Nápoveda pre písanie príspevku.

Zmazanie príspevku

Jako autor příspěvku si můžete nechat poslat odkaz pro smazání příspěvku na svůj email (pokud jste ho uvedli)

Jako správce knihy můžete smazat příspěvek zadání loginu a hesla do BlueBoard.cz

Login:
Heslo:
DISKUSIA
Meno
Heslo (?)
E-mail
Home
Odkaz
[ ? ]
  Opíšte:
← Predchádzajúca Strana 3 / 6, 300 príspevkov  Ďalšia → RSS
8.6.2013 (16:02) Odpovedať # X
Marek

Ivan Šomjan reaguje:

11.6.2013 (08:43)X

Súhlasím s Marekom, bolo to dobré,Aj inšpirácia v niektorých veciach, napr. vyhlasovanie tomboly.

Páčili sa mi hrdí baníci v uniformách,nové knihy, ktoré boli naozaj nové.Veľa krásnych minerálov.

Rovnako ďakujem Janovi a Stanovi, a ich tímu spolupracovníkov.

Odpovedáte X

6.6.2013 (08:10) Odpovedať # X
Ivan Šomjan

Odpovedáte X

4.6.2013 (21:23) Odpovedať # X
PavolKukucka

bambíno reaguje:

14.6.2013 (15:27)X

teda, abych pravdu povedal, žily tohto typu s xx krištáľu asi nebudú viazané na konkrétne súvrstvie. Tie v porubskom som našiel pod Vápčom, ďalšie na výskyte dawsonitu v Zlatovciach a tiež v triasových vápencoch pri Čiernej Lehote

Odpovedáte X

30.5.2013 (07:25) Odpovedať # X
kif13

Martin reaguje:

30.5.2013 (11:10)X

Odpovedáte X

27.5.2013 (14:59) Odpovedať # X
Vladimír

Bambíno reaguje:

27.5.2013 (15:59)X

pekný vzoreček, neurazil by. Uvažoval som o ňom, ale nemusím mať všetko

Bambíno reaguje:

27.5.2013 (16:06)X

..."Na Rusko nic moc co?!" Zas nejaký provokatér zpoza Moravy. Aby bolo jasné, nám sa tu válajú omnoho lepšie granáty (hlavne tie z druhej svetovej) tak bacha na to :-))

Martin reaguje:

29.5.2013 (09:43)X

Tak toto určite nie je Dobšiná. Myslím, že ďalší komentár to nepotrebuje. Podobných granátov v serpentinizovaných horninách je v Rakúsku,

Taliansku, USA, Rusku a pod. hromada a podložka je vždy veľmi podobná Dobšinej (serpentinit ako serpentinit) akurát že v Dobšinej je kvalita

andraditov výrazne nižšia :-)

MUF reaguje:

31.5.2013 (16:32)X

Na svete je veľa vzoriek, ktoré si hovoria, že ak raz vyrastú a budú veľké, kúpia si slovenské občianstvo a originálnu etiketu.

Odpovedáte X

21.5.2013 (17:04) Odpovedať # X
MUF

Paľo reaguje:

22.5.2013 (17:14)X

Ja pri sebe nosím stále kladivo, ktoré už nepoužívam, ale chodil som s ním na moje prvé lokality, kde som stále našiel nejaké super vzorky. Teraz už mám iné, no aj tak ho stále nosím so sebou.

MUF reaguje:

23.5.2013 (17:16)X

Šťastné kladivo je výborná vec. A dá sa použiť aj ako rezervné, keď sa to novšie zlomí. Ja vlastne tiež nosím šťastný krikál. To je také malé vyškrabkávadlo na miesta kam sa nedá dosiahnuť rukou.

Odpovedáte X

20.5.2013 (15:53) Odpovedať # X
prasok

Odpovedáte X

2.5.2013 (10:58) Odpovedať # X
PavolKukucka

PavolKukucka reaguje:

18.5.2013 (21:25)X

pre marmorošské diamanty sa vyžaduje, aby mali typický tvar kryštálu s obojstranným ukončením, čiže kryštály nerastú na podložku, ale vylučujú sa v puklinách naležato, vznikli hydrotermálnou cirkuláciou roztokov v geosynklinále flyšového pásma ešte pred vyvrásnením

prasok reaguje:

23.5.2013 (15:19)X

Pavol, nejako mi ta Tvoja teoria nesedi. Ak nieco vznikne pred vrasnenim tak pocas tektonickych pohybov sa vsetko znici. Skor by som povedal ze tie kremene vznikli pocas tektonickych pohybov z roztokov, ktore sa vtedy vytvorili. Nezaujimam sa o problematiku kremenov vo flysi ale z vlastneho pozorovania som ich videl na puklinach kalcitovych zil, ktore pretinali vsetky vrstvy. Ak by vznikli pred vyvrasnenim tak by tie zily asi tiez boli vyvrasnene, nemyslis?

bambíno reaguje:

26.5.2013 (16:02)X

považovať marmaroše za staršie než vrásnenie je očividný nezmysel. Ako podotkol Jaro, vznikli buď behom vrásnenia - ak sú tektonicky porušene, alebo skor po vrásnení. Sám som zbieral číre krištále a záhnedky v devónskych vápencov nad Brnom. Mimochodom, Pavol, vznik kremeňa organického povodu nie je nič neobvyklé. Zo schránok napr. dierkavcov vznikajú rádiolarity a pri vrásnení k tlakovému rozpúšťaniu kremeňa a jeho vyzrážaniu na puklinách

bambíno reaguje:

