Přidej zprávu »
---: ---
Akuma Shin/Koro Maku: *Posledný boj bol pre neho viac než sklamaním. Získal nesmrteľnosť skrze Edo Tensei. Vyhladil Yugakure. Zabil Suzuyu a, ako sa neskôr dozvedel, aj Shi, ktorá teraz mala nové telo a novú podobu. Tak prečo bol sklamaný? Prečo už necítil tú istú radosť ako v momente, kedy jeho klony pokryli nebo nad dedinou a celú Yugakure doslova vymazali z povrchu zemského? Lebo si Shin uvedomil, že nemal kam vyššie vystúpiť. V tejto podobe proti nemu nemali ostatní Kagovia žiadnu šancu. Po Zemi Ohňa sa teraz premávali jeho golemovia (všetky 3 verzie - klasickí dotonoví, ľudsko-dotonoví a horskí-dotonoví). Už len táto armáda mala moc zdecimovať útok všetkých ostatných zemí, keďže táto armáda dokázala svoje počty množiť skrze nepriateľov, ktorí oni sami zabili. Premenil Konohu na raj na zemi, v ktorom neexistoval hnev a všetci si navzájom pomáhali. Dúfal, že záchrana Rosuto mu prinesie nejaké odpovede ohľadom cesty svetla... cesty, ktorú v Korovi zničil. No nestalo sa. Ako sa ukázalo... cestu temnoty už poznal celú a cesta svetla bola iba slepou uličkou. No rozhodol sa ponechať Konohu tak ako bola. Príkladom dokonalého spolunažívania, čo bolo niečo, čo sa dovtedy nikomu pred Shinom ešte nepodarilo. Práve preto to chcel nechať. Ako dôkaz, že temnota dokáže veci, o ktorých svetlo iba sníva. A Rosuto takisto ponechal tak. Nechal v Konohe pár svojich klonov, ktoré sa mali postarať o to, aby Rosuto žila svoj život tak ako sa jej chce. Tak... ako mala od začiatku. Dokonca aj dnes ešte stále cítil úctu voči tomu, čo v živote dokázala aj napriek jej nedostatkom. No voči zvyšku sveta už taký milý nebol. Vyslal svoje klony do všetkých kútov sveta a pravidelne tieto počty dopĺňal. Táto armáda mala len dve úlohy. Donútiť národy, aby sa podvolili a prijali vládu tak ako ju prijala Konoha. Alebo národy vyhladiť. Bolo to až smiešne jednoduché. Pri nekonečných zásobách chakry si mohol vytvoriť toľko klonov, koľko len chcel. A vďaka Jintonu tak mal vlastne neporaziteľnú armádu. A to ho tak štvalo. Kagovia boli bezmocní, Bijuu sa stali obyčajnými nástrojmi, ktoré mohol mučiť ako sa mu len zachcelo a mimo nich... už sa nenašiel nikto, kto by bol pre Shina výzvou.* "Suzuya spravil chybu, že si nechal privolať červa... sám tak stratil omnoho viac ako si myslel, že získa." *Dosiahol svoje ciele... skôr ako si to stihol uvedomiť a poriadne užiť. Prišlo mu to až nechutné. Celý svet bol proste... chybný. Červy a podobné monštrá. Suzuya a jeho kumpáni. Toto neboli boje, v ktoré dúfal. Bola to hlúposť odetá v sile. Preto jeho posledným činom bolo, že sa odobral do večného vezenia, kým klony nechal na povrchu. Tam si privolal aj svoju sochu Gedo Mazo. Neriešil, že tú sochu možno vytvoril niekto pred ním. Vedel však, že jej reťaze sú jeho vlastnou zhmotnenou nenávisťou a tej sa zbaviť neplánoval. Potom nechal uzavrieť most medzi väzením a okolným svetom. Sám si potom sadol doprostred sály, v ktorej sa nachádzali cely a tam, v kriku jeho väzňov, meditoval a čakal. Trvalo iba pár dní, kým sa pred ním objavil aj Koro. V tom momente Shin nechal odpáliť most medzi väzením a okolím, takže väzenie bolo kompletne zaliate lávou a nikto sa do neho teda nemohol dostať. A keďže všetci, ktorí o väzení vedeli, boli tu, tak bolo jasné, že ho už nikdy nikto nenájde. Koro bol nahnevaný, že Shin sa vyhýbal naplneniu svojho sľubu. No Shin mu vysvetlil, že len čakal na vhodnú príležitosť. A tou sa stal dnešok. S väzením odrezaným od sveta a so všetkým Shinovým a Korovým skutočným bohatstvom na tomto mieste, mohli začať svoj boj. Svoj večný boj. Čím viac sa Koro mstil Shinovi, tým väčšmi silnelo jeho puto na Reibiho a tým viac regeneračných schopností od neho získaval. Stal sa tak takmer nesmrteľným. U Shina to bolo podobne. Vďaka Edo Tensei sa proste znova a znova vracal do života. Ani jeden z nich nepotreboval oddych. Korova nenávisť a Shinova túžba po rovnocennom boji ich držala v nekonečnom boji. Ich negatívne pocity a túžby živili Reibiho, ktorý v boji udržiaval Kora. Shinovi však úplne stačilo, že konečne našiel nepriateľa, ktorý s ním vládal držať krok. V podstate si tohto nepriateľa vyrobil. A stálo to za to. Ako čas plynul, tak Shin využíval svoje schopnosti dotonu, senjutsu a jintonu na posilnenie hradieb tohto väzenia, aby vydržalo silnejúce útoky. Obaja tak našli, čo hľadali. Koro sa nechal pohltiť nenávisťou a Shin bojom. Dosiahli tak svoju rovnováhu v nikdy nekončiacom boji.*
---: ---
