Nápoveda pre písanie príspevku.

Zmazanie príspevku

Jako autor příspěvku si můžete nechat poslat odkaz pro smazání příspěvku na svůj email (pokud jste ho uvedli)

Jako správce knihy můžete smazat příspěvek zadání loginu a hesla do BlueBoard.cz

Login:
Heslo:
www.citlivetemy.sk - online poradňa
Meno
Heslo (?)
E-mail
Odkaz
[ ? ]
 
  Opíšte:
Strana 1 / 6, 57 príspevkov  Ďalšia → RSS
19.12.2016 (23:28) Odpovedať # X
viera

JMP reaguje:

19.12.2016 (23:30)X

Dobrý deň,

kňaz na webe istý čas bol, ale napokon bol stiahnutý, pretože nemal kapacitu odpovedať na všetky správy, bol jeden pre celé Slovensko a 99% žiadostí si vyžadovali osobné stretnutie s ním alebo iným kňazom. Ďalší dôvod bol ten, že na väčšinu vecí som vedel odpovedať aj ja sám (nevyžadovali si teologické vzdelanie, súhlas či nesúhlas od kňaza). Hovorí sa, že dnešní kňazi sú iní, ako boli kedysi. Možno áno (všetci sme poznačení dobou), a zrejme je potrebné viac hľadať a nájsť takého, ktorý vás príjme aj mimo úradných hodín a skutočne vám čosi dá do života (a na riešenie prídete napokon sama). Nenechajte sa odradiť a vyhľadajte kňaza osobne (ideálne z vášho okolia). Keby sa vám nedarilo, napíšte mi a nejakého nájdeme spolu.

Odpovedáte X

3.12.2016 (21:58) Odpovedať # X
Miro

JMP reaguje:

3.12.2016 (22:05)X

Neprijať niekoho do seminára kvôli homosexualite často znamená naviesť ho k mlčaniu. Ak to nie je kvôli homosexualite, ale pre vnútornú nezrelosť, ktorú vie posúdiť osoba dostatočne psychologicky vzdelaná a s dostatočnou praxou a znalosťou problematiky (nepríde to posudzovať dopravný psychológ, lebo je kresťan), nie som proti.

Neviem vám odpovedať na to, či homosexualita v Cirkvi spôsobila viac zla ako iné problémy i heterosexuálnych osôb, ale keď si otázku položíte takto, zrejme si na ňu skôr a pravdivo odpoviete. V každom človekovi sa denne odohráva boj medzi dobrom a zlom a nie každý človek (nielen kňaz) v sebe v danom okamihu nechá zvíťaziť dobro.

Pri homosexualite záujemcu o kňazské povolanie je dobré počkať, aby si človek najprv v inom povolaní skúsil, ako zvláda stres a náročné životné situácie, aby nechal vyzrieť svoje vnútro, túžby, osamostatnil sa od rodičov, bol sám sebe pánom, zistil, ako zvláda svoje zranenia, sexualitu, ako pracuje so svojimi nedostatkami atď. Okolo 30-tky bude vedieť o sebe viac, aj o tom, kam je ochotný sa vo svojom psychickom vývine a raste ešte posunúť. To, samozrejme, neznamená, že v budúcnosti ho už nič nezaskočí alebo nebude môcť zmeniť názor za pochodu. To znamená, že by mal byť posilnený skúsenosťami, schopný živiť sa či zamestnávať sa aj niečím iným a jeho presvedčenie o osobnom duchovnom povolaní sa vekom posilní, alebo zoslabne.

Dobrý otec (aj duchovný vodca, formátor) dá priestor tomu, aby mohlo byť synove vnútro odhalené v bezpečnom priestore (nebude z toho robiť vedu, ani to nezametie pod koberec), lebo iba s takým vnútrom je možné kvalitne pracovať a môžeme mať o jedného skvelého kňaza a výnimočného človeka viac.

