Přidej zprávu »
---: ---
Hoseki: *Bolo skoré ráno, slnko sa ešte len chystalo na svoj východ a Hoseki sa ešte prevaľoval v posteli. To však už do okna niečo vrazilo. A nie raz. Opakované klopanie. Čiernovlasý chlapec vyskočil z postele a uvidel na parapete stojacu čiernu vranu, ako zobákom klope do okna. Hneď sa mu v hlave rozsvietila kontrolka, že ktorá bije. Bol deň jeho druhého zaučovacieho lovu ako Oinina. Dlho nad tým premýšľal. Hlavne nad tým, akú identitu prijať. Otvoril okno a vrana sa otočila a zdvihla pravé krídlo, aby odhalila zmotaný papierik pripevnený k jej nohe. Hoseki ho opatrne uvoľnil a vrana okamžite odletela, pričom na rozlúčku zakrákala. „Našiel som ti nukenina, o ktorého by si sa mal zvládnuť postarať. Nachystaj sa a čo najrýchlejšie doraz do nášho sídla. Ryuu“ Takže presne, ako Hoseki predpokladal. Vypil pohár vody, rýchlo si odskočil do kúpeľne na rannú hygienu a zhruba o pätnásť minút si už na čierny nátelník s dlhým rukávom navliekal svoje čierne brnenie. Poriadne pozapínal všetky spoja a posťahoval pracky. Následne prišli na rad chrániče predľaktí. Na pravé stehno si pripevnil taštičku so senbonmi, rolničkami, no však po novom rozšírenú aj o výbušné lístky a makibishi, čím si trochu stiahol čierne šortky. Čelenku Sunagakure si uviazal tradične na čelo, že preňho typické nebolo, ale takto bude ukrytá pod bielou oinin maskou s vyrytým symbolom Suny. Na záver si na pravú ruku natiahol ešte zvučnú pažu, zbraň jeho klanu, ktorú sa naučil využívať pre boj. Výrazne to zmierňovalo jeho hendikep v boji na blízko, keďže teraz pri útoku nemusel ani trafiť a predsa by zasiahol cieľ. Úplne na záver si kolmo cez kríže pripevnil tanto. Skontroloval, či má všetko a vyrazil do sídla. Ryuu ho zase raz čakal pred vstupnými dvermi bez masky. Teraz, pri lúčoch prvého slnka, bol ten jeho vzhľad ešte atraktívnejší a magickejší. Však biele vlasy akoby žiarili, keď odrážali slnečné lúče, zatiaľ čo poriadne opálená pokožka ich skôr pohlcovala. A potom prišli jeho výrazné smaragdovozelené oči.* Tak konečne si tu. Už som myslel, že neprídeš. Detaily ti poviem po ceste. *Spoločne vstúpili dnu.* Bré ránko, Airi-san. // Dobré ráno. *Pozdravili obaja ženu s pozapletanými vrkočmi diametrálne odlišným spôsobom, ako ich mala naposledy a tá len kývla na znak pozdravu.* Tentokrát, hoci budem s tebou, boj a všetko okolo je len na tebe. Mojou úlohou je dať pozor, aby si to prežil a zhodnotiť, či si na túto prácu pripravený. Preto je aj poskytnutie informácii a cesta na mne. No ak uspeješ, všetko budeš musieť zvládať sám. Bude to tvoja práca a tvoja povinnosť. Rozumieš? *Spustil neprirodzene odmeraným hlasom po ceste do zbrojnice. Tam si Hoseki vzal čierny plášť a bielu masku s vyrytým symbolom Sunagakure.* Pripravený? Môžeme? *Opýtal sa Ryuu a Hoseki prikývol. Dal si masku a prehodil cez seba plášť. Vyšli spoločne na strechu a preskakovali z jednej na druhú, až kým sa nedostali cez bránu, kde Ryuu vyvolal Gigashiru, aby rovno odleteli.* Ide o dvadsaťročné dievča, ktorej poslednou hodnosťou je Chuunin. Pochádza z malej dedinky Amegakure no Sato, kde pri úteku zavraždila vlastný tím. *Takto Ryuu zasypával Hosekiho informáciami o svojom cieli, na ktoré sa chlapec musel sústrediť, hoci si chcel užívať let. Zároveň sa Hoseki dozvedel, že sa podľa najnovších informácii ukrýva niekde v Zemi Medveďov, kde prepadla už nejaké karavany.* Toto je Priesmyk jedových výparov. Prirodzená hranica Zeme Medveďov, ktorá jej zároveň poskytuje určitú prirodzenú obranu. *Vysvetlil Ryuu, keď preletovali hranice. Pristáli kúsok za nimi. Hoseki nemal ani poňatia, že Ryuu zo vzduchu kontroloval chakry a podľa toho navigoval Gingashiru, aby pristáli neďaleko skrýše tej nukeninky. Chcel takto uľahčiť Hosekimu stopovanie. Gingashira hneď po pristáti zmizla a Ryuu potlapkal Hosa po pleci.