Akuma Shin: *Stál na vrchole jedného z kopcov v Ohnivých horách a s aktivovaným Rinneganom sa neprítomne pozeral niekde do doliny.* "Čo s vami? Zničiť? Zachrániť? Jedno už prestalo byť sranda a druhé si nezaslúžite." *Bez najmenšej zmeny vo výraze sa začal vznášať smerom nahor. Nestúpal rýchlo... ale stabilne.* "Aký je len váš osud? Aký osud bol vám určený? Aký osud vám mám určiť?" *Pomaly zdvihne pohľad a zadíva sa na horizont, za ktorý pomaly zapadá slnko.* "Tento svet... je stále plný ľudí, ktorých osud nemám pod svojou kontrolou. No to nevadí. To nie je podstatné. Mám pod kontrolou osudy tých, u ktorých na tom záleží. Ale otázka ostáva... čo s nimi?" *Shin pokračuje vo vznášaní k výšinám. Teplota vzduchu postupne klesá a spolu s ňou klesá aj atmosférický tlak.* "Myslel som... že osud je jednoduchá záležitosť. Myslel som... že až budem mať moc, tak odpoveď bude jasná. No kým som túto moc získal... z mojich nepriateľov sa stali mravce, ktorých nestojí za to ničiť. Svoj detský cieľ som dosiahol skôr ako som si to vôbec stihol uvedomiť. Takže je čas... aby som dospel. Je potrebné nájsť nový cieľ." *Shin sa časom dostane až do výšky, pri ktorej jeho vlastný dych mrzne a stáva sa viditeľným. Vzduch je taký riedky, že Shin už len ledva dokáže dýchať až v istom momente to proste vzdá, zatvorí oči a začne padať.* "Vždy som vedel, že som mocný... ale čo to vlastne znamená? Kto je skutočne mocný? Ten, kto zabije ožrana v bočnej uličke? Ten, kto zabije dvoch nič netešiacich shinobi pri bráne?" *Shinov pád postupne naberá na rýchlosti až dôjde k maximálnej rýchlosti, ktorú mu odpor vzduchu dovolí. No v tom momente pripojí svoju schopnosť ovládania gravitácie a prerazí si silou túto hranicu a pokračuje v zrýchľovaní.* "Tá, ktorá vraždí pre zábavu? Ten, ktorý vraždí a ničí preto, aby utíšil nejaký vnútorný hlas?" *Keď Shin pocíti, že už je príliš ťažké zvýšiť vlastnú rýchlosť len s pomocou Rinneganu, tak využije aj schopnosť lietať získanú vďaka Jintonu. Dve KG spolupracujúce na zvýšení jeho rýchlosti, doplnené prirodzenou gravitáciou mu znova dovolia zvýšiť zrýchlenie jeho pádu.* "Nie... takýto ľudia bežne existovali, existujú a budú existovať. Aj tie mravce sú slabé... nemajú ani vlastnú silu ani vlastné vedomie. Všetko, čo majú, dostali od tých entít, čo sem prišli. No aj ich moc je obmedzená... a podlieha pravidlám. Nie... pravú moc držia iní... Tí, ktorí zmenili vlastný osud. Tí, ktorí vlastnou vytrvalosťou prelomili cestu, ktorá im bola určená. Tí, ktorí prežili aj keď samotný osud si žiadal ich smrť. Tí, ktorí rozbili reťaze, ktoré im ukul samotný osud." *Shin otvorí oči, keď už je tesne nad zemou. Už pri tejto rýchlosti vyzeral ako šmuha, ktorá letela vzduchom. No v tomto momente sa doslova rozplynul na šmuhu. Akoby na moment sa rozplynul na farby, ktoré letmo reprezentovali miesto, na ktorom bol. Shin sa totiž v tom momente rozplynul na molekuly a preletel zemou. Na krátky moment po ňom ostal jeho obraz, ktorý sa hneď rozplynul. Nedošlo k žiadnemu nárazu. Zanechal za sebou síce silnú vzduchovú vlnu spôsobenú tým, ako si prerážal cestu vzduchom, no potom ako utíchla už nebolo počuť ani vidieť nič. Shin v takmer nehmotnej podobe, ktorú pohromade držala akurát chakra, letel naprieč samotnou zemou. Sem tam sa mihol v nejakej jaskyni, podzemnom jazere vody alebo lávy, no hneď bol zas preč.* "Len tí, ktorí si dokážu vydobyť vlastný osud sú skutočne mocní! No táto moc má podmienku... človek musí byť schopný nielen odmietnuť starý osud... ale musí byť schopný vytvoriť nový. Čo znamená... skutočne mocní ľudia vládnou mocou tvoriť. Takže ak chcem byť mocný ja... nemôžem len ničiť. Musím tvoriť." *Hneď ako sa objavil v ďalšej jaskyni, tak sa zastavil a zhmotnil.* "Musím teda dokončiť projekt Reibi. Musím dokončiť ultimátnu obranu Zeme Ohňa a pretvoriť Zem Ohňa na raj. Raj, ktorí si jeho obyvatelia nezaslúžia... no ktorý im dám. Raj je to, po čom všetci túžia. No je to niečo, čo už len kvôli vlastnému charakteru nikdy nedosiahnu. Tým, že im splním tento sen... nielenže zničím osud, ktorý im bol daný... no zároveň im dám osud, ktorý som ja sám vytvoril. Budem teda tvoriť. Stvorím bytosť schopnú pohltiť temnotu. Stvorím krajinu plnú blaha. Znásobím svoju moc tým, že budem tvoriť až nakoniec... budem mocnejší ako to, čo stvorilo tento svet!" *Takto hlboko pod zemou sa mu dýchalo podobne ťažko ako keď bol v najvyššej výške, no tu namiesto zimy ho ťažilo teplo. Shin tu však nepotreboval tráviť priveľa času. Pozrel sa smerom nahor.* "Je čas tvoriť." *Povedal si a vyletel smerom k povrchu. Celú svoju túžbu sústredil opäť do letu. Opäť spojil schopnosti Rinneganu a Jintonu, aby prekonal rýchlostné limity, ktorými boli ľudia limitovaní. V takmer nehmotnej podobe letel naspäť k povrchu a jeho túžba fungovala ako palivo pre dva mocné motory - Rinnegan a Jinton - ktoré ho hnali naspäť na povrch... naspäť tam, kde bolo načase, aby započal svoj nový osud.*
---: ---
Akuma Shin: *O pár minút neskôr už v kancelárii veliteľa je Shin, veliteľ a aj jeho dvaja zástupcovia. Shin sa pustí do príhovoru.* Páni. Stále mi síce chýba ešte dosť informácií, no získal som už pár kúskov skladačky, ktoré už je možné skladať. Vzbura Rootu nebola len našim lokálnym problémom. Ryo nebol hlavou udalostí, ktoré sa diali pred útokom na Starších. Útok na Starších, útok na Hidea, pokus o prevrat... to všetko bolo súčasťou omnoho väčšieho plánu. Ak chcete ochrániť Konohu a zabezpečiť toto vezenie pred možnými pokusmi o útek a podobne... tak vás musím informovať o tom, čo som dostal z Ryovej mysle. *Shinova tvár je vážna. Aj z hlasu je jasné, že hovorí o veciach rozhodujúcich o živote a smrti.