Odpovedáte X

5.11.2016 (15:37) Odpovedať # X
Mária

JMP reaguje:

5.11.2016 (15:49)X

Skúste mu dopriať čas. Možno potrebuje rekapitulovať či spracovať rôzne omyly, výčitky, pocit zlyhania (možno i strach zo staroby, stereotypu, budúcnosti) sám, bez pomoci, naliehaní. Nútenie do niečoho by situáciu len zhoršovalo, cítil by sa ako ten, kto nie je schopný vyriešiť si svoje problémy sám, ako menejcenný, ako ten, kto si nezaslúži Vašu pozornosť a lásku. Môžete ho však ubezpečiť o tom, že ho budete čakať, až vyjde zo seba, zo svojho ticha, pretože ho veľmi milujete a odpúšťate mu. Keby sa jeho vnútorný stav ani časom nezlepšil, vyjadrite obavy o jeho duševné zdravie a povedzte mu, že návšteva odborníka na dušu v ničom neuberie na jeho sile, mužskosti ani neohrozí jeho postavenie partnera a otca rodiny. Navrhnite mu, aby sa zdôveril niekomu, koho si sám vyberie (ak to nemôžete byť Vy), len nech to v sebe nedusí a neznásobuje si bolesť, sebatrýznenie. Najpovolanejšia osoba, ktorá nezneužije dôveru v profesionálnom vzťahu, je spomínaný odborník na dušu (psychológ, terapeut). Každému sa stane, že sa v živote zasekne alebo ho premôže smútok, strach, vina, bezmocnosť, hanba...

Ak príčinou jeho apatie nie je pocit viny, ale aktuálny vzťah s Vami, porozprávajte sa o tom, čo potrebuje, čo ho sklamalo, znechutilo, prečo sa cíti prázdny, z čoho má strach, čo mu vo vašom vzťahu chýbalo alebo stále chýba..., aby ste o tom vedeli a mohli popracovať na zmene spoločne.

Veďte ho k odpusteniu samému sebe, pripomeňte mu veci, ktoré robil rád, spoločne sa pokúste oživiť váš vzťah, pomáhajte si plniť staré i nové sny.

Odpovedáte X

8.7.2016 (21:24) Odpovedať # X
stevo

JMP reaguje:

9.7.2016 (16:56)X

Ak si manželka nedokáže alebo nemôže vychutnávať sex, je to komplexný problém, ktorý zasahuje pár ako celok. Je zrejmé, že ani ju daná situácia neteší a nie je jej ľahostajná. Ide o problém, ktorý má riešenie, no vyžaduje si veľa práce, ochoty a trpezlivosti (je to mravčia práca so zameriavaním sa na čiastkové ciele a radosť i z malým pokrokov). Prvé pokroky sa pri vhodnom vedení a správnom prístupe partnerov zvyčajne objavujú do jedného roka a úplná zmena so súhrou partnerov prichádza po rokoch.

Najprv je potrebné si ujasniť, či obaja máte túžbu pracovať na danom probléme a či obaja vidíte jeho riešenie. Inak by to nemalo zmysel. Žiaden riešený problém páru si nevyžaduje rozvod. Ako pár môžete navštevovať sexuológa, a ak to nebude postačujúce, manželka by mohla vhodnou terapiou postupne pracovať na svojom aktuálnom vnímaní sexu, ktoré môže prameniť z postoja jej rodiny k sexu a sexualite v minulosti, z negatívnych zážitkov či silnejúceho strachu. Vždy sa začína tým, čo je pre partnera s intímnym problémom príjemné, a aby sám uznal za vhodné, kedy je čas pohnúť sa ďalej a chcieť objavovať nové príjemné veci. Bol niekedy sex pre manželku príjemný? Nepríjemné veci nám nechýbajú. Strach, nepohoda a kŕčovitosť pred sexom nie je možné odstrániť nútením sa do niečoho ani silou vôle. Prvý krok je naučiť sa milovať sex a začať tým, čo nespôsobuje bolesť ani strach. Sex je hra, ktorej pravidlá určujú dvaja, nie povinnosť uspokojiť aspoň partnera. V podstate nikto vám nemôže „nanútiť,“ ako má vyzerať váš sexuálny život a čo je v ňom správne pre vás. Niekto nemá problém ani s príležitostným sexom či sexuálnymi hrami bez vyvrcholenia, pre iného je to nonsens, lebo v sexe vidí len tento cieľ (na čo sa pri intímnych problémoch nesmierne naráža a pár ich nedokáže riešiť). Každý má o sexe svoje predstavy, ale väčšina nepochopí podstatu sexu a neobjaví pestrosť (sexuálnej) rozkoše.