* Tak je to na sebe, predveď sa chlapče. *Hoseki sa započúval do zvukov okolia, aby as mohol zorientovať. A bol za to rád. Pretože zachytil praskot konárov v korune stromov na okraji jeho rádiusu počutelnosti. Niekto musel sa snažiť dostať odtiaľto cez koruny. Hoseki sa okamžite vydal daným smerom, pričom sa najprv rozbehol Shunshinom, aby tak prekonal určitú vzdialenosť a zmenšil tú, ktorá ho delila od osoby, ktorá sa snažila uniknúť. Ryuua zaskočilo, že chlapec hneď vedel, kam sa vydať, no rozbehol sa rovno za ním. Predsa len, musel držať krok a byť blízko, aby mohol Hosov lov vyhodnotiť. Vďaka citlivému sluchu Hoseki postrehol, že sa blížil k pasci. Počul syčanie, čo mohlo znamenať jediné. Sústredil chakru do chodidiel a prudko sa vymrštil do vzduchu, do korún stromov. Následne sa už ozval len výbuch a tlaková vlna, ktorá chlapca zmietla zo stromu. Saltom sa však obratne prehupol tak, aby dopadol na nohy. Vďaka včasnému úskoku sa mu nič nestalo okrem podráždenia sluchu. To už však na čiernovlasého chlapca letela aj ohnivá guľa techniky Katon: Endan. Očividne jeho súperka použila pascu ako rozptýlenie. Tesne, ale predsa stihol vyskladať potrebné pečate a proti ohňu poslať vodnú vlnu (Suiton: Mizzurappa), ktorou sa ochránil a zachránil. Z vodnej pary, ktorá vznikla pri strete ohňa a vody, vyskočilo dievča a natiahnutou päsťou. Ho proti jej úderu sa napriahol vlastným, pričom si obalil päsť kryštálom, aby nabral úder na sile. Napriek takémuto posilneniu a nepríjemnému prasknutiu v ruke dievčaťa, ktoré začal hlasne nadávať, to chlapca odpálilo niekoľko metrov dozadu a celkom oplieskalo o zem. Netušil, že dané dievča posilnilo svoj úder technikou Oukashou. Hánky jej však teraz krvácali a ruka ju bolela, keďže stret s pevným kryštálom bol nepríjemný. Rozhodne to muselo byť aj celkom obmedzenie pre skladanie pečatí. Nukeninka to však neriešila, keďže sa rozbehlo proti Hosekimu, no zvyšnú vzdialenosť prekonala skokom a mierila naňho nohou (Tsuuten Kyaku). Chlapcov pud sebazáchovy bol však dostatočne silný. Vedel, že sa nestihne vyhnúť, tak zostal ležať, napriahol obe ruky pred seba a vytvoril dvojitú Zankuuhu. Z trubičiek v oboch rukách vypustil zvukové vlny, ktoré rozkmitali častice vzduchu a pokračovali ako rázová vzduchová vlna. Hoci sa to podpísalo na Hosekiho chakre, zachránilo mu to krk, keď to súperku odhodilo dozadu. Teraz už rýchlo vyskočil na nohy a neriešil svoje zranenia a rozbolené telo od kotrmelcov. Netušil, kde sa Ryuu nachádza, no nebol správny čas to riešiť. Vytvoril niekoľko kryštálových šesťhranných shurikenov, ktoré vrhol po nepriateľovi. Bol si istý, že trafil, keď tu v tom sa shurikeny zabodli do kusu dreva (Kawarimi no Jutsu). Dievča opäť útočilo, tentokrát kopom z otočky na Hosekiho hlavu. Ten nebol zbehlý v boji taijutsu, ale našťastie bol dostatočne mrštný, aby sa včas skrčil a noha preletela nad jeho hlavou. Sám zaútočil pravou rukou mieriac na hlavu dievčaťa, ktoré dopadlo na zem a chystalo sa na ďalší útok. Samozrejme, že jeho útoku sa ľahko vyhla, keď tu v tom strnula. Hoseki vedel, že v boji taijutsu nemá šancu, no túto nevýhodu prekrývala zvučná paža. Použil techniku Kyoumeisen, kedy umocnil zvuk z tohto zvláštneho vybavenia na pravej ruke a útočil tým, namiesto ruky. Z uší jej začala tiecť krv a ona klesla na kolená. Stratila rovnováhu a kontrolu nad telom. Tento efekt nebude trvať dlho, no presne to chlapec potreboval. Už raz zabil. A pozeral sa aj ako zabíja Ryuu. Nemilosrdne. Uvoľnil trochu Yonbiho chakry, ale nie ani na plášť. Všetku bublinkujúcu oranžovú chakru sústredil do techniky, ktorú