* Verím však, že chápete, čo to znamená. Už aj kvôli omnoho menším tajomstvám sa zvykne používať pečať Shīru Nazo. No je to slabá pečať. Má príliš veľa medzier a jednoducho sa do obísť. Toto... sa nesmie dostať mimo tých, ktorým táto informácia bude odovzdaná, chápete? *Veliteľ aj so zástupcami prikývnu, že chápu.* Dobre teda. *Pokračuje Shin po hlbšiom výdychu.* Vytvoril som pečať, ktorá dokonale ochráni vaše spomienky. Vy k nim prístup budete mať, no nebude existovať spôsob akým by to z vás niekto dokázal dostať. Aby som vás však nezaskočil... technika vychádza z techniky Dokushinjutsu - najprv vytvorím začiatok pečate, potom vám odovzdám informácie a potom vytvorím koniec pečate. Takže vás poprosím... hlavne sa uvoľnite. Rušenie v nesprávnu dobu môže zapečatiť spomienky, ktoré zapečatené mať nechcete. A proces odpečaťovania nie je jednoduchý ani pre toho, kto tú pečať dal. *Veliteľ aj so zástupcami opäť prikývnu na znak, že rozumejú. Všetci poznajú techniku Dokushinjutsu, takže aj bez vyzvania si kľaknú na jedno koleno a nastavia hlavu smerom k Shinovi.* Sme pripravení, Hokage-sama. *Shin spokojne prikývol.* Vidím, že som na toto miesto zvolil správnych ľudí. *Shin zloží pečate a vytvorí si dva kage bunshiny. Každý sa postaví k jednému z troch shinobi, ktorí teraz kľačali pred nimi. Každý potom položil ruku na hlavu dotyčného shinobiho a... technika sa spustila.* Kokoro no Kyūkei. *Zašepkal si originál popod nos.* "To je ideálne meno pre túto techniku." *Pomyslel si Shin. Ten aj s klonmi mal jednoduchú úlohu. Najprv odstrániť informácie ohľadom Shinovho vypočúvania - nechali tam len to, že k vypočúvaniu došlo, no všetky ostatné detaily skončili vymazané. Zvyšok spomienok riešili jednoduchým pravidlom - Správna spomienka na správnom mieste môže mať nevyčísliteľnú váhu. Stačilo nájsť spomienky, na ktoré boli naviazané najsilnejšie pozitívne city a upraviť ich tak, aby sa tie city viazali na Shina. Shina, ktorý ich zachránil počas misií mimo Konohu. Shina, ktorý im dodával dôležité informácie. Shina, ktorý ich inšpiroval, aby oslovili dievčatá, ktoré sa im páčili. Jednalo sa o drobné zmeny a iba na pár konkrétnych miestach. No stačilo to na to, aby sa z neznámeho nukenina, ktorý bol teraz nejakým zázrakom Hokagem, stal niekto, koho považovali za hrdinu. Za životný vzor. Trocha však pomohlo aj to, že niektoré emócie touto technikou ešte viac posilnil. Ešte pred jedným dňom bol Shin niekto, koho poznali hlavne z videnia a zo zaprášených spisov. Teraz to bol však niekto, komu už pred rokmi sľúbili svoju vernosť. Na záver im však ešte uložil do hlavy spomienku ako spoločne vytvorili túto techniku manipulácie mysle. Túto spomienku zaradil niekam do času, kedy bol Shin sochou, takže vedel, že toto nikto nikdy neodhalí. Celý proces trval približne dve hodiny... no na čase Shinovi nezáležalo. Pointa bola, aby spomienky k sebe sedeli. Aby zmeny boli dostatočne minimálne, aby spomienky stále ostávali konzistentné. Aby vytvoril lavínový efekt, kedy kulmináciou drobných zmien nakoniec vytvoril doslova až posadnutosť Shinom. Shin bol však až príliš opatrný. Vďaka manipulácií emócií a ostatných zložiek spomienok bol schopný spomienky donútiť, aby sedeli. Bol schopný vytvárať ciele, eskalovať emócie až k posadnutiu tými emóciami. No Shin si chcel byť na 100% istý. Keď teda Shin a klony techniku ukončili a klony sa zrušili, tak veliteľ aj so zástupcami sa narovnali a na tvárach mali takmer až blažené výrazy. Shinov výraz bol iba veselý... no vnútri sa smial.* Páni. Získal som informácie, ktoré hovoria o veľkom nebezpečenstve pre Konohu. *Na veliteľovi a jeho zástupcoch bolo vidno ako doslova žrali každé jedno Shinovo slovo.* Existuje len jeden spôsob ako sa môžeme ubezpečiť, že sa dedine nič nestane. No aj ten bude fungovať len vtedy, keď všetci budeme jednotní. Keď všetci budeme ťahať za jedno lano. Obávam sa však, že to je problém. Nie každý je dedine verní ako vy. Nie každý ma vidí v takom svetle ako vy. No aj takéto drobné trhliny v dôvere môžu rozhodnúť o záhube dediny. *Shin hovorí emotívne... až tak, že to veliteľ nevydrží a prehovorí.* Hokage-dono. Ako môžeme pomôcť? Nedovolíme, aby čokoľvek ohrozovalo Konohu... aby Vám čokoľvek stálo v ceste. *Zvyšní dvaja len horlivo prikyvujú. Shin sa na nich milo usmeje.* Existuje len jeden spôsob ako mi môžete pomôcť... Spomínate si ešte na našu cestu do Zeme Vojen? Už to bude viac než pár rokov. Niečo sme tam vytvorili... *Všetci traja sa tuho zamyslia. Očividne si na novú spomienku musia ešte zvykať, no keď prehovorí jeden zo zástupcov, tak je jasné, že zo spomienky necítil nič, čo by v ňom vyvolalo podozrenie.* Viem, čo myslíte, Hokage-dono. *Povie odhodlane.* Hovoríte o našej technike Kokoro no Kyūkei, však? *Ostatní na neho pozrú, no potom sa im tváre rozžiaria - očividne tú spomienku našli tiež. Shin sa na nich usmeje ešte milšie. No potom opäť zvážnie.* Presne. Môžem sa na vás spoľahnúť, že keď sa sem o mesiac vrátim, tak všetci strážcovia a ostatní personál tohto väzenia bude stáť na mojej strane tak pevne ako vy? *Veliteľ aj so zástupcami plne zvážnejú a vojenským hlasom zvolajú.* Samozrejme, Hokage-dono! Na nás sa môžete vždy spoľahnúť! *Shin len prikývol.* Tak je to správne. Pamätajte... spolieham na vás. *Shin sa potom otočil a opustil miestnosť. Pri bráne na neho čakal strážca s kabátom.* Hokage-sama! Toto ste tu nechali. *Shin si ho zoberie a prehodí cez rameno.* Vďaka. A musím Vám pogratulovať... toto väzenie vyzerá presne tak ako som chcel. Staráte sa oňho dobre. *Strážca sa na Shina pozrel troška zarazene, no Shin už prechádzal cez bránu a následne cez most zakrytý článkovitou strechou. O pár minút neskôr už Shin bežal smerom ku Konohe skrytý pod plášťom a kapucňou.*