Manželka potrebuje skúmať svoje telo a najmä pohlavné orgány, aby i sama zistila, čo je pre ňu príjemné a čo nie, v ktorých dňoch cyklu je pre ňu sex menej pohodlný (správne načasovanie sexu či dráždenia). Nezabúdajte tiež na intímnu hygienu a ak sa i napriek tomu vyskytujú časté infekcie a zápaly, problém konzultujte s gynekológom alebo sexuológom. Odpoveď odborníka: „Je všetko v poriadku,“ ak všetko v poriadku nie je, nie je uspokojivou (treba hľadať ďalej). Trpela manželka aj mimo sexu problémami, ktoré opisujete alebo aj inými častejšími gynekologickými problémami? Nezaznamenali ste predtým alergiu na ejakulát, kondóm, lubrikant (ak sa problémy vyskytujú vždy po sexe)? Ako popisuje bolesť pri sexe? Popri riešení problému s reálnym odborníkom (sexuológom, pretože gynekológovia sa neradi „zdržiavajú“ sexuálnym poradenstvom a nerobia terapiu..., hoci niekedy pomôže a nasmeruje i výmena gynekológa za takého s iným prístupom) odporúčam zohnať si knihu od Stanislava Kratochvíla - Sexuální dysfunkce (so zaujímavými príkladmi z praxe a terapeutickými postupmi).

Nezabúdajte tiež, že kvalita intímneho života sa mení spolu s kvalitou manželstva a množstvom neriešeným situácií a konfliktov, ktorými si prechádzate. Skôr teda, ako pristúpite k terapii sexuálneho života, položte si otázku, či je vo vašom vzťahu okrem sexu skutočne všetko v poriadku (odťahovanie sa pri puse a pohladení).

Odpovedáte X

14.6.2016 (10:06) Odpovedať # X
Lucia

JMP reaguje:

14.6.2016 (10:08)X

Dobrý deň, rád by som poznal doplňujúce informácie, a to, koľko máte rokov vy aj váš partner, ako dlho spolu chodíte a kedy približne plánujete posunúť váš vzťah ďalej (spoločné bývanie, založenie si rodiny atď.). Ďalšia vec – neviem, čo si mám predstaviť pod tým, že ste partnerovi povedali niečo zlé alebo zlé veci. Je to veľmi všeobecné, a bolo by fajn uviesť aspoň príklad. Ďakujem za doplnenie, po ktorom napíšem svoju odpoveď. Prosím, píšte s diakritikou, ušetrí mi to čas.

JMP reaguje:

23.6.2016 (12:21)X

Odpoveď už zrejme nepríde. Predpokladám, že ste obaja veľmi mladí a že sa ešte nechystáte posunúť váš vzťah ďalej. Ak bol partner vo vzťahu ranený, má právo na svoj čas smútku, prehodnocovania i uzavretia sa do seba a nútenie do niečoho môže veci len zhoršiť. Pre muža väčšinou neplatí ženské pravidlo: „Vyrozprávaj sa, bude ti lepšie.“ Muž potrebuje veci prekonávať sám s partnerkinou podporou, nie rušivým dráždením. Doprajte mu dostatok priestoru a času spracovať to bez toho, aby ste sa neustále ospravedlňovali, niečo sľubovali, tlačili na neho alebo mu vyčítali zmenu jeho správania. Niekedy sa dá byť vo vzťahu, v ktorom ešte nemusíte riešiť deti, domácnosť - „prevádzkové veci“ aj chvíľu ticho vedľa seba, dokazovať si lásku skutkami alebo sa venovať svojim aktivitám a vzájomne sa v tom podporovať. Vo vzťahu, v ktorom sa tak skoro nechystáme pohýnať ďalej, môžeme predsa spomaliť. Bojíme sa, že stratíme niekoho, lebo my sme pre neho to najlepšie alebo preto, že on by si už nemal nájsť niečo lepšie, nemal by pochybovať? Každý vzťah si prechádza krízou i pochybnosťami, ktoré ho niekam posúvajú. Ak im bránime prísť a usilujeme sa všemožne navodzovať dokonalú atmosféru, ono to skôr či neskôr prepukne minimálne pocitom vnútornej nepohody a nenaplnenia v danom vzťahu. Najdôležitejšie vo vzťahu sú, okrem nezameriavania sa na výhody zotrvania vo vzťahu pre mňa a nevýhody rozchodu pre mňa, autenticita oboch, sloboda a schopnosť „pustiť“ partnera (lebo tým uznávame jeho právo cítiť i negatívne pocity a robiť vlastné rozhodnutia a nás by to mohlo motivovať v práci na sebe samých, aby sa s nami iní ľudia skutočne cítili príjemne).

