazo do pečate na Korovi. Shin potom prikročil ku Korovi, ktorý opäť ležal na bruchu. Nechá, aby jeho dýky na reťaziach sa mu odmotali z rúk a potom nechá jednu, aby odtancovala ku Korovi a druhú, aby odtancovala k väzňovi, ktorý bol k zemi prikovaný chakrovými tyčami. Obe dýky sa začnú transformovať až každá získa podobu mnohonásobnej robotickej ihly. Jedna sa premiestni nad hruď nad väzňom a druhá sa premiestni nad pečať na Korovom chrbte. Najprv Shin nechá ihlu vraziť do väzňa. Ten zakričí bolesťou a začne sebou trhať. No nemá šancu. Je na mieste fakt doslova prikovaný. Pohyb len zhoršuje jeho rany. Shin však vie, že nestihne umrieť skôr ako to Shin bude chcieť, takže ho to netrápi. Potom nechá ihlu, aby sa v tele ciela začala pohybovať, šíriť a napájať na chakrový obeh. Až keď je hotový s väzňom, tak začne riešiť Kora. Jedná sa o precízne procedúry a Shin si musí byť istý, že dopadnú presne tak ako chce, takže proste nemôže riešiť dva ciele zároveň. Je však pravda, že pri Korovi sa sústredí ešte o niečo viac a potom bodne. Nechá ihlu vraziť presne do stredu pečate. Precízne ovláda pohyb a šírenie zbrane v Korovom tele. Parazitne sa napojí na chakrový obeh prechádzajúci pečaťou a potom začne s prenosom. Skrze techniku Seikatsu Sutira, ktorú ovládala skrze Norowareta Jinsei začal odoberať všetku chakru väzňa, no hlavne jeho dušu. Ani jedno z toho si však nenechával. Obojove skrze svoje zbrane prevádzal z väzňa priamo do Korovej pečate. Cieľom bolo, aby došlo k vytvoreniu nestability medzi chakrami uloženými v pečati. Shin vedel, že riskuje, keďže ani nedúfal, že by tá pečať bola navrhnutá na to, aby niečo také zvládla... predsa len, za normálnych podmienok by táto pečať mala byť schopná pečatiť chakru jediného bijuu. No Shin potreboval, aby sa chakra Gobiho a Yonbiho zmiešali. Takto to stále boli dve samostatné zložky, ktoro boli spolu nalievané do jedného cieľa, čo pri tomto druhu pečate by už samo o sebe mohlo spôsobiť miernu nestabilitu. Ak by do toho teda pridal ešte ľudskú dušu... a teda energiu diametrálne odlišnú od chakry bijuu, tak by to tá pečať rozhodne vydržať nemala... ale ak by pečať donútil vydržať... tak by bola šanca, že behom svojho rozpadu by tá pečať mohla byť schopná donútiť všetky tri energie, aby sa zmiešali do jedinej.* "No... už od začiatku mi bolo jasné, že tento experiment budem riešiť štýlom pokus, omyl... Škoda len, že v mnohých prípadoch ma napadá len jediný spôsob ako problém vyriešiť..." *Shin to teda skúsil. Prenášal chakru a dušu priamo do pečate a výsledok sa ukázal. Teda... neičo sa rozhodne ukázalo. Pečať začala žiariť a zdalo sa akoby sa nafukovala.* VOLE UDRŽUJ TO!!! OBAJA! TY! NEPRESTÁVAJ UDRŽOVAŤ PRÚD CHAKRY ZO SOCHY! A TY! UDRŽUJ PEČAŤ!!! PROSTE JU OBNOVUJ A OBNOVUJ! JE MI JEDNO, ŽE ČI BUDEŠ UKLADAŤ JEDNU PEČAŤ NA DRUHÚ A TÚ NA TRETIU, ALE PROSTE NEDOVOĽ, ABY TÁ ENERGIA UNIKLA!!! *Klon sa zo všetkých síl snaží stlačiť pečať naspäť na Korov chrbát. Pečať však má toho očividne dosť. Bojuje, zvíja sa a miestami dokonca mení svoj tvar. Shin však vie, že teraz nesmie prestať. Je potrebné, aby do pečate dostal všetky potrebné zložky skôr ako ju klon uzavrie. Nanešťastie aj keď Shin nevyužíva životnú energiu duše na obnovenie vlastného tela, tak niektoré vedľajšie efekty už pociťuje. Ako cez neho táto energia prúdi, tak cíti bolesť. Jeho bunky opakovane starnú a mladnú. Sú ničené a obnovované. Bolesť mu začne zahmlievať vedomie, no Shin to ťahá ďalej.* "Už len trocha... už to skoro je... UŹ TO BUDE!!!" UŽ TO JE!!! *Zakričí víťazoslávne, keď pocíti, že ním prešiel aj posledný kúsok energie z väzňa. Hneď nato z väzňa nechá vytrhnúť injekciu a potom vytrhne injekciu aj z Kora. V oboch prípadoch ich musel najprv pretvarovať tak, aby pri vytrhnutí nevytrhol aj polovicu hrudného koša, ale podarilo sa. No ešte nebol čas na oslavu.* Odstaviť prívod chakry do pečate! *Skríkol na klon, ktorý mal na starosti Gedo Mazo. Klon okamžite prerušil prenos a Shin ho zrušil. Posledný klon dostal jediný príkaz.* ZATVOR TÚ PEČAŤ!!! *Klon prikývne a namiesto toho, aby pečať len udržoval a stabilizoval, tak ju zároveň začne aj zatvárať. Nie je v tom však zas až tak úspešný. Tak k nemu priskočí Shin, ktorý spolu s ním začne pečať uzatvárať. Pečať očividne bojuje s energiou, ktorá bola do nej vložená a ktorú teraz spolu so všetkou tou ostatnou chakrou udržuje ako nejaká vodná priehrada, no Shin aj s klonom pracujú zo všetkých síl, aby ju udržali pred rozpadnutím. S vypätím síl sa im podarí pečať uzatvoriť a zatlačiť naspäť na Kora. No nič nie je len tak. Tesne po uzatvorení sa uvoľní drobný zlomok zapečatenej energie vo forme prstenca. Od pohľadu by to človek ani nepovedal, no v momente ako prstenec narazí na Shina a jeho klon, tak oboch to vo vysokej rýchlosti odstrelí do stien. Klon sa rozpráši hneď po náraze, no Shin si zachová duchaprítomnosť a tesne pred nárazom sa sám rozloží na molekuly. Preletí teda horou, no jeho rýchlosť je tak veľká, že vyletí až na opačnom konci Hory Hokagov. Keď sa opäť zloží, tak sa s vypätím síl pokúsi spomaliť svoj let, ale aj tak narazí do jedného stromu, ktorý svojim nárazom zlomí a Shin potom ešte nejakú dobu letí ďalej. Dopadol takto až za hranice Konohy a chvíľu sa len nemo díval na oblohu. Až opäť nabral dych, tak sa začal stavať na nohy. Jeho oblečenie bolo roztrhané a on sám bol do značnej miery zaprášený a špinavý. No to ho netrápilo.* "Experiment pokračuje!" *Povedal si rozhodne a opäť si to namieril do Žiary Temnoty. Vystúpil na Horu Hokagov, rozložil sa na molekuly a preletel naspäť do miestnosti, kde sa opäť zložil dohromady. Vyzeral síce zničene... ale dnes zas až tak veľa chakry neminul a aj keď procedúra bola náročná, tak stále cítil, že na dno svojich možností ešte nezašiel. Keď videl, že Koro naďalej ležal nehybne na zemi, tak si vydýchol.* "Bolo by blbé, keby tá rana zasiahla aj teba..." *Keď však Shin konečne voľným krokom dokráča ku Korovi, tak mu pre istotu skontroluje pulz. Ten je trocha zrýchlený, ale inak je v poriadku. Shin si je už teda istý, že môže pristúpiť k poslednému kroku. Dotiahne ku Korovi toho umučeného tvora a kľakne si medzi nich dvoch. Jednu ruku priloží na Korovu pečať a druhú na toho tvora. Potom v ten istý okamih jednou rukou vytrhne dušu z tela nešťastníka a druhou rukou otvorí pečať na Korovi. Hneď ako sa z pečate začne do Korovho tela uvoľňovať chakra, tak do pečate narve takto ukradnutú dušu a pečať opäť zatvorí. Doslova akoby hádzal odistený granát do protigranátového púzdra. Chakra sa z pečate prestane uvoľňovať a chvíľu je ticho. Potom na moment pečať zažiari. Najpr nažlto, potom nafialovo a nakoniec načierno. Ako to Shin pozoruje, tak si všíma, že to pripomína niečo ako... výbuchy farby. Vždy keď pečať exploduje do novej farby, tak sa o niečo zväčší a jej tvar sa zkomplikuje. Prejde asi päť výbuchov a pečať utíchne. Opäť sa vráti do svojej pôvodnej podoby a zas sa nič nedeje. Shin tú scénu zvedavo pozoruje, no nemá najmenšie tušenie, že čo sa v tej pečati deje. Pomaly k nej skúsi priložiť ruku, no v tom pečať ešte raz exploduje. V jednom plynulom pohybe sa rozšíri naprieč celým Korovým telom. Niektoré časti pripomínajú hadov, ktorí lozia po tele až sa napokon niektorí zahryznú do Korovho srdca a iní do jeho mysle. V ten moment zrazu Koro vykríkne od bolesti a celým jeho telom prejde kŕč. Shina to tak zarazí, že až spadne na chrbát. Opäť sa posadí a pozoruje Kora. Ten sa zvíja na zemi a zdá sa akoby tá pečať ho fyzicky nútila do týchto polôh. Časti pečate je proste vidno všade. Smerujúce do hlavy, do srdca, do očí a podobne. Korove pohyby dokonale kopírujú pohyby pečate. Shin sa na tom chvíľu baví, no vážne len chvíľu. Dôjde