26.5.2013 (16:10)X

ešte ma napadlo, že drobné marmaroše, max do 3mm, sa vyskytujú v porubskom súvrství križňanského príkrovu v kalcitových žilkách spolu s organikou a +- s pyritom a barytom

bambíno reaguje:

7.6.2013 (17:08)X

huh, s tými dierkavcami som sa sekol, mal som na mysli mrežovce. Dierkavce bývajú vápnité

Odpovedáte X

30.4.2013 (19:49) Odpovedať # X
PavolKukucka

PavolKukucka reaguje:

30.4.2013 (19:51)X

iné pozície mám na mysli napr. výskyt v severnej časti prihraničnej oblasti Slovenska a Moravy až v severnej Morave

prasok reaguje:

9.5.2013 (10:53)X

nasiel som marmarosske diamanty aj v septariach spolu s amonitami v Litmanovej. Je pravda ze je ich tam velmi malo ale su tam, spolu s kalcitom a niekedy pyritom

PavolKukucka reaguje:

11.5.2013 (07:14)X

v Litmanovej je okrem flyšového pásma aj bradlové pásmo, tam mohli byť amonity jurské (kriedové?), pokiaľ sa nachádzajú marmorošské diamanty aj tam, tak by nebol ich výskyt viazaný na flyšové pásmo, ale skôr na oblasť, potom by ich vznik bol relatívne popaleogénny, a bolo by nutné uvažovať o hydrotermálnej mineralizácií. Ešte pyrit v septáriách by mohol byť organického pôvodu, ale kremeň...?

kto viete, píšte

Marmaroš reaguje E-mail:

22.5.2013 (11:40)X

Ak by ste mal niekto záujem o marmarošaky z okolia stariny, NP poloniny, len dajte vedieť.. Nachádam im hlavne vo flyši.. Naposledy som ich našiel spolu s Dawsonitom..

Odpovedáte X

14.4.2013 (11:01) Odpovedať # X
slovakminerals

Odpovedáte X

10.4.2013 (10:55) Odpovedať # X
Jožo

kif13 reaguje:

11.4.2013 (10:35)X

Smutné. Jediného nácka, ktorého môžem je ten štiavnický jeden, co každoročne pochoduje. :-)

Martin reaguje:

11.4.2013 (18:57)X

A to sa chudák štiavnický nácko narodil v Hodruši, takže s týmto vandalizmom tiež nemá nič spoločné :-D

zberatel reaguje:

15.4.2013 (17:57)X

Tiez tych ostatnych nemusim. Ale ked sme uz pri teme Nacko, preco bol tak pomenovany?

MUF reaguje:

16.4.2013 (11:56)X

Normálne meno - Ignác len v skratke ako je Jozef -Dodo. Meno podľa sv.Ignáca z Loyoly . Náckovi kamoši sa volajú väčšinou ako: Dolo (Adolf), Mundo (Edmund), Hancko (Hans/Ján), Jošo (Jozef) a tak. Všetko baníci.

Odpovedáte X

7.4.2013 (16:06) Odpovedať # X
gogo

Odpovedáte X

7.4.2013 (12:13) Odpovedať # X
gogo

Marek reaguje:

7.4.2013 (13:11)X

Nazdar, jasné, že viem, kto ho ponúkal, jeden starší prešovský zberateľ, bol to riadny kus ale trošku bol napraskaný, ak chceš kontakt na neho, napíš mi na mail.

Odpovedáte X

2.4.2013 (00:23) Odpovedať # X
slovakminerals

Odpovedáte X

30.3.2013 (15:45) Odpovedať # X
XY

PavolKukucka reaguje:

31.3.2013 (17:23)X

mám takú vzoku

- to je galenit (cementačný?) a ten ihličkový je kremeň (nie sadrovec) - aspoň vzorka, čo mám ja.

XY reaguje:

31.3.2013 (17:53)X

ďakujem za usmernenie, na povrchu v dutinkách je galenit /?/ úplne iný ako v spodnej vrstve, na povrchu je akoby amorfný, bez klasickej "kubickej" štruktúry aj jeho farba je iná, zdá sa mi byť viac kovo lesklá, bledšia a sú v ňom evidentné 1 - 2 mm ihličkové kryštáliky / žeby PbCO3 ?/, ešte som nemal takú vzorku v rukách.

PavolKukucka reaguje:

31.3.2013 (19:22)X

na povrchu je ten galenit akoby machovitý či hrobušpongiovitý

ten ceruzit - možno, to som nerozmýšľal

Odpovedáte X

27.3.2013 (15:25) Odpovedať # X
MUF

Odpovedáte X

20.3.2013 (10:47) Odpovedať # X
kif13

prasok reaguje:

20.3.2013 (16:05)X

no nie zle vyzera Laco a te ametysty tiez. hehe

MUF reaguje:

21.3.2013 (17:26)X

Hehe, všetci čo si kliknú na horeuvedený link aspoň 24 hodín od uverejnenia a sú inglišmenskí nemlátomisti, budú určite prekvapkaní o akom Lacovi a ametystoch to tu točíte. :-D

kif13 reaguje:

22.3.2013 (09:11)X

Presne ma to napadlo, ze to bolo aktualne iba v ten den. Takze pre tych nemspeaking anglicky preposielam aktualny link:

http://www.mindat.org/gallery.php?potd=1

Keby ste si na to klikli o devat dni odo dneska, tak si najdite "Mindat.org Photo of the Day - 20th Mar 2013" :-)

MUF, diky za postreh.

Miki reaguje E-mail:

22.3.2013 (09:59)X

Lacovi som už dávnejšie robil reklamu:

http://www.foro-minerales.com/forum/viewtopic.php?t=1358&postdays=0&postorder=asc&start=200

Zaujimavé sú aj predchádzajúce stránky, aj niektoré iné témy.