Akuma Shin: *Shin sa na izbe najedol, napil a umyl. Nustále sa však sústredil na to, aby nemyslel na to, že tunajšiu vodu s najväčšou pravdepodobnosťou vypľul niektorý tunajší shinobi skrze nejakú suitonovú techniku.* "Všetko je to hygienicky ošetrené, všetko je to hygienicky ošetrené..." *Neustále si tie slová opakoval v hlave. No nevydržali mu tam dlho. Hodil sa na posteľ a chystal sa spať. Nebolo to ľahké, lebo si musel overiť svoju teóriu. Tušil, že technika bola prisilná a chcel si overiť, že či to vážne bolo spôsobené tým, že Ryova myseľ bola až príliš podvoľná. Najradšej by to spravil už teraz, no vedel, že sa musí vyspať. Jeho myseľ, aj keď plná myšlienok na tento deň, bola unavená a potrebovala si oddýchnuť. Vedel, že takto by len robil ďalšie chyby. A toto muselo byť dokonalé. Trvalo to, no nakoniec Shin zaspal. Jeho spánok bol nepokojný, no to robilo to vzrušenie z jeho plánov. Keď sa teda prebudil, tak sa okamžite obliekol a vyštartoval z miestnosti. Vonku ho už však čakal jeden zo strážcov.* Dobrý deň, Hokage-sama. Vypočúvacia miestnosť je opäť pripravená. Prosím, následujte ma. *Shin na neho len kývol a šiel s ním. Keď dorazili k vypočúvacej miestnosti, tak pred ňou už stál veliteľ.* Dobrý deň, Hokage-sama. Ryo je už vnútri. *Potom sa však na veliteľovej tvári objavia pochybnosti.* No... mám isté obavy. Ste si istý, že z neho dokážete niečo dostať? Od kedy sa prebral je totiž... divný. Akoby to tu vôbec nespoznával. *Shin sa na veliteľa len milo usmeje.* To je vedľajší efekt mentálnych bariér, ktoré som musel prelomiť. Ono nie je problém nájsť, čo hľadám... problém je sa k tomu dostať. *Veliteľ kývne, že rozumie.* Takže tak... tak teda prosím. *Otvorí dvre.* Ako dlho tam budete tentoraz? *Shin vstúpi dnu.* Hodina bude stačiť. *Keď sa zatvoria dvere, tak Shin pristúpi k Ryovi. Vyberie mu roubík, ktorý mu stráže vrátili a rozviaže šatku okolo očí. Ryov pohľad Shinovi naznačí všetko, čo potrebuje vedieť.* "Takže som to prehnal... no hádam sa mi ešte podarí z tejto rozbitej skladačky niečo poskladať." *Opäť použije techniku, o ktorú sa pokúšal pred spánkom. Tentoraz však využíval menšie množstvo chakry. Šlo mu skôr o kvalitu ako kvantitu. Málo sústredenej chakry dosiahne lepší efekt ako veľa nesústredenej. V Ryovej mysli sa opäť ukázalo modifikované oko. Skrze to sa snažil Shin vyhľadať všetky zvyšné spomienky, ktoré Shinovi ostávali. Nebolo toho veľa, no všetko, čo našiel, skúšal nejak zošiť modifikovanou ihlou. Na vhodných miestach dotváral chýbajúce časti spomienok, inde spomienky mazal, kde chýbalo viac ako tam bolo a podobne. Vyhýbal sa tvorbe úplne nových spomienok... netušil, čo by to v takejto naštrbenej mysli mohlo spôsobiť. Najprv sa sústredil na to, aby dal do poriadku tie časti mysle, ktoré sa týkali každodenného života. Samozrejme, že ak náhodou našiel niečo, čo by hralo proti Shinovi, tak to okamžite vymazal. Keď opravil, čo mohol, v bežnom živote, tak sa pustil na špecializované spomienky. Začal hľadať spomienky ohľadom používania techník. Shin nepotreboval neschponú bábku. Potreboval niekoho použiteľného. Mal rozsiahle vedomosti ohľadom rôznych druhov jutsu. Ako Hokage mal však prístup k dokumentom ohľadom techník, ku ktorým bežný človek prístup nemal. Študoval si spisy o študentoch a rôznych shinobi v dedine. Využíval teda všetko, čo vedel, aby u Rya obnovil spomienky na čo najviac techník, ktoré Ryo pôvodne ovládal. No na svoj plán nezabúdal. V Ryovej mysli teraz teda existovali niečo ako ostrovy spomienok, ktoré plávali v mori temnoty. Pár spomienok z detstva a potom... nič. Pár spomienok na Root a... nič. Shin sa však ubezpečil, že na každom ostrove spomienok sa nachádzal aj on - Shin. Shin bol Ryovým detským hrdinom. Shin ho učil niektoré jutsu. Shin ho inšpiroval na založenie Rootu. Vždy sa len vložil na správne miesto do spomienok, ktoré v Ryovej hlave ešte ostávali. Celý proces netrval až tak dlho. Táto technika fungovala rýchlejšie ako obyčajné Dokushinjutsu, no hlavne... veľa spomienok Ryovi neostávalo. Z celej Ryovej histórie Ryovi ostalo len pár ostrovov spomienok. Pár celistvých kúskov filmu, ktorý bol niekedy jeho životom. Teraz bol ten film roztrhaný na kusy, z ktorých sa zachovalo len pár kúskov. Shin sa však ubezpečil, že Ryo bude schopný z tých spomienok vycítiť plynutie času - že bude vedieť, čo sa udialo skôr a čo neskôr. Ryo bol už tak dosť otupený. Ak by nedokázal tie spomienky zaradiť na správne miesto v čase, tak by bol aj naďalej dezorientovaný. Keď sa dvere otvorili, tak Shin ešte stále dokončoval techniku. Zaznamenal, že sa dvere otvorili, takže ešte narýchlo doplnil Ryovi novú spomienku na to ako sa sem Ryo vlastne dostal. Že ho sem vyslal jeho hrdina Shin na to, aby čakal až ho bude potrebovať. To síce zabralo ešte pár minút, no bola to krátka spomienka, takže to nebolo nič strašné. Shin techniku ukončil a vystrel sa pred Rya. Ten sa pozrel na Shina a oči sa mu jasne otvorili.