Odpovedáte X

11.6.2016 (11:14) Odpovedať # X
Frederick

JMP reaguje:

11.6.2016 (22:43)X

Muži potrebujú lásku, ktorá zároveň vyjadruje dôveru, bezvýhradné prijatie a uznanie. Každý muž sa riadi zásadou: „Čo nie je pokazené, neopravuj. Ak ma chceš vylepšiť, hoci máš dobrý úmysel, zrejme to znamená, že so mnou niečo nie je v poriadku. A to sa ma hlboko dotýka.“ Vzťah možno označiť za zdravý, ak obaja partneri môžu slobodne vyjadriť svoje potreby a túžby a obaja majú rovnaké právo povedať nie, ak sa tak rozhodnú.

Pokiaľ je cez reálny kontakt ako-tak napĺňaná potreba sociálneho kontaktu, lásky, pozornosti, sebarealizácie, ocenenia, uznania, pochopenia, dotyčný netrpí citlivým či spoločensky tabuizovaným problémom, je podporovaný v otvorenosti, môže sa slobodne vyjadriť bez pocitu ohrozenia, má možnosť prijímať spätnú väzbu, oslabuje sa jeho sklon zotrvávať vo virtualite a pristupovať k nej ako k náhrade reálneho uspokojovania vyšších potrieb.

Inak vyjadrené, nikdy tu nejde len o spestrenie niečoho, zahnanie nudy, ale o viac či menej zjavný alebo úplne skrytý problém, ktorému možno cez kyber sex, erotický čet alebo časté sledovanie pornografie nedovolíte vyplávať na povrch a venovať sa mu – ideálne doň zasvätiť aj partnerku, alebo ak to nie je vhodné, pokúsiť sa prekonať ho sám či s pomocou inej osoby.

Pokiaľ sa cítite osamelý, je fajn vyhnúť sa nude, osloviť nových zaujímavých ľudí (pozvať niekoho na kávu, pivo, ísť spolu do kina, zašportovať si s niekým) a ak vám bude spolu dobre, začnite s nimi budovať priateľský vzťah. Naša spoločnosť je erotikou presýtená, ale pokiaľ sa to s priateľstvom myslí vážne, ono samotné by nemalo ohrozovať, ale obohacovať partnerský vzťah (svojich priateľov môžete predstaviť aj partnerke a usilovať sa o to, aby medzi témami, ktoré preberáte s nimi a témami, o ktorých sa rozprávate s partnerkou nebola hlboká priepasť, aby ste nespadli do klamstiev a tajomstiev). Popri tom môžete popracovať na sebe a svojom vzťahu, viac sa zaujímať o potreby partnerky a vyjadriť jej aj po rokoch svoje sympatie, vášeň, podporu, aktívne ju počúvať (nemusíte všetkému rozumieť, všetko riešiť či vzťahovať na seba, ale počúvajte ju). Pokúste sa prirodzene oživovať váš vzťah. Možno máte pocit, že iba vy sa obetujete pre vzťah, ale skúste sa zamyslieť aj nad tým, aký reálny prínos má pre vás a pre váš vzťah vaša partnerka. Pokiaľ ste presvedčený o tom, že malý, nemusí to byť pravda, ale váš pocit, ktorý pramení z niečoho úplne iného. Skúste hľadať pravé príčiny pocitu stereotypu a nerovnováhy vo vzťahu. Cítite sa dostatočne zrelý a pripravený na vzťah, ochotný prekonávať úskalia alebo od nich utekať?

Erotický čet a pornografia sú tak rozšírené, že sa týkajú takmer každého a každý si myslí, že ich má pod kontrolou, až kým sa nezačnú diať v živote ľudí veci, ktorým nerozumejú a ktoré si nedokážu spojiť práve s touto závislosťou či zábavkou.

Ak sa mi ešte pripomeniete e-mailom, môžem vám poslať nejaké texty a rozhovory aj k týmto témam.