Zdraví Miro.

MUF reaguje:

22.3.2013 (21:28)X

Skúsme radšej takto Je to ovela jednoduchšie:

http://www.mindat.org/photo-458186.html

Oňahdy som Laca na burze počul pri predaji týchto ametystov vykladať potencionálnym zákazníčkam ktoré ho počúvali s otvorenými ústami, že ametysty sa v minulosti vyvažovali zlatom o rovnakej hmotnosti. Musel som si poodbehnúť aby som sa nerozrehotal. Takže moj doplnok Lacovej story je: "Ale keď sa zlato minulo, vyhadzovali tie ametysty na haldy, skadial ich mám ja!"

kif13 reaguje:

26.3.2013 (08:27)X

Aha, ono tam je dopisane, ze sa fotka stala fotkou dna. :-) good one.

Odpovedáte X

17.3.2013 (23:04) Odpovedať # X
Marek

Ivan Šomjan reaguje:

19.3.2013 (11:54)X

Pripájam sa k pozitívnemu hodnoteniu burzy v Prešove, konanej minulú sobotu. I keď neprišli vystavovatelia z Maďarska a Rumunska (počasie, uzavreté hranice...), tak v Prešove bolo krásne počasie, a na burze dobrá nálada, vysmiati vystavovatelia i predávajúci, a spokojní boli aj návštevníci.

Tu chcem vyzdvihnúť Strednú odbornú lesnícku školu v Prešove, kde pod vedením Ing.Maňkoša pracuje mineralogický krúžok, a tento sa predstavil svojou peknou zbierkou.V dnešnej dobe je to jav málo vídaný, že sa nájde dobrý pedagóg, ktorý sa venuje mládeži.

Verím, Marek, že tak ako tohoročná burza bola lepšia, ako minuloročná, tak budúcoročná bude zase ešte lepšia, ako tá v roku 2013.

Odpovedáte X

17.3.2013 (21:42) Odpovedať # X
Lukáš E-mail

Jozef reaguje:

18.3.2013 (21:23)X

Ak prideš do Košic tak predom zavolaj na 55 6997 401 a budeš mať čas na preberanie mi- neralov ta Ti dam nejeke zo Slovenska a Cˇiech

Odpovedáte X

15.3.2013 (12:41) Odpovedať # X
Marek

Miro B. reaguje:

15.3.2013 (21:30)X

S tými médiami to môžem len potvrdiť,že preháňajú. Bol som v Prahe na burze v januári v čase najväčšej kalamity.

Média hlásili-- nechoďte ani von strašná kalamita ,cesty neprejazdné a na horských prechodoch skrížene kamiony.

Skúsenosť-- žiaden som po ceste nestretol čo by bol skrížený a na prví sneh na ceste som narazil cca 20km pred Bratislavou. A to som šiel s Prešova.

Hold podla predpovede počasia Slovensko konči 20km za Bratislavou.

Na prvi

Odpovedáte X

14.3.2013 (07:23) Odpovedať # X
Ivan Šomjan

kif13 reaguje:

14.3.2013 (09:20)X

Len aby to neodradilo cezpolnych, ak nasype 30 cm ako hlasia, tak po siedmych rokoch porusim prvykrat tradiciu...Co ma vzhladom pre ucast vystavujucich bude mrziet o to viac. :-(

Marek reaguje:

14.3.2013 (17:37)X

Nemaľujme čerta na stenu :-) dnes napadalo v Prešove cca 3 cm snehu, možno inde aj viac ale na sobotu už sneženie nehlásia, tak dúfam, že cestári to urobia, väčšie priestory netreba ale stoly budú aj na chodbe.

kif13 reaguje:

15.3.2013 (08:29)X

Ved to, v Handlovej napadlo asi 1,5 cm, len fuka ako keby fukalo posledny krat... Ako to teda vyzera hore? Napadlo do rana este nieco?

Martin reaguje:

15.3.2013 (10:43)X

Ja som momentálne v Revúcej a tu sú cesty OK. Takmer nefúka a vôbec nesneží. Takže do Prešova určite dorazím aj keby mali padať tatrovky :-D

Odpovedáte X

13.3.2013 (19:50) Odpovedať # X
kaspy

kif13 reaguje:

14.3.2013 (09:18)X

Ok, mrknem nan.

Odpovedáte X

12.3.2013 (08:56) Odpovedať # X
PavolKukucka

kif13 reaguje:

13.3.2013 (15:10)X

Ak sa nemýlim, tak zhruba 50m za rampou.:-)

Odpovedáte X

9.3.2013 (14:36) Odpovedať # X
Martin

kif13 reaguje:

9.3.2013 (17:24)X

Buduci po buducom...Co mas rumunsku notifikaciu? .-)

Martin reaguje:

11.3.2013 (15:16)X

Už je to aktuálne :-)

MUF reaguje:

11.3.2013 (17:12)X

Nie Martin, Budúci víkend je 16-17. Aktuálne to bude až na budúci pondelok :-D

kif13 reaguje:

12.3.2013 (08:17)X

:-) Ako sa to vezme. Ked tento vikend je 16-17, buduci je 23-24...

zberatel reaguje:

13.3.2013 (10:16)X

Martin, tesime sa a drzime ti palce. Konecne sa tato burza rozbehne tym spravnym smerom!