* Už je čas? *Spýtal sa nádejne.* Ešte nie. *Odvetil mu Shin chladno. Toto bolo správanie, ktoré Ryovi do spomienok vložil. Nechcel Rya zbytočne vodiť za ručičku, takže sa ubezpečil, že ho Ryo bude uctievať aj takého chladného. Shin sa potom otočil k dverám. Tam ho čakal veliteľ, ktorý bol očividne zaujatý dianím.* Hokage-sama? Ako to teda dopadlo? *Shin sa len usmial.* Dopadlo to výborne. Našiel som, čo som hľadal. No ako som povedal... musím to teraz s Vami prebrať. Môžeme zájsť do Vašej kancelárie? A prosím zavolajte aj svojich dvoch zástupcov. *Shin pokojne vyjde z miestnosti, kým na neho veliteľ prekvapene pozerá.* Zatiaľ Rya vráťte do cely. Rád by som pokračoval s vypočúvaním ostatných, no videli ste ma včera... potrebujem nabrať sily. *Shin sa postaví k veliteľovi.* Tak? Môžeme? *Veliteľ opäť naberie kamennú tvár a rozdá pokyny. Strážcovia sa teda pustia do práce a veliteľ zavedie Shina do svojej kancelárie.*
Akuma Shin: *Vo dverách stál veliteľ. Obsah miestnosti ho zarazil. Shin sa okamžite otočil na veliteľa, no aj kvôli pokročilej psychickej únave sa mu na moment zatmelo pred očami a on sa len nevládne na veliteľa zvalil. Ten ho však stihol chytiť.* Pokojne, Hokage-sama, pokojne. *Hovoril upokojujúcim hlasom. Videl Shinov výraz a tak mu chcel pomôcť.* Toto nie je práca pre Vás, Hokage-sama. Takéto úlohy nechávajte nám. My sme na to trénovaní. *Veliteľ veril, že Shin bol zarazený z toho, do akého stavu Rya dostal. Vedel síce o Shinovej minulosti, no jeho osobná skúsenosť s ním bola iná ako čokoľvek, čo sa o Shinovi dozvedel. Veril teda, že takéto osobné ubližovanie nebolo Shinovou parketou a že preto bol taký roztrasený. No to nebolo tým. Shin bol len zarazený z toho, že technika, ktorú mal takto premyslenú, mu takto vybuchla pod rukami. Cieľ a efekt ešte u neho nikdy neboli takto ďaleko vzdialené od seba. Opatrne sa však už začal stavať na vlastné nohy.* Vďaka, veliteľ. *Začal unavene a rukou sa držal za čelo.* Myslím... *Veliteľ ho však preruší.* Máte za sebou 18 a pol hodiny vypočúvania. Je mi jasné, že nepoužívate bežné techniky. Je mi jasné, že informácie, ktoré hľadáte, musia byť nesmierne cenné, keď zachádzate takto ďaleko. No už aj pri obyčajnom Dokushinjutsu nie je jednoduché vydržať viac ako pár dní. A o záťaži na myseľ ani nehovorím. Máme tu voľné izby pre strážcov. Pošlem niekoho, aby Vás tam odviedol. Umyjete sa a vyspíte sa. Pošlem Vám tam nejaké jedlo a až naberiete opäť svoje sily, tak to dokončíte. My... *Stále trocha zarazene pozrie na Rya.* ...sa už oňho postaráme. Až sa vyspíte, tak bude opäť pripravený pokračovať vo výsluchu. *Shin od veliteľa na krok odstúpi. Do hlasu sa mu vráti trocha viac energie.* Vďaka. Už som to takmer mal. Som rád, že chápete dôležitosť toho, čo tu robím... až budem hotový, tak Vás budem informovať o tom, čo som našiel. Jedná sa totiž o niečo, čo bude mať masívny vplyv na životy nás všetkých. Verím však, že som už našiel spôsob ako sa dostať k informáciám, ktoré jeho myseľ tak odhodlane skrývala. *Veliteľ na Shina kývne a potom dá pokyn jednému blízkemu shinobimu, aby Shina odviedol do jednej z voľných izieb pre strážcov.*
Akuma Shin: *Shin to skúšal rôzne. Používal Henge. Občas sa tváril ako spoluväzeň. Občas ako väzniteľ. Občas sa tváril, že Ryovi pomáha. Inoky ho proste mlátil do krvi. Ovládanie chakrovej ihly už tiež nebolo ono. V hneve už vyblokovával viac ako chcel. Nakoniec ho hnev ovládol až do takej miery, že oboma rukami chytil Ryovu hlavu a reval na neho.* Skôr ťa rozložím ako ti dovolím sa z tohoto dostať! *Opäť sa pokúsil použiť techniku Dokushinjutsu, s ktorou šiel najprv vymazať svoj posledný neúspech. Už však nebol schopný sa sústrediť len čisto na spomienku. Hnev bol prisilný. Ako sa teda sústredil na danú spomienku, ktorú chcel vytesniť ihlou, tak jeho sústredenie nadobudlo takú úroveň, že sa dokázal prepojiť s vlastnou Ryovou energiou. Tá sa spojila s ihlou, ktorý Shin vytvoril, čím ihla zmutovala. Modifikovaná ihla bola natoľko silná, že až ju Shin použil, tak spomienka nebola iba vytesnená, ale doslova vymazaná. Shin ju nevedel nikde vy mysli nájsť. To ho tak zarazilo, že až nemohol rozprávať. Okamžite všetko prerušil. Zbraň Rya rozviazala, aj keď tyče ostali v ňom, a oviazala Shinove ruky až sa nakoniec dýky zas hojdali na Shinovom chrbte. Shin sa zohol pre roubík, ktorí Ryovi zarazil do úst a potom upävnil. Potom Shin prešiel do zadnej časti miestnosti, kde si sadol na zem. Neprešla ani chvíľa a musel si až ľahnúť. Skrvavenými rukami sa držal za hlavu a úpenlivo pozeral na strop miestnosti.