Odpovedáte X

4.6.2016 (20:12) Odpovedať # X
Klára

JMP reaguje:

5.6.2016 (00:05)X

Pozdravujem Vás,

ako študentka na praxi ste nemali veľa možností a v tom zhone, rutine a množstve úloh, ktoré sestra má, ste si to, ako píšete, ani dostatočne neuvedomovali. Som za to, aby takéto zákroky - hrubo porušujúce Hippokratovu prísahu - zmizli z nemocníc. Keďže je riziko, že sa budú ženy pokúšať vyvolávať si potrat samy doma, zrejme by museli existovať nejaké súkromné kliniky alebo oddelenia, kde by sa vykonávalo iba toto (minimálne by tam nepracoval personál, ktorý nechce vraždiť). Ďalej som za to, aby sa sprísnili podmienky UPT zo zdravotnej indikácie (nech zdravotný stav a okolnosti posúdia viacerí nezávislí a nepodplatiteľní odborníci - lekári a psychológovia) - čiže normálne by som takúto ženu poslal pred komisiu, ako sa to robí v mnohých iných prípadoch. Na sedenia u psychológa alebo terapeuta zvyčajne nie je čas, ale nariadil by som pred plánovaným termínom UPT zrealizovať aspoň tri rozhovory s takýmto odborníkom (pretože mnohé ženy sú v strese a vo veľkej vnútornej nepohode, nemyslia jasne ani na následky). Zanedbáva sa názor otca. Otec sa zo všetkého vynecháva. Bez jeho písomného súhlasu s podpisom overeným notárom, by takisto nemalo dôjsť k rozhodnutiu o živote a smrti potomka, ktorý je aj jeho potomkom. Žena si so svojím zdravím a životom môže robiť čo chce, ale nemá právo rozhodovať o „súbore zdravých buniek a tkanív,“ ktoré biologicky ani geneticky nie sú identické s jej telom a orgánmi, nijako neohrozujú jej zdravie, a ktoré napokon sú schopné samostatnosti (prestanú potrebovať telo ženy, aby mohli ďalej existovať ako iný celok, iné telo, iná bytosť, iná osobnosť). Žiadny človek nemá právo svojvoľne zničiť akokoľvek vyvinutý základ inej ľudskej bytosti. Embryo, plod predsa nie sú nádorom či zlom, aby sme k nim takto pristupovali. Keby v maternici rástla ženina tretia ruka alebo noha, nech požiada lekára, aby ju roztrhal a vysal. Keďže v maternici nerastie jej orgán, nemáme o čom polemizovať a ani nemusíme premýšľať nad tým, kedy vstupuje duša do tela. Hoci ona z narodeného dieťaťa radosť mať nebude, to dieťa môže byť obrovským prínosom, pre okolie, v ktorom bude vyrastať a možno i pre svet. Nová bytosť má už v okamihu počatia, ba ešte pre ním, určenú svoju budúcnosť. Nie je nič cennejšie ako život a šanca naň. Len to, že žena je geneticky a biologicky príbuzná svojmu potomkovi, je veľmi málo, aby mu brala budúcnosť; zažiť krajší život, aký ho má ona sama.

Druhá dôležitá otázka je, čo so ženami, ktoré sa rozhodli vynosiť dieťa a ponúknuť ho na adopciu. Boja sa totiž toho, aby neutrpela ich kariéra a najmä povesť. Je potrebné zabezpečiť pre ne vľúdne a diskrétne prostredie (možnosť odísť preč na pár mesiacov) počas posledného trimestra gravidity (resp. fázy zjavnej gravidity). Zrieknuť sa dieťaťa, no predsa mu ponechať život, je veľké rozhodnutie, ktoré by nemalo ženu prenasledovať takým pocitom viny, aký by si niesla za vedomý a dobrovoľný súhlas na vraždu.

Vy nenesiete vinu na tom, čo sa stalo. Profesionálne by ste predsa takúto asistenciu nikdy neposkytli, nerobili by ste sestru na oddelení, kde by nerešpektovali vaše osobné i náboženské presvedčenie. To celá spoločnosť sa musí zamyslieť a uvedomiť si dar života (najmä budúce mamy a otcovia), ktorý je potrebné chrániť. Lekári by sa mali zamyslieť nad tým, na čo v deň svojej promócie prisahali.