mu, že ak nezasiahne, tak je tu riziko, že Koro umrie skôr ako Shin vôbec stihne skontrolovať výsledok experimentu. Takže Shin si opäť kľakne ku Korovi a pokúša sa ho opäť dostať na chrbát a potom ho znehybniť, no bez použitia chakry - nechce totiš riskovať, že by narušil niečo z toho, čo do Kora vložil. Ako sa ukáže, tak to vôbec nie je ľahká úloha. Shin už tak bol dosť unavený z celého experimentu a keďže teraz ani nemohol používať chakru, tak to bolo ešte o to horšie. Prirodzene bol teda Koro schopný ho odhodiť. Shin sa však nevzdával. Opäť sa dostal na nohy a prisadol Kora, ktorý teraz už ležal na chrbte. Shin mu zdvihol ruky nad hlavu a celou silou ich tam držal. Dúfal, že vlastnou váhou udrží na mieste Korovo telo a že vlastnou silou dokáže zastaviť aspoň Korove ruky. Fungovalo to a po niekoľkých minútach kriku sa Koro začal upokojovať. Dokonca aj pečať sa zmenšila až na pôvodnú veľkosť. Stále však osávalo spojenie medzi pečaťou a Korovými očami. Shin si nebol presne istý, čo to asi znemená a bol v pokušení pustiť Korove ruky a pozrieť sa pod šatku. Nebolo to však potrebné. V jeden jediný moment z pečate vystrelil žiariaci signál, ktorý preletel po temto spojení až do Korových očí. Dokonca aj cez šatku bolo vidno ako sa rozžiarili, potom kompletne ztemneli a to až tak, že pri pohľade na Kora mal Shin pocit, že z miestnosti zmizlo kompletne všetko svetlo a potom už len Shin pocítil ako sa dostal do vzduchu. Inštninktívne sa rozložil na molekuly, čo bolo jeho jediné šťastie, lebo inak by vo vysokej rýchlosti vrazil do kamenného stropu. Takto ho proste preletel a letel ďalej. Na druhej strane sa opäť zložil naspäť, lebo už proste nemal dostatok síl takto náročnú techniku udržiavať. Letel vážne vysoko, no už nebol dostatočne pri vedomí, aby vedel ako vysoko. Je však pravda, že v najvyššom bode bol aj tak vyššie ako najvyšší bod tej najvyššej hory. Už behom pádu ho jeho vedomie kompletne opustilo. Keď sa konečne prebral, tak bol opäť v Žiari Temnoty. Celé telo ho nesmierne bolelo a mal miernu triašku. Pomaly otvoril oči a skúsil si natiahnuť ruky. Až vtedy zistil, že je zabalený do periny na provizórnom lôžku. Ako sa tak rozhliadal, tak okolo uvidel veľkém množstvo malých skupiniek medikov, ANBU a svojich vlastných klonov. Každá skupinka čumela do nejakého papiera alebo kontrolovala stabilitu miestnosti alebo kecala s inou skupinkou. Niekde v diaľke Shin rozoznal na ďalšom provizórnom lôžku Kora. Teda myslel si, že je to Koro... chakra sedela, no do tváre mu nevidel. Vlasnte videl len obrysy nejakej postavy na vzdialenom lôžku. Ale chakra hovorila jasne. Bol to Koro. A Shin teraz už nemal ani tú najmenšiu silu skontrolovať výsledok experimentu. To si ho už však všimol jeden z medikov.* Hej! Už sa prebral! *Zakričal na ostatných, ktorí sa hneď nahnali k Shinovi. Stále však nejedna skupinka ostávala pri Korovi, lebo práve on bol centrom tohto experimentu a teda bolo dôležité dohliadať aj na jeho stav. Shin však nemal práve náladu riešiť blbosti, takže len unavene prehovoril.* Ako... ako som sa sem... dostal? *Vydal zo seba. To už k nemu pristúpil jeden z klonov, ktorý s úškrnom prehovoril.* Ako klony sme vedeli, že experiment vyvrcholí dnes. Niektorí z nás počuli a vlastne aj cítili ranu, ktorá vyšla z Hory Hokagov. Bol to dôležitý experiment, takže oni upovedomili ďalšie klony a tí ďalšie klony a tak ďalej. Nakoniec sme teda všetci prerušili svoje práce a zdiaľky sme pozorovali dianie. Keď sme videli ako z hory zrazu niečo vyletelo a podľa všetkého to bola tvoja chakra, tak sme zakročili. Niektorí zbehli pre ANBU a medikov, iní šli skontrolovať dianie v Žiari Temnoty a my ostatní sme šli skontrolovať, že čo to z tej hory vlastne vyletelo. Podarilo sa nám ťa chytiť a bezpečne dostať na zem, kde sa o teba už postarali ANBU a medici. *Úškrn klona sa ešte viac rozšíril.* No skontrolovali sme výsledok experimentu. Pečať je v pôvodnom nezmenenom tvare. Ale zdá sa, že v základe bola teória správna. Došlo k zmiešaniu chakry. Z pečate totiž nie je cítiť ani Yonbiho ani Gobiho chakru a rozhodne to nie je žiadna ľudská chakra. *Klonov úsmev trocha povedne.* No nie je toho zas až tak veľa, čo sme schopní povedať. Koro je mimo. Keď sme prišli, tak sme ho našli v bezvedomí. Podľa medikov to nie je nič vážne a mal by sa v priebehu pár dní prebrať, no aktuálne z neho nič nedostaneme. Čiže... vieme, že sa v ňom sformovala nejaká neznáma chakra. Čo sa však stalo s jeho mysľou? Nemáme tušenie. V tomto stave na neho Kokoro použiť nemôžeme. Takže nemôžeme povedať, že či došlo k rozštiepeniu jeho mysle tak ako sme očakávali alebo čo sa vlastne stalo. Hlavne aký výsledok majú tie dve duše, čo si do neho dostal. Jedna mala fungovať ako palivo a druhá ako médium, ale opäť... sú to veci, ktoré teraz nezistíme. Ostáva nám proste čakať až kým sa prirodzene nepreberie. No aj potom bude najlepšie ak budeme postupovať opatrne. Jeden blbý krok a všetko toto bude nanič. *Klon začne uhýbať pohľadom.* No bavili sme sa jeden medzi druhým a... máme jednu radu. Pre teba. V najhoršom prípade sme proste vytvorili nejaký divný mix chakier. Niečo také rozhodne neprekračuje komplexnosť KG a je to vlastne iba trocha prekrútená verzia bijuu chakry. Toto nás rozhodne trápiť nemusí. Naša rada však spočíva v niečom inom. Ak totiž pripustíme, že sme uspeli... a že sme našli spôsob ako stvoriť nového tvora s vlastným vedomím a osobnosťou, kde výsledok je niečo viac ako iba kombinácia pôvodných zložiek... tak si musíš uvedomiť, že hraješ veľmi nebezpečnú hru. Nemáme najmenšiu šajnu o tom akú moc môže taká bytosť mať. Nie je možné predpovedať ako bude fungovať vedomie takej bytosti a aké bude mať ciele. Spôsob, ktorý sme použili na vytvorenie nového vedomia pre Reibiho, bol síce jediný, ktorý sme dokázali vymyslieť, ale to nemení nič na tom, že ten spôsob spočíval v tom, že Korovo vedomie rozdelíme tým, že do jedinej mysle natlačíme masívne množstvá utrpenia, ktoré spôsobia schizofreniu, pričom jedna z takto vytvorených osobností bude spojená skrze proto-dušu s vloženou chakrou. Inými slovami... výsledná osobnosť sa môže nachádzať doslova kdekoľvek na škále od všemilujúcej mysle po všenenávidiacu myseľ. *Klon si vzdychne.* Zabiť bijuu nie je až také ťažké... to všetci vieme. No to je hlavne preto, lebo boj s bijuu je niečo na čo sa človek dokáže dopredu pripraviť. Bijuu na nikoho len tak z kríkov nevyletí. Pokiaľ nie je človek idiot, tak vždy dopredu vie, kedy ho čaká stret s bijuu. Ak by sa ktorýkoľvek obyvateľ Konohy mohol zrazu zmeniť na Bijuu... bolo by to iné. Nikdy by si nevedel, kedy môžeš schytať plnú dávku sily bijuu rovno do chrbta. *Klon sykne a zaškrípe zubami.* Koro môže byť bez problémov tikajúcou bombou. Možno nikdy nevybuchne... ale možno vybuchne práve vtedy, keď to budeme najmenej čakať. A ak sa tak stane... tak schytáme do chrbta ranu, ktorej samotná podstata bude pre nás nepochopiteľná. *Shin ticho klon počúval, no keď sa klon dostal do tejto fázy, tak ho Shin nechal rozplynúť na dym.* Ako sa zdá... vo veľkom počte síce naša inteligencia rastie, ale rovnako rastú aj naše pochyby. To je pre nás kontraproduktívne. *Po tých slovách Shin nechal naraz zrušiť aj všetky ostatné klony. No niečo bolo divne... niečo bolo inak. Nevrátila sa mu kompletne všetka chakra. Akoby už... nebola tak úplne jeho. To Shina na moment zarazilo, no len potriasol hlavou a pokúsil sa posadiť. To už pri ňom stála celá partia medikov, ktorý sa ho snažili presvedčiť, aby naďalej ležal.* STAČÍ! *Skríkol ako mu to len sily dovolili. Hneď sa od neho vzdialili ruky, ktoré ho tlačili do postele. Shin sa usadil na kraj provizórneho lôžka a rukami sa za tento kraj aj chytil.