* "Jasné... pokiaľ je ihla vytvorená nielen z mojej, ale aj z jeho vlastnej chakry a sily, tak jej nebude jeho myseľ až tak odporovať. Čo znamená, že takáto ihla bude schopná robiť veci, ktoré inak neboli možné. No stále je tu otázka identifikovania konkrétneho miesta, kde má byť ihla použitá... Navyše nestačia iba spomienky. Musím byť schopný sa dostať hlbšie." *Potom sa Shin uchechtne.* "A keby som dokázal spomienky editovať..." *V ten moment mu zamrzne úsmev na tvári.* "Prečo by to však nešlo? Technika Hitomi no Giman dokáže presne to. Dokáže vytvárať spomienky, myšlienky city a vlastne čokoľvek, čo chcem. Klasicky ich síce podvrhuje ako moje vlastné, no keby som tú techniku skombinoval s Dokushinjutsu a s tou ihlou... s jednou technikou by som dokázal nájsť miesto, s druhou by som vytvoril spomienky a skrze tretiu by som tie spomienky zapísal na požadované miesto. To by šlo... to by šlo!" *Shin takmer až vyskočí na nohy. Pribehne k Ryovi a opäť mu vytrhne roubík z úst, ktorý hodí na zem.* A TERAZ SA PRIPRAV! *Zreve mu do tváre. Do tyčí, zarazených v Ryovi, vysiela chakru, čím Rya paralyzuje. Oboma rukami mu potom chytí hlavu.* A už ma viac srať nebudeš! *Zreve a plnou silou dá Ryovi hlavičku. Shinovi sa síce hlavou rozľahne bolesť, no Rya to kompletne vysadí z hry. Shina to však netrápi. Spustí techniku Dokushinjutsu, pričom do hlavy púšťa masívne množstvá vlastnej chakry, ktorú mieša s Ryovou vlastnou. Keď je v jeho mysli, tak aktivuje techniku Hitomi no Giman a za Shinom sa objaví masívne oko. To je však tiež transformované, lebo tiež pohltí časť Ryovej chakry. Ako Shin hľadá vhodné miesto pre editáciu spomienok, tak zároveň Oko skáče z miesta na miesto a vždy sa sústredí na miesto, ktoré Shin aktuálne prehľadáva. Práve skrze toto Oko je schopný hľadať vhodné spomienky rýchlejšie ako pri klasickej technike Dokushinjutsu. Trvá len pár minút a nájde, čo hľadal. Deň, kedy Ryo založil Root.* "Uvidíš, komu si v ten deň v skutočnosti prisľúbil vernosť. Až sa zobudíš, tak to budem ja, kto podľa teba založil Root. Ja budem ten, komu budeš veriť celým svojim srdcom!" *Shin potom na to miesto sústredil ihlu. No niečo sa pobabralo. Shin si to neuvedomil, no Ryova myseľ bola teraz v uvoľnenom stave. Nebola schopná sa dostatočne brániť. A toto bola prisilná technika. Výsledný efekt sa teda dal prirovnať k psychickej bombe, ktorá vybuchla v Ryovej psychike. Okamžite to prerušilo práve vykonávanú techniku. To Shina zarazilo. Ryova hlava sa len voľne kývala na krku a z úst mu tiekli sliny. Shin teda opatrne priložil ruku na Ryovu hlavu a opäť skúsil techniku Dokushinjutsu. To, čo uvidel, ho zarazilo. Videl v podstate mentálny ekvivalent šumenia obrazovky. Proste šum. Nedarilo sa mu sústrediť na žiadnu spomienku. Nenachádzal takmer nič. Až po hodnej chvíli natrafil na nejaké útržky. No bola to katastrofa. Ukončil teda techniku a s vyvalenými očami o pár krokov poodstúpil od Rya. Zo zakrvavených rúk mu kvapkala Ryova krv. Pohľad stále nedokázal odtrhnúť od znetvorenej Ryovej tváre. Vtom sa otvorili dvere.*
Akuma Shin: *Najedený a napitý Shin sa veliteľovi poďakoval za jedlo a dvere miestnosti sa opäť raz zatvorili. Shin už však strácal nervy. Postavil sa pred Rya. Nenávisť z neho takmer žiarila. Obe ruky zovrel v päste.* Takže ty smrad! Mne odporovať nebudeš! RoZumIEš?! *Shin kričal od nenávisti. Potom Ryovi vrazil pravou pesťou zboku do tváre. Nebola to silná rana, no nedá sa povedať, že by ju Ryo necítil. Shin však pocítil drobnú úľavu. A vrazil Ryovi teraz ľavou päsťou zľava do tváre. Rana už bola silnejšia.* Tak čo ty parchant?! Ešte sa mi budeš vzpierať?! *Opäť rana. Shinovi začala vrieť krv v žilách.* Moju! *Rana.* Autoritu! *Rana.* Podrývať! *Rana.* NEBUDEŠ!!! *Rana. Rany postupne naberajú na sile. Ryo už občas aj chce niečo povedať, no Shin mu už šancu nedáva. Tento parchant mu takmer zablokoval cestu na post Hokageho. A teraz sa mu odmieta podmaniť. Shin to už viac tolerovať nebude. Je čas si úspech vymaniť silou. Chvíľu na strany lietajú iba sliny, no potom už čas od času vidno aj známky krvi. Shin sa potom však spamätá a opäť sa pustí do techniky Dokushinjutsu. Opäť vytlačí nejaké spomienky, no zabudne vytlačiť tie najnovšie. Jediné, čo teda dosiahne je to, že Ryo je ešte o niečo viac zmätený z toho, čo sa deje, no viac než dobre si pamätá, čo mu Shin spravil. Shin stratí nervy a opäť začne Rya byť. Rana za ranou. Krv je už bežnou súčasťou slín, ktoré Ryovi vyletávajú z úst. Shin sa na chvíľu upokojí.* Máš dosť ty sviňa?! Budeš ma už konečne počúvať?! *Ryo sa len nenávistne pozrie na Shina a naľuje naňho.* Choď sa bodnúť! *Shin to už neznesie a vrazí mu tak silnú ranu až Ryovi vyletia dva zuby a vykĺbi mu sánku, čo je sprevádzané odporným zavŕzganím. Sánku však napraví druhá rana z opačnej strany. Cenou za túto nápravu je ďalší zub. Tento postup ešte chvíľu opakuje až kým sa opäť otvoria dvere. Shin sa tentokrát už ani neotočí. Namiesto toho len chlane povie.* Keď zlyhajú techniky... pomôže hrubá sila. Ešte štyri hodiny. *Dvere sa v tichosti opäť zatvoria.*