Odpovedáte X

18.5.2016 (14:29) Odpovedať # X
anonymne

JMP reaguje:

18.5.2016 (14:59)X

Ďakujem za opísanie chúlostivého problému a za dôveru. Pre muža to môže byť tak citlivá téma, že snaha o jej otváranie by mu mohla spôsobiť veľmi silnú vnútornú nepohodu až traumu, zranenie ega. On sám totiž nemusí vedieť, čo sa stalo a čo sa deje v jeho vnútri. Možno to hneď na druhý deň odsúdil a dodnes ho to zlyhanie, o ktoré nie je pripravený sa s Vami deliť, trápi. Niektorí muži (dokonca i homosexuálni) vnímajú podobné aktivity nielen ako osobné zlyhanie, ale aj ako zlyhanie vo svojej mužskosti a zatracujú sa za to. Pýtať sa na pocity vlastného muža niekoho iného, hoci je to kamarát, môže situáciu sťažiť a zaťažiť i daného kamaráta. Možno ste premýšľali i nad tým, či zachovať alebo zničiť ich kamarátstvo. Obaja sú to dospelí ľudia, ktorí sa dokážu postaviť problému čelom a sami sa rozhodnúť, čo chcú, ale i rozpoznať, čo je správne. Zrejme takmer všetci máme sklon k tomu, že hoci vieme, čo je správne, urobíme opak, aby sme sa mohli potom trápiť. Ale v tej chvíli to akosi neriešime. Ide o prekérnu situáciu, ktorá sa priamo či nepriamo týka aj iných ľudí okolo vás, ale ak máte pocit, že to ničí váš vzťah (pravda mení Vás a neúprimnosť ničí i jeho), zrejme je potrebné vyjsť s pravdou von. Od incidentu prešiel istý čas, takže riešiť ho s chladnou hlavou by nemal byť problém a zrejme aj pán manžel zaujal k celej tejto veci nejaký postoj. Buď ju uzavrel alebo ju nechal otvorenú, prípadne ju zatlačil kdesi hlboko do podvedomia a stále v ňom pracuje a ozýva sa napr. netypickými reakciami, náladami či správaním. Pravú homosexualitu od jej zdania či podobnej aktivity odlíši najmä odborník, pretože pri nej skutočne nejde len o to, s kým človek máva sex alebo kto ho najviac eroticky priťahuje. Zvyšok nie je možné len tak zamaskovať. Je to o pohľade na seba, o obraze o sebe, o ľuďoch mužského i ženského pohlavia a často o škodlivej rodinnej dynamike (primárnej rodiny) a traumách, o rozsahu a aktuálnom vplyve ktorých dotknutá osoba často ani nevie. Jednoducho napísané, je to o tom, ako muž zmýšľa o sebe a o iných mužoch, ako hľadí na seba a iných mužov, a za čo nemôže (sám to totiž zmení veľmi ťažko). Je to súčasťou osobnosti a nie je možné to len tak meniť. Možno sa niekto pokúsi použiť jednoduchú a veľmi zamilovanú ženu ako alibi, ale väčšina dnešných žien je dosť uvedomelá na to, aby po fáze zamilovanosti vycítili, že s ich polovičkami niečo nie je v poriadku.

Okrem typickej homosexuality rozlišujeme rôzne variácie, prechody a jej imitovania, ktoré nemusia byť vážne a ohrozujúce aktuálny zväzok a rodinu, ale môžu spôsobovať rovnako nepríjemné problémy a pochybnosti o sebe samom. Preto je dobré sa o nich rozprávať, viesť partnera či kamaráta k autentickému vyjadrovaniu pocitov, hoci to môže byť pre bežného muža viac ako neobvyklé. Jedine takto ale môže viac spoznať seba a prestať sa trápiť nad tým, čo možno ani nie je. Muži, ktorí absolvovali podobný experiment v čase mentálnej a emocionálnej zrelosti s predošlým tradičným nasmerovaním a pohľadom na seba, sa značne trápia a uzatvárajú sa do seba, hoci dnešná doba je taká, že o homosexualite sa aj v mužských kolektívoch hovorí toľko, že žiadny muž už pred rôznymi hrami nemá taký rešpekt ani zábrany. Aj muži si jeden druhého doberajú, používajú homosexuálne vtipy a narážky a sú zvedaví na to, čo „skrýva“ ich kamarát, pokiaľ majú blízky vzťah (dnes sa už o experimentovaní v sexe a intímnych predstavách rozpráva veľmi často a veľmi otvorene). Okrem toho rôzne variácie a obmeny sexu sú ľahko dostupné na internete a vôbec nemusí ísť o gay porno, ale len o kadejaké oživenia heterosexuálneho porna, ktoré v mužovi vzbudí zvedavosť a niekedy i chaos a pochybnosti. I médiá prezentujú, že sa nemáme ničím obmedzovať a že to nič nie je - každému podľa chuti. V podvedomí to pracuje a keď sa naskytne príležitosť, muž ovplyvnený presexuálnym chemizmom mozgu a povzbudený alkoholom urobí vec, ktorú by za iných okolností tak ľahko neurobil. Vtedy a tam sa cítil dobre a nechal to plynúť. To neznamená, že je homosexuál. Ak bude v tomto pochopený, nebude mať dôvod zatĺkať ani pred tým unikať.