* Je pravda, že som unavený a teraz by som asi najradšej šiel spať, ale vďaka početnosti klonov, ktorých som nechal po dedine pobehovať, som si dokázal doplniť zásoby chakry na viac než dostatočnú úroveň. Fyzicky som bol len unavený, no mám pocit, že na tom lôžku som už nejakú dobu ležal. Cítim totiž, že svaly už nemám unavené z námahy, ale z preležania. Jediný problém je psychická energia, no nebojte sa... je len pár vecí, ktoré chcem ešte stihnúť a potom pôjdem spať. Tým bude teda o moju rekonvalescenciu postarané. No kvôli nedostatku mojich klonov je teda potrebné, aby ANBU dnes ešte o to pozornejšie hliadkovali naprieč Konohou a v jej okolí. Kým nebudem opäť v poriadku, tak ANBU bude zabezpečovať náhradu za strážne úlohy, ktoré doteraz plnili moje klony. Ja potom využijem chakru zo sochy na opätovné rozmnoženie mojich klonov, ktorí sa pustia do plnenia týchto úloh a vy sa tak budete môcť vrátiť k svojej práci. Rozumieme sa? *Shin sa to síce spýta trocha výhražne, no nikto na ten tón nereaguje. Medici prikývnu s komentárom, že pokiaľ si Shin poriadne oddýchne, tak bude v poriadku, no ANBU iba prikývnu a behom chvíle zdúchnu. V miestnosti teda ostane len Shin, Koro a pri jeho lôžku posledné dve skupiny shinobi - medici a ANBU. Shin zoskočí z postele a pomaly pristúpi až k nim. Tam uvidí, že na lôžku síce niekto leží, no dekou má je prikrytý od nôh až po tvár. Shin sa tým však netrápi. Odhrnie deku, lebo si chce byť istý. No pohľad do tej tváre ho zarazí.* ?! *Nebola to tvár, ktorú čakal. Bola popraskaná, no niektoré drobnejšie ranky sa mu strácali pred očami. Shin opatrne načiahol ruku k tejto tvári a opatrne mu otvoril viečka. Ani farba očí nesedela. Navyše, keď jedno malo takmer až sivú farbu, pričom v jeho vnútri akoby tancovala nejaká temná žiara, ktorá občas zažiarila až na povrch toho oka. Shin Korove viečka opäť zatvoril a pozrel sa na tým medikov. Tí ho však už od prvého momentu pozorne sledovali a na Shinovu otázku ani nečakali.* Spravili sme testy. Je to vážne on. Popravde... *Hlasy jednotlivých medikov sa občas strácajú a miestami len nasucho prehltávajú.* ...keď sme sem prišli, tak sme vás tak nejak... nevedeli presne rozoznať. Vašu totožnosť sme určili jedine na základe toho, že Vaše klony nás ubezpečili, že tú pečať má na chrbte určite Koro a nie Vy. Toto bude asi šok, ale... nevieme síce, čo sa tu dialo, ale... ten experiment mal vplyv na vás oboch. Je síce pravda, že takto vás asi ľahšie rozlíšime jeden od druhého, ale... na začiatku to bolo ťažké. Už geneticky nie ste ani jeden tými kými ste boli. Nehovorím o nejakých masívnych zmenách, ale... k nejakým zmenám došlo. A preto... povedzme, že putá, tá pečať a tak... to aspoň naznačovalo, že tento tu je Koro. U Vás... tu nič také nebolo. Vy ste bol proste ten, koho to z tejto hory vystrelilo. V podstate dôkaz prišiel až v tej podobe, že ANBU potvrdili, že pri zrušení klonov ich chakra vážne šla k Vám. Bude teda asi lepšie, keď nejakú dobu budete vonku používať podobu, ktorú ľudia poznajú. Aspoň na chvíľu, kým ľuďom vysvetlíte, že čo... *Shin ich preruší.* To stačí! Viem ako sa o dedinu starať. Povedzte mi radšej to, čo viete o jeho aktuálnom stave. *Medici spoločne nasucho prehĺtnú a opäť sa jeden cez druhého pustia do vysvetľovania.* Po psychickej stránke nevieme, ale to už vám povedali klony. Po fyzickej... je tu toho veľa. Navonok to možno nie je až tak vidno, ale jeho telo si prešlo veľkou záťažou. Skúmali sme mikropoškodenia a všetky smerovali do očí a do pečate. Tu síce môžeme len odhadovať, keďže s detailami Vášho experimentu sme oboznámení neboli, no zdá sa, že Rinnegan fungoval ako magnet na uvoľňujúcu energiu. To vlastne ani nie je správne prirovnanie... skôr bol ako tunel. Očividne tu bolo priveľa chakry a... ešte niečoho... čo sa snažilo dostať von. Časť sa dostala cez nedokonalosti v pečati a zvyšok sa uvoľnil skrze doujutsu. Nevieme síce či je to dobrá alebo zlá správa, ale zdá sa, že chakrové spojenia poškodené neboli a teda doujutsu by malo byť stále použiteľné. Dokonca aj tie mikropoškodenia sa už obnovujú. Najdivnejšie však sú tie praskliny, ktoré ste si určite všimli. Nie je to nič vážne, no divný je fakt, že na tých miestach bola koža od seba oddelená v jednom rýchlom momente, no zároveň tak precízne, že nedošlo k poškodeniu buniek. V podstate aj keby sme ho nechali len tak samého, tak všetky zranenia z tohto experimentu sa mu vyliečia samé od seba. Túto variantu však neodporúčame... ak Vám na ňom záleží, tak každých pár hodín by sme za ním niekoho poslali, nech sa na to pozrie a aplikuje trošku liečiteľskej chakry. Čím skôr bude zbavený rán, tým lepšie. Potrebujeme dohnať telo k tomu, aby začalo liečiť vnútorné problémy a teda čím menej energie míňa na vonkajšie zranenia, tým lepšie. Podľa všetkého by sa prebrať mal, no odhad... to od nás nečakajte. Máme pocit, že energia, ktorá spôsobila tieto zranenia... nemala v úmysle telo poškodiť. Skôr akoby sa snažila... proste uvoľniť priveľký tlak. Našli sa medzi nami aj takí, čo si myslia, že... niečo sa Kora proste snažilo uchrániť pred smrťou, ktorá by ho určite čakala, keby všetka tá energia ostala v ňom. *Všetci však hneď začnú kývať hlavami.* No to boli len také názory v pozadí. Nie je to nič, čo by sme dokázali otestovať. Faktom však ostáva... že kým jeho pravé oko by malo byť v poriadku... niečo sa stalo s jeho ľavým. Ono... aj keby sa teraz prebral, tak videl by tak maximálne šmuhy. S časom sa však jeho pravé oko vylieči a bude vidieť normálne. Jeho ľavé oko... to je iný príbeh. Z nejakého dôvodu skončilo poškodené viac ako to druhé. Ako sme Vám už povedali. Chakrový obeh je v poriadku. Čiže s Rinneganom by problém byť nemal. Po fyzickej stránke... je aktuálne slepý a telo nejaví žiadne známky toho, že by malo v úmysle tento nedostatok liečiť. Za normálnych okolností by sme skúsili nejakú techniku, ale... *Chvíľu sú všetci ticho.* Z toho oka vychádza nejaká divná chakra. Teda... nie, že by nejak extra vychádzala... no niektorí senzibli vycítili, že sa v tom oku niečo také nachádza. A v pokiaľ sa v cieli nachádza neidentifikovaná chakra, tak by sme neodporúčali používanie klasických lekárskych techník. Ťažko povedať, že či tie chakry sa nebudú navzájom rušiť alebo horšie... či nebudú spolu v konflikte, ktorý vystaví okolie ešte väčšiemu tlaku. Aby sme to zhrnuli. Nájdite mu miesto, kde bude mať dostatok odpočinku a kde sa bude môcť jeho telo regenerovať bez nejakých prekážok. Zabezpečte, aby každých pár hodín za ním niekto prišiel a chvíľu mu liečil rany. A čakajte. Až sa preberie, tak možno až sa dozviete viac o tej divnej chakre, tak budeme schopní niečo spraviť s tým jeho okom. Zatiaľ je to asi tak... všetko. *Shin mierne prikývne a poďakuje. Potom ich všetkých pošle von a ostane tam len a týmom ANBU.* Za prvé. O tomto mieste má vedieť iba pár ľudí. Vy sa teda ubezpečíte, že okrem stráží tohto miesta a okrem vás o tomto mieste nikto nebude vedieť, jasné? A okrem vás si nikto nebude pamätať na to, ako to tu vyzerá zvnútra! Taktiež vymažete spomienky na dianie v tejto miestnosti všetkým medikom a ANBU, ktorí sem vošli. Okrem vás! Vy ste odo dnes internou stránžou jednotkou Žiary Temnoty! Zabezpečíte, že okrem ANBU, čo strážia vchod a vás nikto nebude vedieť, čo sa nachádza v tejto hore a okrem vás nikto nebude vedieť nič o tom, čo sa tu dnes stalo. Vy budete vykonávať tú lekársku povinnosť. Počuli ste medikov... každých pár hodín sem musí niekto prísť a chvíľu liečiť jeho rany. Jeden z vás sa bude musieť vydať na misiu, pri ktorej obíde všetkých obyvateľov Konohy a vloží im do hlavy spomienku o tom ako im Shin s mojou minulou tvárou hovorí, že Shin s touto tvárou je stále on sám.