Odpovedáte X

9.3.2013 (10:13) Odpovedať # X
Bambíno

Odpovedáte X

6.3.2013 (17:23) Odpovedať # X
Isenpach

kif13 reaguje:

7.3.2013 (00:08)X

Ty by si mal pisat fejtony do mineralogickych casopisov, pripadne zalozit novu rubriku "Nove pojmy v mineralogii". Definiciu lokalpatriotizmu v mineralogickej oblasti si prave velmi elegantne definoval. :-))

Martin reaguje:

7.3.2013 (12:44)X

Tak toto je naozaj detailná a presná definícia :-D

Bambíno reaguje:

9.3.2013 (10:01)X

Taktak, sú to hrozné indivídua, :-) perfektný príspevok

Bimbo reaguje:

9.3.2013 (20:27)X

Niet čo dodať, snáď, že som sa dávno tak schuti nepobavil.

Eva reaguje:

11.3.2013 (07:51)X

Krásny príspevok, dobre pobavil na začiatku týždňa, ďakujeme:-)

Odpovedáte X

6.3.2013 (07:44) Odpovedať # X
kif13

Ivan Šomjan reaguje:

6.3.2013 (09:54)X

Neboj sa, hoci bude poletovať pár vločiek snehových, nejaké veľké sneženie nebude.

Ja tým našim babrákom z Blavy neverím (Iľko a spol), ich predpovede platia po Banskú Bystricu, maximálne po Branisko.

Ja sa orientujem podľa poľskej stránky, prognoza pogody dla miejsciwosči..., zadám si Jaslo, ktoré je trochu na sever od Bardejova, a táto predpoveď je lepšia, ako blavácke hydrometeokydy.

Týmto nechcem uraziť Bratislavčanov, naopak ich srdečne pozývam do Prešova, ja tu píšem o predpovedaní počasia...

Takže,kamaráti, Prešov sa teší na bratislavských mineralógov...

Marek reaguje:

6.3.2013 (20:11)X

Myslím, že to nebude až také zlé, ostatne do Prešova ešte jar nedorazila :-) aj keď hlásia v tieto dni teplo ale u nás sa akosi nevedia trafiť :-)

kif13 reaguje:

6.3.2013 (23:58)X

Ved to, ze ja neverim. 6 krat nam vyslo pocasie ako sa na jar patri, akurat pred dvomi rokmi to bola bieda. Napr. na dnes Ilko hlasil 15 stupnov, len asi zase raz netrafil stat... Snehu tam mate kolko? Rozmyslame nad Bystou a Slancom po burze. Da sa?

Marek reaguje:

7.3.2013 (05:46)X

V Prešove sneh už nie je ale na Slanských vrchoch ešte áno ale predpokladám, že v Slanci v lome by sa malo dať, len neviem ako sú na tom aktuálne s ťažbou

kif13 reaguje:

7.3.2013 (07:19)X

Uvidime, ak nie, muffty pofoti lom, da si v miestnej krcme pivo a pojdeme domov. :-)))

Tereza reaguje:

16.3.2013 (10:30)X

Odpoved Šomjanovi: - to je dobre, ze tym "babrakom z Blavy (Iľko a spol.)" neveris... v tom sa da s tebou len suhlasit. Iľko je vychodniar z Lastoviec (okr. Trebisov) - kto uz by mu veril...

Odpovedáte X

3.3.2013 (10:23) Odpovedať # X
palo E-mail

Tomas reaguje:

3.3.2013 (10:35)X

Povolenie nepotrebujes urcite. Povolenim na seba iba uputas pozornost. Na vstupy do bani sa nikdy povolenia neziadaju, lebo z dobre vole ta nikto do bane nepusti nech je tvoj zamer akykolvek. Chod na cierno a nech ta nechytia.

palo reaguje:

3.3.2013 (10:44)X

bol si tam ? lebo ja som tam bol, ale cez víkend a to je baňa zatvorená, dostat sa tam len tak nedostaneš lebo tam stráži SBS a je tam kamerový systém

Tomas reaguje:

3.3.2013 (12:20)X

Myslis nie banu ale lom v Ziranoch? Tam mas vacsiu sancu. Povedz ze si z geoklubu Nitra a ze chces sa tam pozriet, mozno ta pustia.

Bezo reaguje:

3.3.2013 (18:30)X

Ak som dobre informovaný, tak na vrátnici majú zoznam členov GEO-klubu Nitra. A pri preukázaní sa dokladom totožnosti a zhode so zoznamom, je možnosť vstupu. Preto ak nie si členom a budeš sa za člena GEO-klubu Nitra vydávať, môžeš poškodiť aj iným.

palo reaguje:

3.3.2013 (19:28)X

nie, nič také nemienim robit , nebudem sa vydávat za nikoho, len som chcel vediet či je tam aký taký volný prístup, lepšie povedané pokial by som poprosil na vrátnici či by mi to bolo umožnené odniest si jeden dva kalcity

Bambíno reaguje:

9.3.2013 (10:04)X

som netušil, že v Žiranoch je krom lomu i baňa :-P

PavolKukucka reaguje:

10.3.2013 (11:45)X

bambinovi

administratívna záležitosť

v Novom Meste nad Váhom sa nachádza stará "sprivatizovaná" Vápenka a v jej blízkosti 3 kameňolomy (jeden je celkom maličký a 90% obyvateľstva o ňon ani nevie). No a ako sa volá ulica, vedúca od hlavnej cesty do Vápenky? No predsa Banská... A nikdy tu žiadna "hlbinná baňa" nebola. Ale kameňolom či "povrchová baňa", to je asi to isté...