Vy sa neobviňujte, to sa predsa mohlo stať, či by bol s Vami alebo s niekým iným. Teraz je skôr dôležité, ako danú skúsenosť prežíva a hodnotí on, či ho to niekam posunulo, či sa s takýmito myšlienkami pohrával už dávno alebo to bolo náhoda, a čo chce robiť so stavom, v akom je možno aj kvôli tejto skúsenosti dnes. Potrebujete možno viac riešiť váš vzťah ako jeho minulú skúsenosť a možno sa sám otvorí aj v tomto, ak ho budete opäť nabádať k otvorenosti a úprimnosti nielen slovami, ale aj správaním (nebude trestaný za úprimnosť napríklad zmenou vášho správania, jeho úprimnosť nebude zneužívaná atď.). Úprimnosť sa nedá vynútiť, ale môžeme jej pripraviť pôdu znižovaním strachu, napätia, pochybností, pocitu ohrozenia či menejcennosti, nehodnosti, zvrátenosti až podradnosti. Ak partner disponuje zdravou sebakritikou a s ničím to nepreháňa (niekto používa priveľa úprimnosti skôr na to, aby manipuloval, zneisťoval a ubližoval, alebo je necitlivý, ľahkovážny dobrodruh atď.), nemal by byť problém vrátiť sa k pôvodnému a osvedčenému modelu vášho spoločného fungovania, kedy ste sa cítili obaja šťastní a vnútorne slobodní. Veľa šťastia!

Odpovedáte X

13.5.2016 (08:50) Odpovedať # X
OH

JMP reaguje:

13.5.2016 (17:52)X

Dobrý deň,

zamyslel som sa nad výrazmi: silne veriaci, obrátenie a celibát. Predovšetkým verím, že Vás osobne Vaše nové náboženské presvedčenie napĺňa a zotrvali by ste v ňom nezávisle od kvality vzťahu s Vaším manželom. Pojem celibát by som v partnerskom vzťahu ani v manželskom zväzku nepoužíval (vo všeobecnosti mám s jeho používaním problém, pretože on sa netýka iba pohlavného styku – koitu).

Odporúčam si naštudovať Billingsovu ovulačnú metódu (metóda plodných a neplodných dní), ktorú ale treba dobre poznať a odsledovať si zmeny na sebe (zmeny hlienu krčka maternice, bazálnej teploty, pocitové príznaky). Keďže metóda nie je 100%-ná (choroba, infekcia, stres, zmena rôznych návykov atď. ovplyvňujú aj menštruačný cyklus a najmä čas, kedy nastane ovulácia – vyplavenie vajíčka a jeho zachytenie vajíčkovodom). Vajíčko je schopné oplodnenia 12 – 24 hodín po prasknutí Graafovho folikulu (ovulácii), ale spermie prežijú v tele ženy približne 3 dni (zvyšuje to možnosť otehotnenia pri tak krátkej dobe existencie vajíčka schopného oplodnenia).

Používanie kondómu je vždy diskutabilné, lebo mnohí muži ho neradi používajú, vnímajú ho ako menšie zlo (potom väčšie zlo je nemať sex). Preto nútia partnerky užívať hormonálnu antikoncepciu, alebo sa stávajú veci ako ochorenia, interrupcie a deti pri rodičoch, ktorí nikdy nemali byť rodičmi.