---: ---
Akuma Shin: *Keď sa mu podarilo ustáť bolesť, tak sa vzpriamil do jeho pôvodného postoja.* Takže... Yuriko. Pôjdeš za jedným z kapitánov Anbu a odovzdáš mu tento zvitok. *Podá jej zvitok zo stola.* Máš spomienky na veľké množstvo techník, no je potrebné, aby si tie techniky aj skutočne trénovala. Vieš už ako tie techniky vykonať, no ak máš byť schopná ich efektívne používať aj v boji, tak si ich musíš aj skutočne osvojiť. Takže trénuj! Dnes už síce nemusíš nič riešiť, no od zajtra očakávam, že mi budeš pravidelne každý mesiac posielať správu o tvojich pokrokoch. Pre dnešok teda už dobrú noc. Ja už tiež za chvíľu pôjdem. *Yuriko sa uklonila a odišla. Shin sa ešte na chvíľu postavil k oknu a pozoroval Konohu ponorenú do noci.* "Projekt Reibi a projekt skrytej spásy boli úspešne spustené. Projekt Mizu no Mizu sa už úspešne rozbehol a naberá svoj cielený obraz."
Akuma Shin: *V posledný deň, práve pred tým ako sa už Shin chystal ísť spať, do miestnosti vstúpil jeden z dedinčanov.* Hokage-sama! Hokage-sama! Prepáčte, že som sem takto prišiel, ale musel som. Chcel som ísť najprv za prvým Hokagem, no už niekoľko dní som ho nikde nevidel. K starším som sa takisto nedostal a... a... a... sľúbili ste, že s Vami na čele sa nebudeme musieť ničoho báť. *Hovorí rýchlo a hlas sa mu trasie.* Lenže behom posledných niekoľko týždňov... alebo mesiacov?... to je jedno... všimol som si proste, že v dedine je čím ďalej tým jednoduchšie stretnúť Anbu. Nikto mi v tomto smere na otázky neodpovedá a niektorí mi priamo odmietajú odpovedať. Ak mám byť úprimný... vyzerá to tak, že sa niečo deje. Niečo priamo tu v dedine. Len som chcel vedieť... len som chcel vedieť... sme v bezpečí? Tí Anbu neznamenajú, že nám tu po dedine pobehuje nejaký nepriateľ, však? Pripomína mi to totiž časy pred tým pokusom o prevrat. Podobné jednotky sme vtedy tiež videli všade po dedine. Ja sa len bojím o moju... *Shin ho pozoruje nezaujatým pohľadom. No na toto rozhodne nemá náladu.* "Ešte neskonvertovaný... budem musieť dáť rozkaz Anbu, aby boli nenápadnejší." *Dýka, ktorej reťaz mal prehodenú cez pravé rameno, sa zachvela a pomaly preletela od chrbta k ruke, kde sa postupne odmotávala reťaz, ktorá ju držala takto nakrátko. Dedinčanovi chvíľu trvalo, kým pochopil, čo sa deje. Predsa len... bol príliš nervózny a do značnej miery aj strachopud. Aj to bol dôvod, ktorý ho dohnal až sem. Keď mu však začalo nabiehať logické myslenie, tak sa mu aj výraz postupne menil od vystrašeného k prekvapenému.* ...rodinu. Ehm... Hokage-sama? Deje sa nie... *V tom momente Shinova pravá dýka vystrelila ako šíp a zabodla sa do dedinčanovej hrude. Shinov výraz však ostával stále rovnako znudený. Dedinčan od prekvapenia ani nedokázal formulovať slová. To však Shinovi vyhovovalo. Pomaly si od dotyčného kradol voľnú chakru, no hlavne životnú energiu. Pomalý proces síce následky trocha miernil, no aj tak sa mu pravá ruka chvela od bolesti. Výraz si aj napriek tomu stále držal. Stačilo pár chvíľ a dedinčan dopadol na zem nielen mŕtvy, ale aj bez jedinej kvapky životnej energie, čo bolo na prvý pohľad aj vidno. Shin však dopadol podobne. Hneď ako technika skončila, tak dopadol na kolená, obe ruky zaťal v päste a vrazil nimi do podlahy. Yuriko k nemu okamžite priskočila.* Ste v poriadku, Hokage-sama? *Shin škrípal zubami, aby zadržal rev a prekonal bolesť. Na Yuriko len reagoval potrasením hlavy. Ešte niekoľko minút po tom ako bolesť ustúpila mal však Shin ťažký zrýchlený dych. No to mu bolo jedno. Namiesto babrania sa s nejakým idiotom mal v sebe zas o trošku života viac.*
Akuma Shin: *Nasledujúci proces trval približne tri hodiny. Shin postupne vkladal do mysle Yuriko spomienky, ktoré získal od členov Rootu. Spomienky na ich techniky, tréningy a podobne. Shin však extrahoval iba dôležité časti. Nebolo potrebné, aby mala spomienky na celý výcvikový tréning. Stačilo, aby dostala spomienky na vykonávanie samotných techník. Shin však vedel, že toto bude nadlho. Preto jej odovzdal iba časť. No aj tak... po tomto dni bol Shin unavený a už vážne potreboval ísť spať.* Tak Yuriko... pre dnešok to stačí. *Povedal jej, keď zložil ruky z jej hlavy.* Takto sa budeme stretávať ešte niekoľko dní. Približne o tejto hodine. A teraz choď. Musím si oddýchnuť. *Ten večer spal Shin pokojne ako dieťa. Plány sa plnili a jeden z jeho najväčších projektov sa práve začal. Behom nasledujúcich dní vždy trávil posledné hodiny pred spaním s Yuriko, ktorej postupne pridával spomienky na ďalšie a ďalšie techniky. No to nebola jediná zmena. Postupne jej mazal akékoľvek morálne zábrany a nechával iba absolútnu vernosť Shinovi. Nebolo to zas až tak ťažké... Yuriko už tak mala spomienky a túžby, ktoré smerovali podobným smerom. Shin ich teda iba upravil a znetvoril do takej podoby, aby mal istotu, že táto osoba... sa stane jednou z tajných zbraní Konohy. Zbraňou, ktorú bude mať on sám pod absolútnou kontrolou.*
Akuma Shin: "To by sme mali." *Povedal si so slastným úsmevom na tvári, keď na konci dňa zadal poslednú misiu. No ešte pred tým ako šiel spať si nechal predvolať Yuriko. Tá poslušne nakráčala do miestnosti a so sklonenou hlavou Shina pozdravila. Shin jej nedával žiaden pokyn. Nechával ju tak. Namiesto toho pomaly vstal zo stoličky a obišiel stôl. Pomalým krokom sa presúval až k Yuriko.* Vitaj, Yuriko. Zavolal som si ťa preto, lebo ti niečo musím povedať. Nezdvíhaj hlavu... len počúvaj. Si lojálna, obetavá a inteligentná. Až priveľmi. Až je škoda, že tu zabíjaš čas takouto úradníckou prácou. Preto mám pre teba úlohu. Úlohu najvyššieho utajenia. Úlohu, ktorej budeš musieť venovať celú svoju dušu. *Shin hovorí pomaly, ale milo. Yuriko len mlčky pozerá na podlahu.* Verím, že sa nemusím ani pýtať. Viem, že tú úlohu prijmeš. Lebo viem, že sa na teba môžem spoľahnúť... je tak? Yuriko? *To už pomaly prikladá ruky na jej hlavu. Yuriko len ticho a neutrálne odpovie.* Áno, Hokage-sama. *Shin jej priloží ruky na hlavu a takmer aj on je schopný cítiť ako jej poskočilo srdce. Shin sa zaškerí a aktivuje techniku Kokoro no Kyūkei a pomaly jej začne skúmať spomienky. Neponáhľa sa. Vie, že má čas. Zo strany Yuriko necíti najmenší odpor.* "Takže sirota, o ktorú nikdy nikto nemal záujem. Obeť blbého osudu, že? Chcela si, aby si ťa všimli. A tak si robila, čo si mohla, aby si bola dokonalá. Dokonalá v úlohách a dokonalá v správaní. Verná až za hrob. No nikdy si neriešila, komu slúžiš. Ak ti bol predstavený vychovávateľ ako autorita, tak si ho počúvala. Ak učiteľ, tak si ho počúvala. Ak kapitán Anbu, tak si ho počúvala. Ak Hokage, tak si ho počúvala. No bola si až príliš dokonalá. Kvôli tvojej dokonalosti sa ťa mnohí štítili a tak si bola stále sama. A čo to tu vidím? Zapáčilo sa ti, že máš Hokageho vyvrheľa? Dúfala si, že sa pri mne budeš cítiť lepšie? Lebo som tiež musel žiť sám, odvrhnutý? Naivná... ale čo už. Si dobrý nástroj... takže si ťa zapamätám. Zapamätám si aká si bola. Lebo budeš silnejšia, lepšia, múdrejšia ako si kedy bola. Za cenu toho, že už nikdy nebudeš taká aká si bola. Je čas zmeny, moja milá. Ale neboj. Je to pre dobro vás všetkých."