Akuma Shin: *Akurát, keď bol Shin hotový, tak sa opäť otvorili dvere. Shin, už trocha psychicky unavený, sa otočil a na chvíľu znížil množstvo chakry prúdiacej do Rya, čím bola paralýza oslabená. V tej istej chvíli sa Ryo spamätal a začal sa obzerať. Nechápal, čo tam robí. Nechápal, prečo nemôže rozprávať. A už vôbec nechápal ako môže byť takto zviazaný. No pred sebou videl niekoho, kto mu prišiel vzdialene známi... Akuma. Ryo skúsil teda kričať, no zvuk kriku bol tlmený roubíkom. Shin sa teda opäť otočil k nemu.* Hm? Chceš niečo povedať? *Shin podišiel k Ryovi a vytrhol mu roubík z úst, ktorý potom hodil na zem. Keď Ryo uvidel, že sa fakt jedná o Akumu a že už môže rozprávať, tak nenávistne na Akumu vyštekol.* Ako sa opovažuješ, ty odpad z Kiri! Obyčajný pes Mizukageho! Chodiaca mŕtvola! Vieš, koho tu vlastne vezníš? *Shin si tresol jednou rukou po tvári, pričom shinobi vo dverách len zarazene pozoroval tú scénu. Kým sa Ryo snažil pochopiť, čo sa deje, tak Shin len pokrútil hlavou a pozrel k shinobimu v dverách.* Jo... nejde to tak, ako by som chcel. Budem potrebovať ďalšie dve hodiny. *Povedal Shin trocha unavene. Shinobi prikývol a dvere opäť zatvoril. Shin zas plne paralyzoval Rya skrze zabodnuté chakrové tyče. Unavene sa chytil za koreň nosa a pokračoval unaveným hlasom.* Nie som ani jedno z toho... teda už nie som. No to ti budem zbytočne vysvetľovať. *Shin sa zas pustí do techniky Dokushinjutsu. Najprv vyhľadáva aktuálne spomienky na Shina, ktoré vytesní. Potom začne hľadať hlbšie v pamäti. Už nehľadá iba spomienky, ale aj informácie. Keďže však nevie, kde presne také spomienky hľadať, tak to trvá. Dvere miestnosti sa v pravidelných dvojhodinových intervaloch otvárajú a zatvárajú. Nakoniec, po 12 a pol hodine, sa vo dverách objaví priamo veliteľ. Toho obsah miestnosti trocha zarazí. Ryo je zviazaný na stoličke nielen klasickými reťazami, ale aj reťazami, ktoré vedú až k Shinovým rukám. Ryo je však v pohode... nezdá sa byť ani unavený ani nič. Len trocha dezorientovaný, čo je spôsobené tým, že množstvo dier v jeho spomiekach sa zväčšovalo s každou vloženou ihlou. Shin, na druhej strane, ležal na zemi opodiaľ a očividne bol značne unavený.* Ehm... Hokage-sama? Musíte si oddýchnuť. Už ste tu vyše poldňa. Mali by ste sa aspoň najesť a napiť. *Shin sa na neho pozrie.* To... je dobrý nápad. No musím pokračovať. Prineste mi tedo jedlo sem. A dostaňte do Rya trocha vody. Dehydratácia je na tomto mieste príliš reálnym rizikom. *Veliteľ prikývne. Obaja tak nejak ignorovali otázky a námietky Rya, ktorý sa stále pýtal, kde je, ako sa tam dostal a čo tam vlastne robí. Niekomu by sa aj mohlo zdať, že prvé plody Shinovej práce sa začali ukazovať, no to nebola pravda. Ryo mal stále voči Shinovi odpor. Vždy sa našla nejaká zabudnutá spomienka. Kúsok informácie. Alebo dokonca pocit. Vždy tu bolo niečo.*
Akuma Shin: Takže si si myslel, že si veľký chlapec, že si môžeš dovoliť sa postaviť mne?! Keby som chcel, tak už dávno som ti mohol roztrhať prdel! Celá tá tvoja blbá organizácia teraz hnije v mojom väzení! No nemôžem si dovoliť riskovať, že smradi ako ty budú pobehovať po vonku... takže mi pomôžeš nájsť spôsob ako toto riziko eliminovať. *Posledné slová už vysloví milo... takmer až sladko.* Bude to bolieť, priateľu. Bude ťa to veľmi bolieť. No to je riziko, ktoré som ochotný podstúpiť. *Shin pristúpi k Ryovi, ktorému jednou rukou strhne šatku z očí a druhú mu položí na hlavu.* Tak sa ukáž! *Zvolá a začne mu prehľadávať myseľ technikou Dokushinjutsu.* "Som zvedavý nakoľko toto zaberie..." *Shin sa začne sústrediť a prehľadáva posledné spomienky. Snaží sa dostať k spomienkam z času, kedy sa Shin objavil v dedine. Nanešťastie to nie je až také ľahké. V tomto ešte nie je až tak zručný ako by chcel. Takže čas plynie, minúty sa míňajú. Nakoniec však Shin niečo nájde. V tom sa však už otvoria dvere. Shin preruší techniku a otočí sa.* To už tá polhodina ubehla? Kruci... dajte mi teda dve hodiny. *Shinobi vo dverách sa zatvári trocha prekvapene, no Shinov pohľad je mu dostatočnou odpoveďou.* Ako si prajete, Hokage-sama. *Dvere sa opäť zatvoria a Shin opäť uprami pozornosť na Rya.* Prepáč, priateľu. Boli sme prerušení. No už sa ti venujem. *Po tých slovách Shin opäť započne techniku Dokushinjutsu. Tentokrát sa už k hľadanej spomienke dostane rýchlejšie, lebo vie presne, kde má hľadať. Jedná sa o momenty, kedy sa spolu s Rootom vzdali Shinovi. Shin sa potom sústredí na tú spomienku v Ryovej hlave a vytvorí na jej mieste ihlu - Sennō Sōsa no Jutsu - ktorou túto spomienku vytesní.* "Fajn... no toto nebude ani z ďaleka stačiť. Dokonca aj ja viem, že o mne musí mať viac spomienok." *Shin teda pokračuje v pátraní. Hľadá čokoľvek, čo ako Shin vykonal buď ako Shin alebo ako Hideo. Hľadá čokoľvek, čo by súviselo so Shinovým príchodom do Konohy. No pátranie zas trvá. Shin by mu síce mohol vytlačiť všetky spomienky, ale to nie je to, čo chce dosiahnuť. Chce, aby Ryo bol stále Ryom, no nechce, aby mu odporoval. Preto Shin opatrne vkladá ihly na miesta spomienok, ktoré chce vytlačiť/potlačiť.*