Nie všetko je o klasickom sexuálnom uvoľnení sa. Sú rôzne spôsoby, ako sa vyhnúť otehotneniu a sexuálne sa vyžiť či zažiť orgazmus vo dvojici i počas plodných dní. Hlavne netreba zabúdať na to, že sexuálne aktivity sú v manželstve dôležité a nepoužívať v ňom slovo celibát, hoci neviem, ako Váš partner skutočne vníma sex (ak tvrdil, že mu to nevadí). Ak sex nemusíte často obaja, vtedy je pochopiteľné, že sa dohodnete aj na nenútenej zdržanlivosti a každému to bude vyhovovať. Pre ďalšie otázky ma, prosím, kontaktujte cez e-mail alebo sa pýtajte takto, aby to pomohlo aj iným.

Odpovedáte X

13.12.2015 (11:06) Odpovedať # X
MT

JMP reaguje:

13.12.2015 (12:04)X

Ďakujem za cennú spätnú väzbu. Nedovolil by som si niečo tvrdiť o homosexualite, keby som nepoznal stovky homosexuálne orientovaných ľudí a desiatky slobodných a ženatých mužov s bisexuálnou praxou. Vždy ale zdôrazňujem rozdiel medzi pravou homosexualitou a životným štýlom tretieho tisícročia. O sexuálnej zábave a rôznych výstrelkoch ľudí, pre ktorých je vždy všetko v poriadku, nepíšem. To pochopíte, keď začnete analyzovať daný problém, pôjdete do hĺbky a skúsite porovnať kvantá prípadov. Vtedy nielen že začnete rozlišovať, ale zároveň pochopíte podstatu i príčiny. Ani ja som v minulosti nespájal homosexualitu s psychickým obrazom jej nositeľov a nikdy som si nemyslel, že títo ľudia sú naozaj iní nielen v sexualite. A je len na nich, či sa im táto inakosť páči alebo nie.

Katolicizmus? Som katolík. Bolo by možné to na webe neprezentovať, pretože je to súčasť môjho súkromia. Celkovo vzťah s kýmkoľvek je súčasťou intimity človeka (aj vzťah s Bohom). Hoci striktne oddeľujem duchovno a duševno, mám niekoľko dôvodov, prečo vychádzam aj z učenia Katolíckej cirkvi. Neviem si predstaviť lepší morálny vzor a lepšieho vodcu, ako ho vnímam v osobe Ježiša.

Nie som nedotklivý ani obmedzený. Vidím chyby Cirkvi i svoje chyby. Odpúšťam, pretože som bol takisto zranený kňazmi a akčnými, premotivovanými laikmi. Nechtiac som ubližoval i ja sám.

Nielen mnohí katolíci majú problém správne chápať veci okolo sexuality a vzťahov, či zladiť svoj postoj so žitím svojho presvedčenia.

Spomínanie Boha je takisto moje gesto vďaky a úcty za to, čo sa v mojom živote nestalo, i čo sa stalo. To, čo nedokážu ľudia, dokáže Láska, ktorá existuje aj mimo nášho obmedzeného chápania a schopností. Stačilo, že som spoznal troch ľudí v rodine a jedného mimo nej, v ktorých napriek ich komplikovaným povahám láska vždy víťazila, a zmenilo to môj život navždy. Vtedy som pocítil, že to nedostali sami od seba, ale že je to dar z pokladnice maximálnej koncentrácie lásky, ktorú vlastní iba Boh. Toto sa totiž pochopiť nedá. Ak mám byť kvôli tomu pre iných ľudí fanatik alebo blázon, budiš (hoci sám viem, že nimi nie som)!

Kvôli svojmu životu som mohol spáchať samovraždu, mohol som sa psychicky zrútiť, mohol sa zo mňa stať sociopat, psychopat alebo delikvent. Napriek tomu som z toho vyšiel s celkom prijateľnými následkami. Okrem týchto dôvodov je to moja vďaka za blízkych, za dar vnímavosti. Vedomie existencie Boha je pre mňa oslobodzujúce, nakoľko viem, že všetko nie je v mojich rukách, a nakoľko toto vedomie ma učí pokore. Odrážajú sa v ňom nielen moje nedostatky, ale aj nádej v každej oblasti môjho života, i to, aby som mal silu dať tú nádej ostatným.

Odpovedáte X

Strana 1 / 6, 57 príspevkov  Ďalšia → RSS
Kniha od BlueBoard.cz