Akuma Shin: *Vystretý v kresle pozoruje strop miestnosti a po rokoch sa načiahne pre krabičku cigariet. Pomaly si jednu vyberie a zapáli. Potiahne si pár slastných dúškov a vyfúkne obláčik dymu.* "Konečne sa nemusím o všetko starať sám. Konečne... môžu moju prácu robiť za mňa iní." *Ten teň si predvolal viacero ľudí... predovšetkým Anbu.* Pôjdeš do väzenia a odovzdáš im tento zvitok. "Je to príkaz, aby začali mučiť všetkých väzňov - fyzicky aj psychicky. Ale všetko s mierou. Aby sa nezabili a aby stále mali vieru, že sa z toho môžu dostať. A nech vyberú jedného väzňa, ktorého budú konštantne držať na hranici medzi životom a smrťou. Nech ho mučia všetkými možnými spôsobmi, no nech sa medici ubezpečujú, že to prežije. Nech sa ten človek neustále pozerá smrti do očí bez moci ustúpiť alebo spraviť krok vpred." Ty prejdeš všetkých kováčov v dedine. Detaily máš vo zvitku. "Nájdi niekoho verného, kto je schopný produkovať masy tovaru v krátkom čase. Nech vyrába čelenky Kirigakure, ktoré nech posiela do pôvodného väzenia." Ty pôjdeš hliadkovať na obchodné trasy medzi zemou ohňa a zemou blesku. Detaily máš vo zvitku. "Rob si záznamy, kto presne po tých cestách chodí. Zisťuj, kto kam čo nosí. Či už ako Anbu alebo ako civil zisťuj akých má rodinných príslušníkov. Zisti mi všetko, čo môžeš bez toho, aby si tomu človeku ublížil. Zakrývaj však svoje stopy a ak to bude potrebné, tak používaj Kokoro no Kyūkei." *Shin si postupne volal ďalších a ďalších. Vydával príkaz za príkazom. Vysielal bežných shinobi, Anbu, koho len mohol na rôzne misie. Aby hľadali užívateľov unikátnych jutsu. Aby hľadali čokoľvek, čo im príde nové. Aby hľadali, zisťovali a skúmali. A aby mu nosili správy o všetkom, čo nájdu.*
Akuma Shin: *Keď Shin ukončil spojenie s Hideom, tak sa pustil do ďalšej práce. Nechal si predvolať jedného z kapitánov Anbu, kým si čítal správu od Rootu o ich prvom útoku na jednu maličkú osadu v Zemi Ohňa.* "Hm... takže sa už do toho pustili. A ako sa dalo čakať... neostala po nich žiadna stopa. Som zvedavý ako dlho potrvá, kým si tú osadku niekto všimne. Oficiálne ju ešte nemám nahlásenú, takže... nikto ma nemôže obviňovať z toho, že v tomto smere nič nerobím. Som zvedavý koľko osád a dediniek dokáže Root zničiť kým mi príde prvá žiadosť tie útoky prešetriť." *Shin sa uškrnul.* "No... držím Ryovi palce. Už v Konohe by bol problém mu hľadať rovnocenného súpera. Takto... a ešte aj s armádou Rootu... Myslím, že kým dostanem prvú žiadosť o prešetrenie, tak mnohé osady a dediny budú dávno vyhladené." *Tou dobou sa už k nemu dostavil dotyčný kapitán. Shin na neho prísne pozrel.* Ty dostaneš špeciálnu úlohu. S mojim bunshinom... *Shin poskladá pečate a vedľa neho sa objaví Dotonový bunshiny.* ...budete chodiť po dedine. Vieš ako som dal príkaz skonvertovať srdcia všetkých občanov tak, aby boli naplno verní mne? Tak ty zavedieš môj bunshin k tým, ktorí už skonvertovaní boli. Budete chodiť postupne, pomaly. Stačí zopár ľudí každý deň. Ty nemusíš robiť nič viac... o všetko sa postará bunshin. "Vymaže im zo sŕdc všetku bolesť. Nech všetci žijú v blaženosti. Mne to problémy nespraví a oni mi takto budú ešte o to vernejší. Kokoro no Kyūkei je proste úžasná technika. Keďže oni už skonvertovaní boli, tak sa nebudú priečiť ak môj bunshin bude na nich chcieť použiť nejakú techniku. Aj keby som im rovno povedal, že čo chcem spraviť, tak nebudú protestovať. No samozrejme... klon im povie, že je to pre dobro dediny a pre ich vlastné posilnenie. Istota je proste istota. Ak srdcia ich všetkých budú biť pre mňa... a nebudú mať v sebe ani kúsok bolesti ani strachu, lebo ich bolesť bude vymazaná a strach bude nahradený vierou vo mňa, tak mám garantovanú 100% lojalitu." No ešte sekundu. *Hodí kapitánovi zvitok.* Najprv pôjdete do pôvodného vezenia, kde toto odovzdáte. "Je to poverenie a povolenie odoberať väzňov z Večného väzenia a trénovať ich na jednotky Rootu s pokynom, že každý takýto väzeň musí mať najprv kompletne upravené spomienky, aby bol celou svojou dušou verný Konohe a Shinovi." *Potom kapitán aj s bunshinom spolu vyjdú z dverí.*
Akuma Shin: *Do tajnej miestnosti sa dostali pomerne rýchlo. Nebol dôvod zbytočne strácať čas... práve naopak. Keď boli všetci vnútri, tak Hideo dal pokyn, aby Kora zhodili pred sochu tvárou k zemi. Tam Kora podrobne preskúmali pre skryté pečate, pričom ak by nejakú našli, tak by ju rovno vyrezali z tela. To bol vlastne jeden z dôvodov pre prítomnosť Anbu. Jednalo sa o lekársku jednotku a jednou z jej jedinou úlohou bolo udržiavať Kora pri živote za každú cenu. Keď bolo jasné, že Koro nemá spôsob ako sa brániť, tak dal Hideo pokyn, aby Korovi uvoľnili jednu ruku. Hneď ako to spravili, tak Hideo mu ruku natiahol ďaleko od tela, vysunul si jednu chakrovú tyč a prebodol mu chrbát ruky, čím mu ruku 'prikoval' k zemi. Bola to bolestivá rana, čo naznačoval aj Korov pokus o krik, no rozhodne to nebola rana, ktorá by ho zabila. Shin aj Koro obaja mali dostatok skúseností so skúmaním ľudského tela, takže obaja poznali nesmrtiace body, ktoré je možné prebodnúť bez toho, aby to človeka zabilo. Hideo Korovi potom zabodol ešte zo dve tyče do ďalších miest na ruke a potom postup zopakoval pre druhú ruku. Koro chcel kričať, ale cez roubík to takmer ani nebolo počuť. Hideo však nekončil. Postup zopakoval aj pre obe nohy. Keď bol hotový, tak nechal Anbu, aby skontrolovali Korov stav. Až potom sa postavil pred Kora.* Nechcel som to uponáhľať... no nedal si mi na výber. Chcel som ti najprv ukázať svet ako ho vidím ja, ale vieš čo? Kašlem ti na to. Nemám čas ani chuť s tebou zbytočne zabíjať čas. A ani nemysli na to, že by si skúsil použiť senjutsu. V momente, keď u teba uvidím čo i len kúsoček tej chakry, tak ti do chrbta vrazím plnú prdel ďalších tyčí... a ty vieš kam. Stačí trafiť správne miesto a nebudeš schopný nazhromaždiť ani kvapku chakry. Pre seba tým získaš iba bolesť... nič viac. *Hideov hlas je chladný a prakticky bez citu. Korovi čím ďalej tým viac dochádza v akom probléme sa nachádza. Koro je však bezmocný s tým čokoľvek spraviť... a tá bezmocnosť ho čím ďalej tým viac štve. Hideo však pokračuje ďalej.* Pamätaj... Koro. Ak chceš s týmto svetom niečo spraviť... musíš najprv byť nažive. Tak mi neumieraj... lebo ja ťa zabiť neplánujem. *Potom Hideo kývne na jeden z klonov. Ten pristúpi ku Korovi, kľakne si k nemu a položí mu ruku na chrbát nad miesto, kde by malo byť srdce. Druhú ruku potom nasmeruje k soche Gedo Mazo. Hideo dá pokyn ďalšiemu klonu. Ten vyskočí na hlavu sochy a sadne si do tureckého sedu. Jednu ruku potom priloží na hlavu sochy a začne sa sústrediť. Netrvá to dlho a socha otvorí ústa a začne kričať. To však trvá iba chvíľu a potom jej z úst začne vychádzať slabý prúd Gobiho a Yonbiho chakry. Táto chakra prúdi skrze Shinov bunshin do pečate Taiyo Kami o Fuin, ktorá sa mu formuje pod rukou na Korovi.* "Hlavne udržiavať stabilný prúd. Keby sme do neho napchali priveľa chakry príliš rýchlo, tak by z toho nič nebolo. Je potrebné nechať čas aj na to, aby sa chakra bijuu doplnila. A kto vie ako dlho bude tento proces trvať... bezproblémov aj roky. Takže radšej pomaly, ale isto." *Potom sa Hideo obráti na zvyšné dva klony.* Ty budeš mať na starosti túto sféru. Ja sa potrebujem sústrediť na iné veci. A ty... *Otočí sa na druhého.* ...budeš dávať pozor a budeš mi reportovať prípadné problémy. V prvom rade však... ty máš na starosti Kokoro no Kyūkei. *Po tých slovách Shin ukončil spojenie so sférou a plnú kontrolu nad projektom prebrali klony. Posledný klon si kľakol k prvému klonu ku Korovi a priložil mu ruku na hlavu a spustil techniku Kokoro no Kyūkei. Jeho jediným cieľom bolo ukázať Korovi bolesť. Tak veľkú bolesť ako len dokázal. Korovu pôvodnú osobnosť nechával tak... zatiaľ. No pridával mu tam vlastné spomienky. Spomienky na vraždu Hokageho. Na mučenie vo Večnom Väzení. No niečo mu v hlave zmenil. Upravil mu spomienky na časy ešte pred Edo Tensei. Časy, kedy toto telo vlastnil Koro alebo dokonca ešte aj mladý Akuma. Neupravoval však dianie v spomienkach... upravoval iba pocity. Klon mu do tých spomienok vložil to, čo v tých dobách cítil Shin. Postupne mu vkladal do mysle nenávisť, radosť z mučenia a týrania, túžby šíriť strach a smrť. Klon sa ubezpečoval, že Koro bude schopný vycítiť, že sa nejedná o jeho vlastné city. Nechal Kora, aby voči mučeniu, Shinovi a podobným veciam aj naďalej cítil odpor. Nechal Korovi aj jeho ciele a všetko. No pokračoval vo vkladaní vlastnej temnoty do Korovej mysle.*