Odpovedáte X

26.2.2013 (10:51) Odpovedať # X
Pmuffty

kif13 reaguje:

28.2.2013 (07:57)X

Tak na to sa zase urcite budu tesit vystavovatelia. :-)

Odpovedáte X

25.2.2013 (13:23) Odpovedať # X
Ivan Šomjan

Marek reaguje:

25.2.2013 (17:53)X

No dúfam, že áno, ak mi škola poskytne nejakú vitrínu, nie túto, čo sme mali minulý rok, tak spravíme výstavu a bude venovaná kalcitom všeobecne

kif13 reaguje:

26.2.2013 (09:14)X

Muffty, tes sa. :-)))

Odpovedáte X

23.2.2013 (22:06) Odpovedať # X
Marek

Miro reaguje:

23.2.2013 (23:57)X

Vyšší level zbierania minerálov:-))

Pmuffty reaguje:

26.2.2013 (11:00)X

u nas by za také kopanie minerálov bolo minimálne dvojnásobné doživotie a tu min. trojtýždňová diskusia :-)

Martin reaguje:

26.2.2013 (17:03)X

Tak to je jasné. To by u nás bolo zasa rečí o rabovačoch, kšeftároch a podobne...

prasok reaguje:

27.2.2013 (21:59)X

Martin, no to je jednoduche. mas povolenie nie si rabovac, nemas povolenie si rabovac. hehe

kif13 reaguje:

28.2.2013 (08:15)X

Myslim, ze definicia "slovensky rabovac" vobec nesuvisi s povoleniami... :-) Najviac sa mi pacil jeden pan v rokoch, ked povedal, ze na istej nemenovanej lokalite bola partia rabovacov. Dovysvetloval to tym, ze urobili mechanicky vykop. A ze uz nie jo co tym padom hladat. :-) No materialu mal zrazu na halde 10nasobne viac ako povodne, zaroven cerstvy a nie prebraty po x rokoch prevracania tych istych kamienkov, no a neverim, ze by ten pan niekedy urobil co i len stotinu prace... Takze tak. To ked niekto ide po sutroch nie len hrabkanim sa s jednym tupym geologickym kladivkom na tzv. "kultovych lokalitach", kde je to prehrabkane hadam 300x, neznamena, ze je rabovac predsa. A ked niekto riesi nejaky padnuty samonaletovy strom (samozrejme aj ja to povazujem za neohladuplnost a necitlivost k prirode), nech si spomenie na cinnost v kamenolomoch a hned mu bude lahsie. Vo svete je uplnym standardom hladanie mineralov pomocou mechanizmov. Dokonca staci jedine. Povolenie vlastnika pozemku...

PavolKukucka reaguje:

28.2.2013 (08:16)X

takúto šutrovačku nie je problém vybaviť

pokiaľ máš báger, dopravíš ho na miesto činu, budeš ho sponzorovať, geológovia z Bratislavy veľmi radi vybavia všetky potrebné povolenia, aj do oblasti CHKO, len ich treba zavolať, oni uvítajú možnosť takého výzkumu, no a čo nebudú chcieť, bude tvoje, a ani toho moc nebudú chcieť (podobne sa robil prieskum pegmatitov s obsahom minerálov Nb,Ta v Moravanoch nad Váhom

Martin reaguje:

28.2.2013 (08:27)X

U nás je to skôr takto: vezmeš si jednu až dve vzorky je to OK, vezmeš tri a viac si rabovač, vezmeš 30 a viac a si rabovačský kšeftár :-D

prasok reaguje:

28.2.2013 (09:20)X

ja tu zartovne pisem o "rabovacoch" i uz je diskusia. Cize ked teraz idem do Maroka i nazbieram 200 kg achatov, ktorych je tam ako zemiakov to som uz rabovac? hehehe. ci este nespadam do kategorie rabovaci? a ked v Kosove u banikov kupim 300 vzoriek to tiez som rabovac? ak ano to vitam v klube:)

kif13 reaguje:

28.2.2013 (10:25)X

Pan Kukucka, myslim, ze ste dali priklad za vsetky drobne. Presne ako vravite. Navyse sa vykop zrekultivuje a za rok to vyzera ako v povodnom stave.

Jaro, to nie si rabovac, lebo to su zahranicne sutre. :-D No a zober si, ze mam z mojej domacej lokality sutrov asi 150... To som co? Jaro asi bude vediet, co je handlowa v polstine. No a ja som z Handlovej. :-)

prasok reaguje:

28.2.2013 (12:09)X

ehe, no ak by som doslovne zobral nazov Handlova, to sa obavam zeby si sa nalepky "rabovac" nezbavil. hehehe. inak mozno ked by sa upravili zakony, dalo by sa vybavit povolenie, to by mozno termin rabovac z historie diskusii uplne zanikol:) kedze na zapade to ide, v Europe to ide, iba na SK, CZ ci PL to nejde:) ale to pride, urcite v buducnosti sa bude dat tak pracovat ako na tom videu. Je iba otazka kolko zaplatite majitelovi pozemkov:)

MUF reaguje:

28.2.2013 (16:40)X

kif13 - Meno Handlová nemá nič s handlovaním ani iným obchodom. Je odvodené od "Handla" teda bane. Starší názov bol Kriekerhau - po slovensky Krikeháj ako iste vieš.

kif13 reaguje:

1.3.2013 (07:11)X

MUF - viem, jasne. Len pred asi 4 rokmi som si v Jablonke cvakol v jednom stanku nazov firmy: Firma Handlowa...No vies, upadok banictva na H.Nitre bude mozno viest k zmene nazvu mesta... :-)

Robo reaguje:

2.3.2013 (21:28)X

Dost ma z vas boli hlava.

Milan reaguje:

3.3.2013 (09:27)X

Rabovaci, arogantni narcisi, zakomplexovane nuly, skreckari, lokalpatrioti, odrbavaci- aj takito su slovenski zberatelia.