Akuma Shin: *Netrvá to dlho a veliteľ príde za Shinom.* Všetko je pripravené, Hokage-sama. Prosím, následujte ma. Odvediem Vás do vypočúvacej miestnosti. *Shin sa postaví a ide za veliteľom. Obaja kráčajú potichu a keď dorazia k vypočúvacej miestnosti, tak Shinovi veliteľ otvorí dvere. Shin naňho kývne a vstúpi dnu.* Nech ma nikto neruší nasledujúcu polhodinu. Potom otvorte miestnosť a čakajte na ďalšie pokyny. *Veliteľ opäť prikývne a zatvorí za Shinom dvere. Shin vrhne pohľad na stoličku uprostred miestnosti. Na nej sedí Ryo, ktorý má ruky, nohy a aj krk pripútaný reťazami k stoličke. Na hrudi má pečať Katon:Tenrou. Oči má oviazané čiernou šatkou a v ústach má roubík.* Nič v zlom, Zoki... teda vlastne áno. Za mojim príchodom sem nestojí jediný dobrý úmysel. Táto miestnosť je zvukotesná, takže môžem kašľať na nejakú diplomaciu. Od začiatku si bol masívnym tŕňom v mojom zadku. *Shin zhodí plášť a jeho zbraň ožije. Dýky na reťaziach sa začnú vznášať a najprv prejdú pred Shina, pričom mieria na Zokiho. Reťaze sa trocha odviažu od Shinových rúk a vystrelia k Zokimu. Toho začnú tuho obmotávať. Nakoniec z rôznych miest z reťazí vyrastú drobné chakrové tyče, ktoré sa zaryjú do Rya. Skrze tyče zároveň do Rya začne prúdiť aj Shinova chakra, ktorá Rya začne paralyzovať.* Bezpečnostné opatrenia... teraz nespravíš ani prd bez toho, aby som ti to dovolil. *V Shinových slovách je cítiť ako nenávisť, tak radosť.*
Akuma Shin: Riadne sa to tu zmenilo od poslednej doby, čo som tu bol. *Povie zvedavo, keď si so záujmom obzerá dokončené priestory väzenia. To už k nemu prikročí veliteľ väzenia.* Dobrý deň, Hokage-sama. Boli sme informovaní, že ste prišli vypočuť väzňov, ktorí spadajú pod už zaniknutú organizáciu Root. Ako Vám v tomto môžeme asistovať? *Shin sa autoritatívne pozrie na veliteľa.* "Bol to dobrý nápad hodiť ako stráže niekoho z toho klanu, čo sa babrú s mysľou. Takto dokážu vonkajšie stráže varovať tie vnútorné bez zbytočného rizika, že by niečo dokázalo túto komunikáciu narušiť." Vďaka, veliteľ. No jediné, v čom mi môžete pomôcť je, že mi do vypočúvacej miestnosti privediete Rya Hiromasa alias Zokiho, veliteľa Rootu. *Potom spod plášťa vyberie roubík, ktorý hodí veliteľovi.* Nasaďte to Zokimu. Viem, že má na sebe pečať, ktorá mu má zabrániť v používaní chakry, no potrebujem pred samotným vypočúvaním spraviť ešte pár príprav. Zaviažte mu aj oči. Chcem, aby bol čo najviac nemohúci až k nemu prídem. Počkám si až to zariadite... potom ma zavolajte. A behom vypočúvania budem s ním vo vypočúvacej miestnosti sám. Prísny zákaz Nerušiť! Jedine ak by to bolo nevyhnutné. *Veliteľ prikývol.* Ako si želáte. Zatiaľ sa usaďte v spoločenskej miestnosti. *Príde pár shinobi, ktorí Shina odvedú do spoločenskej miestnosti. Tam sa Shin vystrie na sedačku a čaká... no zároveň si obzerá miestnosť.* "Budem musieť dávať pozor, aby sa to tu neopotrebovalo príliš rýchlo. Strážcovia tu aj tak nemajú poriadne čo robiť, takže tipujem, že veľkú časť svojho času trávia tu alebo v svojich izbách. Vzhľadom na dizajn väzenia by tu fakt stačili štyri vonkajšie stráže a štyri vnútorné... no v samotnom väzení chcem mať viac ako len štyroch shinobi. Potrebujem záruku, že odtiaľto sa nikdy nikto nedostane!"
Akuma Shin: *Dnes ho čakal deň plný práce. Práce, ktorá do istej meiry šla mimo Konohu. Kým jeden z jeho klonov figuroval ako originál a plnil funkciu Hokageho, tak Shin ostával v tajnej miestnosti v Hore Hokagov. Svoju zbraň mal obmotanú okolo rúk a prehodenú cez plecia. Celý bol zakrytý do hrubého zimného plášťa s kapucňou, ktorá mu skrývala tvár. A v ruke mal zvitok. No nebol to len tak obyčajný zvitok. Boli na ňom pokyny ohľadom jeho dnešnej úlohy - vypočúvanie uväznených členov organizácie Root. Zvitok niesol ako Shinov podpis, tak aj podpisy starších a nasiaknutý bol Shinovou chakrou. Keď sa na dedinu zniesla noc, tak opustil horu a pod rúškou noci si to namieril do Večného Väznia. Tam pristúpil k strážam prvej brány. Tým ukázal zvitok. Oni si ho letmo preštudovali a keď uvideli, že pod plášťom je Shin, tak ho pustili ďalej. Shin potom voľným krokom pokračoval k ďalšej bráne. Takto mu to síce zabralo čas, ale to už teraz bolo jedno.* "Po dnešku mi už nikto v ceste stáť nebude!" *Vytešoval sa v duchu. Keď prišiel k druhej bráne, tak odovzdal jednému z Anbu zvitok. Anbu si zvitok preštudovali a potom začali skúmať Shina. Cítili, že chakra sedí. Overili si aj vzhľad a zbraň, ktorá bola pre nich jasnou indíciou, že sa vážne jedná o Shina. Obaja Anbu sa teda otočili k bráne, na ktorej bolo deväť dier. Každý z Anbu si vybral ešte svoj osobný zvitok. Tieto tri zvitky vložili do dier presne podľa konfigurácie, ktorá mala oznamovať návštevu, čo presne sedelo s chakrou, ktorá bola vložená do Shinovho zvitku. Vďaka tomu sa druhá brána sama od seba otvorila.* Ráčte, Hokage-sama. No ponáhľajte sa. Detaily dizajnu mostu predsta poznáte. *Povie mu zdvorilo jeden z Anbu. Shin na neho len kývne a obráti pozornosť pred seba. Hneď ako sa dvere otvoria, tak sa za nimi ukáže most s článkovitou strechou okolo ktorej tečie láva. Shin teda svižne vykročí vpred. V momente ako sa dostane k bráne budovy samotného väzenia, tak sa jednotlivé články mosta začnú skladať a celý most je tak opäť pohltený lávou. Stráže pri bráne mu otvoria a Shin po prvý krát vstúpi do dokončenej verzie väzenia, ktoré nechal postaviť.*
BlueBoard.cz ShoutBoard