Akuma Shin: *Po dlhej dobe bol späť v kancelárii Hokageho. Z bezpečnostných dôvodov nemohol byť teraz v tajnej miestnosti v Hore Hokagov. No nemohol si odpustiť a musel vidieť, čo sa tam deje. Takže sa rozhodol pre kompromis a proste sa na svet pozeral skrze Hideove oči.* "Jedna sféra bohato postačí..." *Keď sa Koro dostal do dediny, tak bola jeho pôvodná pečať, ktorá mu bránila používať techniky, odstránená a namiesto toho naňho uvalil pečať Katon: Tenrou jeden člen Anbu. Shin dal rozkazy pre Anbu a sám odišiel do svojej kancelárie. Tam si vymenil miesto s bunshinom. Trvalo len pár chvíľ a na ceste do tajnej miestnosti v Hore Hokagov bola už celý sprievod. Vpredu kráčali dvaja Anbu, ktorí medzi sebou držali Kora, ktorý mal na sebe pečať Katon: Tenrou, oči mal oviazané šatkou, v ústach roubík, ruky mal v drevenej kláde za chrbtom a v podobnej kláde mal aj nohy. Koro vedel, že niečo je inak ako bežne. Najprv predpokladal, že ho proste Shin uvrhne do väzenia, ale keď po pečati pokračovali ďalšie a ďalšie bezpečnostné opatrenia, tak mu došlo, že len tak do väzenia ho asi hodiť nehodlajú. Nanešťastie tou dobou už bolo pre Kora neskoro. Už nemal moc niečo ovplyvniť. Za Korom boli ďalší dvaja Anbu, z každej svetovej strany šiel jeden Shinov klon a za nimi všetkými kráčal Hideo (sféra).*
---: ---
Akuma Shin: *Po pár hodinách sa dvere tajnej miestnosti opäť otvorili. Prvá vystúpila Yuriko a za ňou Shin. Ten bol kompletne unavený a bez energie. Dýky mal prehodené cez plecia a cez hlavu mal prehodenú kapucňu. Ľudia ho v takomto stave rozhodne vidieť nemuseli. V dedine už bola tma, takže prepašovať Shina do nemocnice nebol až taký problém. Tam mu ešte raz skontrolovala zranenie a doliečila, čo mohla. K samotným rukám mu pripevnila dlahy, ktoré mu pevne obviazala obväzom. Zvyšné zranenia sa Shinovi doliečia už samé. To už telo zvládne. No dovtedy potrebuje trocha podporu. Keď bola procedúra hotová, tak Shinovo lôžko odtlačila na prázdnu izbu. Tam na neho len smutne pozrela.* Hokage-sama. Neprepínajte sa toľko. *Cit, ktorý bol cítiť zo slov, nebolo cítiť v hlase. No bolo jasné, že sa o Shina obáva.* Nemusíte toľko riskovať. Nikomu nepomôžete tým, že o Vás prídeme. *Shin sa na ňu obrátil a venoval jej ten najmilší úsmev, ktorého bol schopný.* Vďaka za milé slová. No ver mi, že je to nutné. Ver mi, že sa o Konohu postarám. A ja budem veriť, že budeš strážkyňou hranice medzi mojim životom a smrťou a že mi nedovolíš túto hranicu prekročiť. Spoločne... Konohe prinesieme mier. *Na moment sa jej rozžiarili oči. Potom sa však otočila na päte. Jej hlas bol opäť neutrálny.* Musím sa vrátiť. Dokončím za Vás potrebné papierovačky. Aby sa ľudia nevypytovali, že čo ste dnes robili. Pošlem Vám tu pár Anbu, nech na Vás dozrú. *Keď už bola pri dverách, tak sa na moment zastavila.* Dobrú noc... Hokage-sama. *A potom odišla. Shin len obrátil tvár k stropu. Ruky mal položené vedľa seba a zbraň dýky ležali na zemi reťazou stále spojené so Shinom. Jeho výraz sa až potom pomaly začal meniť na úškrn.* "Heh... mier. Ktorý blázon by sa hnal za takou blbosťou. Silní chránia slabých? Prd... Slabí slúžia silným. Mier existuje len vtedy, keď sa silní dohodnú, že nebudú na seba navzájom útočiť. No prečo by to niekto robil? Keď môžeme mať vojnu... prečo by sme si volili mier?" *Ešte pár minút takto ležal a potom zaspal.*
Akuma Shin: *Tentokrát Yuriko už mala problém skryť svoje prekvapenie. Shinov pohľad bol však odhodlaný a ona nemala čas pochybovať. Toto bolo to, v čom bola dobrá. V kritických situáciách nezabíjala čas prílišným debatovaným rozkazov. Či už boli akékoľvek... rozkaz bol rozkaz. Nech už sa kvôli tomu cítila akokoľvek. Natiahla sa po dláto a kladivko a vložila dláto do rany. Ubezpečila sa, že sa dláto dotýka kosti na správnom mieste a že je pod správnym uhlom. Potom mierne ťukla kladivkom po dláte, aby mohla odhadnúť odolnosť kosti. Potom ešte naposledy pozrela na Shina, ktorý na ňu kývol. Yuriko natiahla ruku a silno udrela kladivkom po dláte. Puknutie kosti bolo počuť. To však nebolo podstatné, lebo samotná Yuriko cítila ako sa dláto zarazilo do kosti. Bolo jasné, že kosť bola prerazená, no len ťažko mohla odhadovať, že do akej miery bola kosť poškodená. Vedela však, že kosť nebola prerazená naskrz. Zvyšok... musela dúfať, že to teraz vydrží a až bude Shin hotový, tak sa o to postará. Shin pri rane musel zadržiavať výkrik, lebo cit sa mu vracal rýchlejšie a rýchlejšie. Stav rany mu jasne ukazoval, že si musí pohnúť.* Dobre Yuriko! Teraz zober nejakú menšiu, ešte nepoužitú, nádobu a naber do nej kúsok z tej zmesi, čo si pripravila. Potom mi to nalej do rany. *To už Yuriko nevydržala.* Čože?! *Skríkla, no Shin vedel, že nemá čas na reči.* Rob, čo som ti povedal! Čas sa kráti! *Trochu vystrašená Yuriko rýchlo začala hľadať nejakú nádobu. Našťastie na pečatiacom zvitku ich pár našla. Rýchlo teda jednu zobrala, pribehla k akváriu a nabrala časť pripravenej zmesi. Potom pribehla k Shinovi a vyliala plný obsah nádoby do rany. Shin škrípal zubami, lebo bolesť sa začínala dobíjať.* Teraz. Odstúp! *Povedal cez zuby.* "Dobre vole! Show time! Teraz to musíš zvládnuť. Teoreticky si pripravený, tak to nepokašli!" *Pozeral sa na ranu a robil, čo mohol, aby do nej sústredil chakru.* no ták... *Zmes začala trocha bublať. Miestami sa začali ukazovať akoby malé hroty, inokedy sa to zas chovalo ako obyčajná kvapalina.* No ták... *Sústredil na to miesto viac a viac chakry. Snažil sa vycítiť z toho miesta nejaký odpor. Snažil sa vycítiť miesto, ktoré jeho chakru absorbovalo. Snažil sa detekovať tok alebo správanie chakry na tom mieste. Cez pot, ktorého mal na tvári čím ďalej tým viac, si aktivoval Rinnegan a pozorne pozoroval ranu, no hlavne chakru na tom mieste.* NO TÁK!!! *Zmes čím ďalej tým viac naberala na pevnom tvare. Správnym sústredením chakry na to miesto dokázal udržať pevný tvar zmesi, ktorá teraz vyzerala ako hrot veľkej dýky, ktorý trčal smerom von z rany.* RÝCHLO YURIKO! VYLIEČ RANU!! *Yuriko len s vyvalenými očami pozorovala Shina. Stále nechápala, o čo mu asi tak ide, no rozkaz bol rozkaz. Navyše... tentoraz to bol rozkaz, na ktorý čakala. Okamžite k nemu priskočila, priložila ruky k rane a okolo rúk sa jej objavila zelená žiara liečiteľskej chakry. Celý proces trval dlho... zatvoriť takúto ranu nebola sranda. A pre normálne fungovanie ruky sa na to aj tak musela ešte aspoň raz pozrieť. No podarilo sa jej ranu zatvoriť a prinajmenšom oddialiť riziko vykrvácania. Netušila síce ako malo to, čo mal Shin teraz v ruke, fungovať ako zbraň. No nespochybňovala to.