PavolKukucka reaguje:

3.3.2013 (19:56)X

Milanovi

nemýľ si zberateľov so "zberateľmi" či zhromažďovateľmi, či s vlastníkmi zbierky, lebo nie každý, kto si hovorí zberateľ, skutočne zberateľom aj je...

kif13 reaguje:

5.3.2013 (10:03)X

Robovi: To nebude nami, to bude Tebou. A kedze je to Tebou, je to Tvoj problem. A kedze je to Tvoj problem, tak sa nam tu nestazuj. :-)

Milanovi: Akosi sa mi tam nehodi "lokalpatriot"...

Odpovedáte X

20.2.2013 (21:29) Odpovedať # X
MarekJ

gogo reaguje:

21.2.2013 (12:35)X

IBA PODLA FOTO: tie prve tri vyzeraju na gemersku polomu - mastenec a pyrit a ten posledny nejaky sekundar medi....zo spanky, zeby povlaky malachytu/pseudomalachytu?

MarekJ reaguje:

21.2.2013 (23:02)X

No ten prvy mineral nieje mastenec s pyritom to viem urcite ale mam na to 3 tipy no nechcem vas zavadzat mimochodom pod UVa krasne SILNO ZIARI na zlto, ten druhy mineral by mohol byt chalkopyrit s dakym ruzovkastym mineralom a prave ten potrebujem identifikovat a pod UVa celkom silno svieti na ruzovo, no a ten posledny ci by nemohol byt oligoklas so seladonitom.

uvitam kazdy tip pls piste :)

kif13 reaguje:

22.2.2013 (07:49)X

Marek, v prvom rade napis lokalitu, odkial sutre mas. Bez toho je to podstatne tazsie urcit. Bez uvedenia som tie prve veci tiez tipoval na Gemersku Polomu...

xxx reaguje:

22.2.2013 (12:47)X

ale kľudne si napíš, že to je minerál zo skupiny živcov-plagioklasov, a minerál zo skupiny ílových minerálov, máš to na 100%, no z tej fotky aj tak nič nevidím, ozaj, ešte menšia nemohla byť???

PavolKukucka reaguje:

23.2.2013 (16:06)X

myslím, že magnezit by mohol silne žlto žiariť....

no a na chalkopyrite fialkový - bornit-covellin-chalkozin - snáď bornit?

Odpovedáte X

19.2.2013 (09:49) Odpovedať # X
Albert E-mail

Odpovedáte X

18.2.2013 (12:45) Odpovedať # X
PavolKukucka

Odpovedáte X

17.2.2013 (23:57) Odpovedať # X
Juraj

Odpovedáte X

17.2.2013 (18:33) Odpovedať # X
PavolKukucka

Peter reaguje E-mail:

18.2.2013 (22:04)X

Dobry vecer, ak to este plati, rad si pre ne pridem. Pisal som aj sms, neviem vsak,ci na aktualne cislo.

PavolKukucka reaguje:

19.2.2013 (10:16)X

Mineralia Slovaca sú už zadané, nepísať

administrátor môže vymazať

Odpovedáte X

16.2.2013 (12:06) Odpovedať # X
Maťo

kif13 reaguje:

18.2.2013 (21:45)X

A co predavali?

Juraj reaguje:

11.3.2013 (07:13)X

Zrejme nejaké kamene. Sa ani nečudujem, že nikto neprišiel, však kameňov je všade plno! :-D

Odpovedáte X

11.2.2013 (12:46) Odpovedať # X
PavolKukucka E-mail

Odpovedáte X

10.2.2013 (16:03) Odpovedať # X
Ľubo

MUF reaguje:

10.2.2013 (20:59)X

Preboha, objavujú sa nám ďalšie obete tej znošky akože seriózne sa tváriacich dokumentov o babráckych zlatokopoch na Discovery channel. Ľubo, mrkni do knihy Zlato na slovensku. Tam sú všetky výskyty.

Bimbo reaguje:

10.2.2013 (22:14)X

Na východnom Slovensku som ešte neryžoval, no stredné mám dosť pochodené. Pokiaľ Ťa to zaujíma fotky nájdeš v mojich fotoalbumoch na FB: http://www.facebook.com/slavomir.simko/photos_albums

Jeffy reaguje:

12.2.2013 (00:04)X

No obeťou si zrejme ty, keď sleduješ tú "znošku". Toto fórum je dúfam aj o niečom inom, ako len o tom, kto sa tu vyťahuje čo má a čo už dosiahol. Zabudni na nejaké knihy a daj riadnu serióznu odpoveď, o ktorú tu niekto žiada. Nemám nič proti tebe

MUF reaguje:

12.2.2013 (06:56)X

Jeffy, Ľubo , ak chcete seriózno, stačí vedieť hľadať. Napríklad tu:

actamont.tuke.sk/pdf/1997/n5/14baco.pdf

alebo na aurumfórum.sk lenže tam sa musíte najprv prihlásiť.