sa chystal použiť. Takýmto štýlom ju potreboval posilniť. A navyše by na ňu samotnú nemusel mať dosť chakry, keďže od začiatky ušiel v súboji naplno. Nad rukou sa mu vytvoril ohromný šesťhranný shuriken s odleskami zlatej, fialovej a až ružovej. Bola to jedna z nových techník, ktoré ovládol zo svojho Kekkei Genkai. Konkrétne to bolo Kesshou Kyodai Rokkaku Shuriken. Nukeninke sa v očiach zračila hrôza. Snažila sa ovládnuť vlastné telo. Vyskočiť. Ale stále mala rozhodenú rovnováhu kvôli útoku zvukom na vnútorné ucho. V ďalšom momente tento veľký shuriken našiel svoje cieľ, preletel krkom dievčaťa a zabodol sa do stromu za ňou. Do okolia začala prudko striekať krv, zatiaľ čo hlava so značne zoseknutými vlasmi sa kotúlala po zemi. Hosekiho naplo na zvaracanie, ako ho pokrývala krv. Udržal to v sebe a prehltol žlč. Vytiahol všetky výbušné lístky, ktoré pri sebe mal a umiestnil ich na telo bez hlavy. Vzal hlavu, ktorá bola o pár metrov ďalej a rýchlo, so zvyškami chakry v chodidlách, sa Shunshinom rozbehol preč. Následne sa ozvala ohromná rana, ako všetky výbušné lístky vybuchli a rozmetali telo na kusy. Hoseki zastal a musel sa oprieť o strom. Stále prehĺtal žlč. Telo ho bolelo, bol vyčerpaný a vlasy sa mu potom i jej krvou lepili k hlave. Ani netušil, kedy mu z hlavy spadla kapucňa.* Tak to bolo brutálne. A krvavé. Nie zrovna elegantné. Ale na tom sa dá popracovať. Podstatné je, že si svoju úlohu zvládol splniť, drahý Crystalboy. Netušil som, že si takto výnimočný. Ak si nedám pozor, raz ma určite prekonáš. *Ryuu sa objavil za Hosekim nevedno ako a chcel ho postrapatiť, no keď videl, ako mu z vlasov kvapká kvapká krv, tak si to rozmyslel. Zostal rukou na pol ceste.* A aby tej krvi nebolo na dnes málo, budem potrebovať tvoju. *Chlapca znova naplno a mal čo robiť, aby si nehodil obsah žalúdka na topánky. Znova prehltol žlč až ho striaslo. Vzhliadol na Ryuua.* Moju krv? // A ako inak sa podľa teba podpisuje pokrvná zmluva? Uspel si a podľa našej predošlej dohody ti ako môj dar na privítanie do oininstva podarujem líniu vrán. *Hoseki zrazu zabudol aj na bolesť, vyčerpanie alebo potrebu zvracať. Muž s maskou medvedíka čistotného vytiahol z plášťu zvitok, ktorý rozvinul na zemi. Boli tam stĺpca, v ktorých bolo krvou napísané meno a pod nimi odtlačok ruky. Ryuu ukázal na prázdne miesto.* Verím, že vieš, čo máš robiť. *Hoseki prikývol. Tasil tanto a rozrezal si ľavú dlaň. Zasyčal od bolesti a ruku zovrel, aby z rany vytiekla krv. Namočil pravý ukazovák do svojej krvi a začal sa podpisovať. Podľa potreby prst namáčal do krvi. A nakoniec si pošúchal dlane o seba, pričom znova zasyčal od bolesti. Potreboval si však od krvi zamazať celú pravú dlaň a prsty. Následne urobil odtlačok na voľné miesto pod menom. Tantom si teraz odrezal opatrne kus ľavého rukáva, aby si previazal ranu na dlani. Až keď sa provizorne ošetril, tak zmotal zvitok. Podával ho naspäť Ryuuovi, no ten pokrútil hlavou.* Je tvoj. A teraz poďme, než sem niekto kvôli tým výbuchom dorazí. *Ryuu pomocou Kuchiyose vyvolal Gingashiru, na ktorej spoločne odleteli naspäť do dediny. Ryuu, Hoseki, hlava nukeninky a Hosekiho zmluva s vranami.* Inak, moje meno je Shazai. *Narážal na zvolenú oinin identitu.* Ale? Žiadaš odpustenie za vykonaný skutok? *Ryuu sa hneď pobavil nad významom toho mena.* Nie, moje skutky sú ospravedlnením za krivdy, ktoré napáchala. // Wow. Tak to je poetické. Omnoho viac jak nejaký drak. Neviem sa dočkať, keď sa predstavíš Airi-san. Ale najprv by si mal vybaviť vlastnú masku, lebo už si jedným z nás. A vlastne, sprcha by ti tiež bodla... *Bielovlasý muž úmyselne vtipkoval a rýpal, aby tým rozptýlil Hos-, nie, Shazaia od pochmúrnych myšlienok.*
Shoutboardy končí. Více zde.