* Dobre, Hokage-sama. Teraz by ste však tú ruku nemali priveľmi namáhať. Keď sa vrátime, tak sa vám na to budem musieť v nemocnici ešte pozrieť. *Shin sa trocha rozklepaný, no s úškrnom na tvári, postavil a odšuchtal k vyvýšenine z hliny, ktorá bola medzi dvoma akváriami, a sadol si na ňu. Potom vrhol unavený, no víťazný pohľad na Yuriko.* Ešte sa nikam neponáhľaj. Ešte sme len začali. *Po tých slovách vložil pravú ruku do akvária, ktoré mal po svojej pravici. Ponoril do toho celú ruku.* Vieš, čo to bol za materiál? Ten, čo reagoval na chakru? Je to niečo, čo dokážem vytvoriť. A nielenže to na chakru reaguje... ja to dokážem do značnej miery ovládať. "Aj keď je otázka, do akej miery to dokážem ovládať v tejto podobe... no teoreticky by to fungovať malo..." No teraz sa musím sústrediť. *Obráti zrak na akvárium a opäť sústredí chakru ako predtým. Zmes bola teraz všade naokolo jeho rany a šla až do jadra jeho ruky. Vďaka prachu z chakrových tyčí, by mal byť schopný smerovať vlastnú chakru priamo do zmesi. Doslova odkloniť časť toku vlastnej chakry. Cítil, že to funguje. Mal presne ten istý pocit, ako keď sa mu to podarilo po prvý krát. Cítil, že chakru už len nevylučuje, ale že je niekam smerovaná. Bol to dosť nepresný pocit, ale bolo to niečo. Po chvíli sa to však ukázalo. Z hladiny zmesi začal vystupovať hrot. Hrot, ktorý pomaly rástol a rástol. Ako rástol, tak pomaly klesala hladina zmesi. Prešla asi štvrťhodina a zo zmesi trčal tenký stĺp ortute. Mal pevný tvar aj keď bolo na prvý pohľad jasné, že materiál je stále v tekutej forme. Povrch sa stále vlnil a tiekol, no celkový tvar ostával.* Dobrý začiatok... no nestačí to. *Povedal si skôr sám pre seba. Pozrel na ten stĺp a videl to. Prúdila ním jeho chakra.* "No s kopijou v ruke sa ďaleko nedostanem... musí to byť ohybné. Veď preto som ako základnú formu zvolil ortuť!" *Pokúsil sa sústrediť chakru na konkrétne miesto v tom stĺpe. Nevyšlo to. Ešte nemal nad tým dostatočnú kontrolu. V momente, keď sa pokúsil kontrolovať tok chakry v tej veci, tak sa stĺp rozpadol a čľupol naspäť do akvária.* Do hája! *Trocha si zanadával, no o odhodlanie neprichádzal.* Ešte raz... *Opäť sa pokúsil vytvoriť ten istý stĺp. No tentoraz sa sústredil na každý vytvorený centimeter. Keď už bol stĺp pár centimetrov vysoký, tak skúsil zmeniť tok chakry na jeho konci. Stĺp sa síce rozpadol, no tentokrát sa Shinovi podarilo obnoviť tok a stĺp sa opäť sformoval. Tento postup začal opakovať. Vždy nechal stĺp trocha povyrásť a potom ho nechal rozpadnúť, no snažil sa rozpad čo najrýchlejšie zastaviť a obnoviť pôvodný tvar. Potom nechal stĺp povyrásť o niečo viac a postup opakoval. Takýmto ničením a obnovovaním sa snažil zlepšiť svoju kontrolu nad týmto materiálom. Hlavne sa snažil zlepšiť svoje 'cítenie' toho, čo mu teraz rástlo z ruky. Po dobrej polhodine mu z ruky trčal opäť ten istý stĺp. No tentokrát... už mal nad ním lepšiu kontrolu. Predstavil si miesto cca v strede toho stĺpa a potom sa na to miesto z plnej sily sústredil, pričom sa na tom mieste snažil nahromadiť trošku viac chakry ako vo zvyšku stĺpu.* OHNI SA! *Doslova ten príkaz vykríkol. V ten istý moment sa to miesto ako 'zlomilo' a potom sa rozpadlo. No bola tam viditeľná snaha toho materiálu otočiť sa. Miesto zlomu takmer fungovalo ako kĺb, no ešte stále to nebolo ono. Chvíľu len zhlboka dýchal.* Tak toto je iná sranda... no už to skoro bolo. *Keď si trocha oddýchol, tak sa pustil do ďalšieho pokusu. A ďalšieho. A ďalšieho. Už to začínalo byť únavné. No s každým pokusom bol bližšie a bližšie k pochopeniu ako tento materiál funguje. Čas pri tomto tréningu doslova letel, no skutočné úspechy sa začali ukazovať. Kontrola nad tvarom a pohybom materiálu sa začala zlepšovať.* "Už viem! Pevná forma mi neumožní takú úroveň manipulácie so zbraňou ako potrebujem. Takže... nie pevnú formu ako stĺp. Reťaz. A hlavná časť zbrane bude na jej konci. Niečo ako dýka... no to sa uvidí." Ešte chvíľu Yuriko... už to asi mám. *Chvíľu sa sústredí a pokúsi sa sústrediť materiál okolo jeho predlaktia. Opatrne potom nadvihne ruku a položí si ju na hrany akvária. Tak je pekne vidno, že skutočne sa okolo jeho predlaktia udržala len taká vrstva materiálu ako chcel... teda aspoň približne taká.* "A teraz je čas na tú reťaz. No klasický spôsob nebude fungovať. Takto to žerie priveľa chakry. No čo keby som oddelil kontrolnú časť zbrane a útočnú časť? Čo keby to malo chakrovodivé jadro, ktoré by zbraň ovládalo, a kovový obal, ktorý by tvoril vonkajšok zbrane? To by mohlo zjednodušiť kontrolovanie chakry v zbrani. Nemusel by som sa aspoň sústrediť na každý jeden kúsok materiálu..." *Potom začal svoju teóriu testovať. Skúsil sa sústrediť len na kryštálové úlomky svojich tyčí, ktoré sa snažil sformovať do podoby oka reťaze. Opatrne zdvíhal ruku zo zmesi a na spodnej strane sa začalo formovať oko. Fakt to vyzeralo akoby sa kryštálové ostatky sformovali do tvaru oka. Takto to svojou podobou pripomínalo štruktúru minerálu. Potom toto oko opäť ponoril do zmesi a skrze to oko sústredil chakru do zmesi. Po pár chvíľach ruku opäť pomaly vyťahoval a začalo sa ukazovať, že na kryštalickom jadre sa predsa len udržala vrstva materiálu. Zároveň sa však začalo aj upevňovať chakrové spojenie medzi zbraňou a jeho vlastným chakrovým tokom. Ako sa jeho telo liečilo, tak prijalo rozdvojenie toku, ktorú ako smeroval do zvyšku ruky, tak smeroval aj do zbrane. Už sa nemusel až tak sústrediť na chakrový tok v tomto materiály, lebo tento tok mu bol čím ďalej tým bližší a čím ďalej, tým viac sa stával prirodzenou súčasťou jeho tela. Postup opakoval ešte niekoľkokrát. Každých pár minút sa mu darilo vytvoriť ďalšie a ďalšie oko. Po dvoch úmorných hodinách mu začínal dochádzať materiál v akváriu. Yuriko na to však príkaz nepotrebovala. Došlo jej, že je potrebné doplniť materiál a tak tam doliala ortuť a dosypala pripravený prach a kryštály. Shin však pocítil, že už stačí a zvyšný materiál už neformoval do reťaze, ale použil ho na vytvorenie masívnej dýky. Keď bol hotový, tak v akváriu neostala ani kvapka zmesi. Namiesto toho tam mal Shin dýku na dlhej reťazi. Všetko ovládané chakrou, no vďaka tomu, že telo si už začalo zvykať na chakrový tok v tejto zbrani, tak už to nemusel až tak kontrolovať. Zbraň držala pohromade vďaka chakre. Tá však zbraňou tiekla už celkom prirodzene. Shin bol spotený, unavený a očividne prišiel o veľa chakry, sily a energie. Yuriko, očividne spokojná, že Shin dosiahol svoje, predstúpila pred neho.* Gratulujem, Hokage-sama. No mali by sme už ísť. Že sa vám na tú ruku pozriem. *Shin sa cez spotenú tvár a vlasy pozrel na Yuriko s viac než pobaveným výrazom a úškrnom. Potom na ňu kývne ľavou rukou.* Ísť? Teraz? Keď sme akurát v polovici? *Yuriko bola zaskočená. Po tom všetkom mu nestačilo? To vážne chcel dokončiť aj druhú ruku? Shin však svoj výraz nemenil.* Šup šup. Potrebujem trocha doliečiť ranu... cítim, že som ju namáhal viac ako som mal. A potrebujem doplniť zásoby chakry. No neodídeme odtiaľto, kým nebude práca hotová kompletne. *Hlas mal pokojný, rozhodný a plný autority. Yuriko len sklonila hlavu a pristúpila bližšie k Shinovi.* Ako poviete, Hokage-sama.
Akuma Shin: Hotovo, Hokage-sama. *Zahlásila Yuriko, keď dokončila zadanú prácu.* Skvelé... teraz všetok ten prach a pseudokryštáliky rovnomerne rozdeľ do týchto dvoch akvárií. Určite sa ti tam nezmestí všetko, no to je v poriadku... zvyšok použijeme neskôr. *Yuriko k nemu postupne prichádzala a vyprázdňovala do akvárií misy s pripraveným materiálom, keď boli obe nádoby plné, tak Shin len kývol a postavil sa.* Zatiaľ skús tú zmes premiešať. Snaž sa, aby obsah oboch akvárií bol rozmiešaný čo najviac rovnomerne. *Shin prišiel k nádobám so zvyšnou ortuťou a k misám so zvyšným prachom a pseudokryštálikmi. Všetky nádoby poukladal bližšie k sebe a bližšie k akváriám, aby sa potom po nich nemuseli príliš naťahovať. Napokon sa posadil na zem a z pečatiaceho zvitku odpečatil ešte niekoľko uterákov a pár injekcií. Potom položil uteráky na seba a na ne položil svoju pravú ruku. Natiahol sa pre injekciu a práve vtedy sa na neho Yuriko otočila.* Hokage-sama už som hoto... *Nedopovedala to, lebo presne v tom momente si Shin vrazil injekciu do predlaktia.* Ako som hovorila... už som hotová. S čím ďalším môžem pomôcť? *Shin na moment zaškrípal zubami, no potom len vytiahol injekciu a odhodil ju preč. Potom sa pozrel na Yuriko a trocha sa pousmial.* Ako keď si sa ma pýtala na tú anatómiu... táto injekcia mi umŕtvila nervové ukončenia v predlaktí. Zas až takú úžasnú výdrž to nemá, takže zober kunaj, alebo niečo podobné z nástrojov, ktoré som odpečatil, a rozrežeš mi spodnú časť predlaktia. Viem, aké je to nebezpečné a riskantné, no práve preto potrebujem tvoje lekárske zručnosti. Musíš minúť všetky hlavné žily a podobné srandy. No musí to byť cca 10 centimetrov dlhý rez a v strede musí dosiahnuť až na kosť. *Yuriko na neho chvíľu len nemo pozerala. Trocha otrasene k nemu pristúpila a kľakla si k jeho ruke. Neustále Shinovi pozerala do očí akoby dúfala, že ju zastaví. Že jej vysvetlí, že iba zle počula. No nič také sa nedialo. Natiahla sa nie pre kunaj, ale pre skalpel. Pozrela na nastavenú ruku a na chvíľu zatvorila oči. Pár hlbokých nádychov a výdychov a opäť otvorila oči. Bola pripravená. Spravila reznú ranu podľa pokynov. Najprv rozrezala iba kožu a potom postupovala hlbšie a hlbšie. Robila, čo mohla, aby sa vyhla žilám, väzom a aby skôr oddeľovala svaly od seba ako rezala cez nich. No bol to beh proti času. Nielenže umŕtvenie nebolo večné, no zabrániť akémukoľvek krvácaniu bolo prakticky nemožné. Vždy sa nejaká drobná žilka nájde. Takže musela byť rýchla, aby mal Shin čas dokončiť čokoľvek, kvôli čomu si nechal takto znetvoriť ruku. Chvíľu to trvalo, no keď pocítila kosť, tak len trocha rozšírila spodnú časť rany a pozrela na Shina, pričom naňho kývla, čím mu dala znamenie, že je hotová. Ten začínal mať spotenú tvár a z jeho výrazu bolo jasné, že úplne bez citu to predlaktie nebolo.* Vďaka Yuriko... a teraz si zober to dláto a to malé kladivko. Dláto by malo byť naostrené. Potrebujem, aby si mi naštrbila kosť. Nie rozdrvila! Len naštrbila. Potrebujem ranu, ktorá ide až do jadra kosti. No zvyšok ruky potrebujem mať v čo najviac nepoškodenom stave. Takže rýchlo... kým tá látka ešte pôsobí.
Akuma Shin: *Kývne na Yuriko.* Priprav zvitok. *Tá sa okamžite spamätá, pribehne za Shinom a rozvinie zvitok na zemi. Shin sa k nemu skloní a začne z neho postupne odpečaťovať rôzne veci - misky, nádoby s neznámym obsahom, nástroje, zvitky a podobne. Keď je hotový, tak si sadne na prostredný dotonový výstupok.* Takže... ty mi teraz pomôžeš vyrobiť zbraň. No nie len tak hocijakú... bude to zbraň hodná Hokageho. V tých pár zvitkoch, ktoré som tam nechal, sú moje poznámky ohľadom anatómie a podobne. Viem, že sa lekárstvu venuješ, takže väčšina z toho ti bude naprd, no mohla by si z toho dostať aspoň predstavu, že o čo mi ide. *Yuriko si sadne k pečatiacemu zvitku a postupne si prechádza jednotlivé dokumenty. Shinove poznámky jej však trocha vŕtajú hlavou.* Hm... Hokage-sama? Prečo máte k výrobe zbrane poznámky z oblastí ako anatómia, lekárstvo a chakrový obeh? *Shin sa len usmeje.* Uvidíš. Teraz si zober misku a nájdi nádobu s grafitom. Potrebujem, aby si ho rozmlela na prach. Takých nádob tam je viacero... zo všetkého však potrebujem jemný prach. Potrebujem čo najviac karbonového prachu. Ja zatiaľ pripravým zvyšok. *Kým Yuriko pracovala na drvení grafitu na prach, tak Shin si na vedľajší dotonový výrastok položil veľkú, akváriu podobnú, nádobu. Potom pristúpil k zvitku, z ktorého odpečatil ešte niekoľko nádob. Jednalo sa o relatívne malé nádoby, no musel sa oboma nohami zaprieť do zeme a zdvíhať ich iba opatrne, lebo ich váha bola už aj tak obrovská. Jednalo sa o ortuť. Opatrne nádobu s tekutým kovom nadvihol nad nádobu na vyvýšenine a začal ortuť prelievať. Týmto štýlom postupne dolieval a dolieval až mal naplnenú polovicu akvárka. Na zemi teraz bolo niekoľko prázdnych, no ešte stále dosť veľa plných nádob.* A teraz ešte na druhej strane... Yuriko? Až budeš hotová, tak si zober ďalšiu misu a rozdrv obsah ostatných nádob. Mala by si v nich nájsť také drobné tyče. Ak by si ich vyskúšala, tak zistíš, že reagujú na chakru. Tie na prach asi nerozdrvíš, no mala by si byť schopná ich rozdrviť aspoň na drobné akoby-kryštály. *Potom sa vrátil naspäť k svojej práci a to isté pripravil aj na ďalšej vyvíšenine takže teraz boli po oboch stranách prostrednej vyvíšeniny dve akvárka, každé do polovice naplnené ortuťou. Stále mu však niekoľko nádob ortute ostávalo. To preto, lebo potreboval nechať nejaké voľné miesto. Ortuť totiž nebola jediná prísada, ktorú sa chystal použiť. Sadol si teda na prostrednú vyvíšeninu a čakal na Yuriko.*
Akuma Shin: *Už o pár chvíľ sú obaja na ceste k Hore Hokagov. Shin kráča vpredu a pár krokov za ním ide Yuriko aj s pečatiacim zvitkom. Obaja kráčajú mlčky. Yuriko si však postupne všíma, že opustili klasickú cestu. Netušila, čo by týmto smerom vôbec malo byť, no stále bola ticho. Shin sa len pobavene usmieval až kým nedorazil k vchodu do miestnosti tajne vytesanej v tejto hore. Strážam len kývol na pozdrav a pravú ruku položil na dvere. Do tých potom sústredil kúsok svojej chakry. Chvíľu sa nič nedialo, no potom sa dvere otvorili. Shin len kývol Yuriko na znamenie, aby ho opäť nasledovala. Tej trocha bušilo srdce. O tomto informovaná nebola. Stavba pamätníku Kagom jej známa bola, ale netušila, že sa tu dialo ešte niečo ďalšie. Opäť však bez slov šla za Shinom. Keď vošla dovnútra, tak Shin za nimi zatvoril dvere. Chvíľu si museli zvykať na osvetlenie, keďže sa jednalo o obrovskú miestnosť, ktorá bola len slabo osvetlená. No aj bez poriadneho osvetlenia netrvalo dlho a Yuriko uvidela to, čo zaberalo hlavnú časť miestnosti - sochu Gedo Mazo. Vedela, čo to je. Nemala o tomto veľa správ...len to, čo sa stalo v Amegakure a keď ju použil Shin na útok proti Rootu... no už z toho jej bolo jasné, že toto je trumf Konohy. Kým ona pohľadom obdivovala sochu, tak sa Shin postavil vedľa nej.* Je mi jasné, že mnohých by zaujímalo ako veľmi silná táto vec vôbec je... zistí to však len málokto. Navyše... táto maličkosť ešte nie je... hotová... *Potom sa otočí na päte a kráča preč.* Táto socha však nie je cieľom dnešnej agendy. *Po zložení pár pečatí si vytvorí menší hlinený výstupok a na ľavo a na pravo od neho vytvorí ešte po jednom.*
Akuma Shin: *Sedí si v kresle vo svojej kancelárii, odkiaľ si zavolá Yuriko. Tá vojde cez dvere, ktoré za sebou zatvorí, a so skloneným pohľadom podíde k Shinovi.* Čo si prajete, Hokage-sama? *Shin sa vzpriami v kresle a odloží si klobúk Hokageho.* Potreboval by som pomoc... alebo skôr dohľad. No to až neskôr... *Skríži prsty do striešky, na ktorú si položí bradu.* Vieš prečo som si vybral práve teba na túto funkciu? *Yuriko ani nepohne pohľadom, no zjavne premýšľa.* Kvôli mojim pracovným výsledkom? *Shin sa len zaškerí.* Nie. Je síce pravda, že máš vysokú úspešnosť na misiách a aj preto si niektorí myslia, že je ťa tu škoda, no môj dôvod výberu bol iný. Zo spisov bolo zjavné, že si pomerne všestranná... no hlavne, že plníš rozkazy do bodky. Nikdy si nespochybnila daný príkaz. Nespochybnila si ani rozhodnutie prvého Hokageho prenechať mi tento post. Inými slovami... mám garantované, že spravíš, čo ti je povedané a že je ti teda možné veriť. Samozrejme, že ako Hokage verím občanom tejto dediny... ale asi ti je jasné, že tu hovorím o inom druhu dôvery. *Pomaly sa postaví a obíde stôl.* Je načase sa ubezpečiť, že túto dedinu nikto nikdy nedobije... no na to je potrebné viac sily. Potrebujeme viac a pokročilejšie zbrane, lepšie techniky, viac moci. *Usmeje sa.* Viem ako to všetko zabezpečiť. No budem potrebovať pomoc. *Kývne rukou k jednej skrini.* Zober pečatiaci zvitok a nasleduj ma. *Yuriko prikývne a spraví ako jej bolo povedané.*
BlueBoard.cz ShoutBoard