Odpovedáte X

6.2.2013 (12:32) Odpovedať # X
PavolKukucka

Bambíno reaguje:

7.2.2013 (18:29)X

No tak, pokial sa nič nezmenilo, tak

pararuly svory a fylity z pelitických sedimentov - ílovce, prachovce, pieskovce

ortoruly z kyslých až intermediárnych magmatitov, jak hlbinných, tak výlevných

obsah vulkanickej zložky v protolite sa prejavuje zvýšenou bazicitou plagioklasov, rastúcim zastúpením biotitu, amfibolov, epidotu atd

amfibolity z vulkanitov a vulkanoklastík

mladopaleoz. granitoidy sú také, ktoré vznikli v mladom paleozoiku! :-) (kam na tie otázky chodíte?) :))) u nás napr granity typu malej magury alebo typu prašivá (dokonca mám dojem že vačšina nich v tatriku)

metamorfované anatektity teoret. z čohokolvek.

mimochodom, neni problém si to vyhladať v literatúre, takže príliš nechápem vašu potrebu to sem vypisovať

PavolKukucka reaguje:

7.2.2013 (20:48)X

bambinovi

no ďakujem za odpoveď

mladopaleoz. granitoidy sú také, ktoré vznikli v mladom paleozoiku! :-) (kam na tie otázky chodíte?) , to je pekne, ale pýtam sa, ako???

lebo sme o tom debatovali s jedným pánom, odborníkom na kryštalinikum, zostavovateľom geol. máp Považský Inovec a nové Malé Karpaty, no a práve tam sme hovorili o tom, že na Slovensku by 90% granitoidov mohlo predstavovať metamorfované svory-ruly, čiže nejedná sa o granitoidy magmatické, ktoré vznikli z magmy vrchného plášťa (ako ich poznáme v hercyniku - český masív, a pod,,,), ale o pretavené rekryštalizované ruly-svory vo veľkej hĺbke (t.j. prejavy regionálnej poklesovej metamorfózy vo veľkých hĺbkach). tzv. normálne "žuly" granitody sú len ojedinelé (hnilecký grait vo v gemeriku, zopár menších výskytov v tatriku). Prečo nemáme v kryštaliniku výskyt pegmatitov tipov typických pre Čechy? práve pre toto, lebo naše "pegmatity" sú len hrubozrné variety rekryštalizovaných svorov-rúl. Len veľmi málo skutočných pegmatitov sa u nás vyskytuje (Nb, Ta, Sn, W...).

PavolKukucka reaguje:

7.2.2013 (20:52)X

no a čo tým sledujeme?

no pokiaľ dodnes zachované kryštalinikum vykazuje vek mladšie proterozoikum-staršie paleozoikum, tak matečná hornina (predpokladajmeopäť svory-ruly), keďže sa nachádzali podstatne hlbšie, alebo nižšie, ako tie čo dodnes "prežili" , no tak tá matečná hornina bola prinajmenšom mladoproterozoického veku, čo by vek najstarších hornín Západných Karpát mohlo posunúť až niekde k dvom miliardám (žiaľ, dnes sú z nich mladopaleozoické granitoidy)

Juraj reaguje:

7.2.2013 (21:33)X

že "tzv. normálne "žuly" granitody sú len ojedinelé (hnilecký grait vo v gemeriku, zopár menších výskytov v tatriku)" - tu by som si vás v prípade hnilecného granitu dovolil opraviť, pretože aj granit od Hnilca (gemeridný granit) má S-typovú charakteristiku, teda jeho protolitom boli sedimenty, vznikli ich pretavením

Juraj reaguje:

7.2.2013 (21:34)X

chybička se vloudila ...", vznikol ich pretavením"

Martin reaguje:

8.2.2013 (08:17)X

Pán Kukučka. Drvivá väčšina granitoidných hornín v SR má S-typové charakteristiky čo znamená, že ich protolitom boli sedimentárne horniny. Juraj správne podotkol, že aj granity v Gemeriku sú S-typové aj keď tu ide o takzvaný špecializovaný S-typ.Typickým reprezentantom magmatických I-typových granitov je napr. Rochovecká intrúzia, Modranský masív v MK, Ďumbiersky typ v Nízkych Tatrách atď. Vo veporiku sú známe aj dve telesá A-typových granitov: Hrončok a Turčok.

PavolKukucka reaguje:

9.2.2013 (19:48)X

dobre, takže nakoniec aj hnilecký granit je pretavená sedimentárna hornina

ale zaujíma ma hlavne vek pôvodných sedimentov, z ktorých vznikli granitoidy, aj keď to sa pravdepodobne zistiť už nedá

taktiež však nemôžem súhlasiť, že alochtónne granity Malých Karpát by boli magmatické plutonity

je veľmi zaujímavé, že granitoidné jadrá pohorí sú v podstate skutočne jadrá, tz. vyskytujú sa v naspodnejšej časti kryštalinika (tie vrchnejšie sú tektonicky nasunuté)

nikde sa nestáva, že by mladopaleozoické údajne magmatické granitoidy prerážali karbónske súvrstvia (a tie sú vyvinuté jednak v Považskom Inovci aj v hroniku Tatier)

a nakoniec, prečo sa na styčných líniach granitoidov a kryštalických bridlíc takmer vôbec nevyskytujú kontaktne metamorfované horniny? (výnimkou je skutočne metamorfóza erlánov a skarnov pri modranskom granitoidnom masíve, nejaké drobné výskyty kontaktných rohovcov sú zaznamenaná v Považskom Inovciv okolí Marhátu, ale to je veľmi zanedbateľné)

no a čo sa týka modranského masívu, priamo v lomoch v Modre nad priehradou sa vyskytujú čierne magmatity typu"granoamfibolit-hypotetický názov", takže sá dá predpokladať, že "magma" alebo protolit má v sebe uazvreté amfibolitické horniny

Juraj reaguje:

9.2.2013 (20:43)X

Ja sa vyjadrím len ku gemeriku, keďže mi je po mineralogickej aj geologickej stránke najbližšie - v prípade gemeridných granitov by mal byť vek protolitu (pôvodných sedimentov) staropaleozoický, vznikol pretavením tých istých hornín aké sa v súčasnosti nachádzajú v okolí, resp. v nadloží gemeridných granitov. V okolí gemeridných granitov sa nenachádzajú klasické zóny kontaktnej metamorfózy, ale to je preto, lebo gemeridné granity nie sú klasickými intrúziami, keď magma vznikne do horniny ktorá ma oveľa nižšiu teplotu ako magma. Zjednodušene - keď staropalozoické sekvencie sedimentov a vulkanitov gemerika boli postihnuté metamorfózou vo variskom orogéne, tak teploty a tlaky miestami dosiahli takú úroveň, že došlo až k tvorbe granitovej taveniny, tam kde také neboli až také silné teploty a tlaky došlo k metamorfóze hornín, z toho vyplýva že medzi teplotou taveniny v čase jej vzniku a okolitou horninou nebol zrejme taký teplotný rozdiel aby vznikla nejaká významnejšia zóna kontaktnej metamorfózy. Granity gemerika nikde neprenikajú cez mladopaleozoické (karbón - perm) súvrstvia, ale to sa vysvetliť jednoducho - práve v čase sedimentácie týchto súvrství vznikal granit a ten vzniká predsa pekných par km pod zemských povrchom, nie ? Takže granit do týchto súvrství ani vniknúť nemohol.

PavolKukucka reaguje:

10.2.2013 (11:39)X

jurajovi

ďakujem za pripomienku

takže nemáme ani argumenty, ani teoretické dôvôdy považovať podložné granitoidy za evidentne staršie, ako zachované nadložné staropaleozoické sedimenty? pokiaľ by bola hrúbka granitoidov niekoľko km (zasa by bolo otázne, či sa vo väčšej hĺbke už nevyskytujú granulity), tak by sme možno mohli považovať tieto "spodné" granitoidy aj o pol miliardy rokov staršie, ako tie vrchné, ktoré sa vekom od nadložných zachovaných staropaleozoických hornín moc neodlišujú

na základe tejto pripomienky postupujme ďalej

- v učebniciach geológie je ako granit charakterizovaná hornina, ktorá vznikla magmatickými procesmi utuhnutím v hĺbke (plutonické telesa, a ich žilné variety - pegmatoidy, aplitoidy, porfýry...)

- o granitoch, ktorých tu diskutujem, sa to povedať nedá, drvivá väčšina vznikla poklesovou metamorfózou vo veľkých hĺblkach a tlakoch (ozaj, bola to ešte obladsť zemskej kôry, alebo sa tu už dá uvažovať o zasahovaní chemizmu vrchného plášťa?)

vystáva otázka, nebolo by vhodné uznačiť granotoidy ako "plutonické granitoidy" a "metagranitoidy"?

vystáva ďaľšia otázka, je hlbinný magmatuzmus prejavom výhradne vrchného zemského plášťa? alebo možno za prejaby hlbinného magmatizmu charakterizovať i regionálnu poklesovú metamorfózu?

vystáva ďaľšia otázka, stávajú sa naspodnejšie horniny zemskej kôry, pretavené poklesovou metamorfózou, súčasťou magmy vrchného plášťa? alebo dokonca časom klesajú do dolných vrstiev plášťa?

Dalibor reaguje E-mail:

10.2.2013 (14:27)X

Ahoj Pavol,

chcem sa mimo témy opýtať, či si už predal Minerály Slovenska od Herčka - http://miniaplikace.blueboard.cz/kniha/4sexanfp670b217d2da08rt3heueor/vzkaz/39843167#

Ospravedlňujem sa, že vám takto vchádzam do debaty, ale na pôvodnú správu sa odpovedať nedá.

Vďaka za pochopenie i odpoveď.

Dalibor

Juraj reaguje:

10.2.2013 (19:38)X

V prípade gemeridných granitov Vám môžem potvrdiť, že nie sú vôbec žiadne argumenty, ktoré by svedčili o tom, že sú tieto granity staršie ako nadložné staropaleozoické sedimenty a vulkanity. Práveže máme dostatok dôkazov, ktoré potvrdzujú že gemeridné granity sú voči nadložným horninám mladšie, niekoľkými rôznymi metódami bol preukázaný ich varísky vek (zistené boli hlavne permske veky) napr. Rb-Sr datovaním, U-Th-Pb datovaním monazitov, zirkónov a uraninitov, v USA na Coloradskej univerzite bol veľmi precízne datovaný molybdenit z Hnilca Re-Os metódou, datovaný bol aj kassiterit z Hnilca. Z nadložných metasedimentov máme (aj keď veľmi strohé ale predsa) biostratigrafické údaje, ktoré potvrdzujú ich staropaleozoický vek - tuším, že hlavne silúr a devón, ale veľmi presne stanovené to neni, keďže ozaj tých biostratigrafických údajov je veľmi málo.

Granity, o ktorých tu diskutujete, sú tiež výsledkom magmatických procesov, akurát že týmto procesom prechádzala metamorfóza, ktorá s narastajúcou hĺbkou silnela, až to viedlo k roztaveniu hornín a tvorbe magmy - a tu už začínajú magmatické procesy.

Odpovedáte X

3.2.2013 (20:07) Odpovedať # X
MUF

Martin reaguje:

3.2.2013 (20:27)X

Sorry Muf ale Ružinovská burza bude až 23.-24.3.2013, teraz cez víkend bola burza na Vajnorskej...

MUF reaguje:

4.2.2013 (07:30)X

Vajnorská, Ružinovská, SNM žiadny rozdiel, spýtam sa teda takto: ako bolo na poslednej Bratislavskej burze? Niečo nové, nevídané?

MUF reaguje:

6.2.2013 (16:49)X

Táááákže, ak sa nikto z bratislavských a okolitých zberateľov nemá k odpovedi, a keďže mi nikto neodpovedal ani na predchádzajúcu- tuším decembrovú -otázku k niektorej z bratislavských búrz, vychádza mi, že tie burzy nie sú ničím čím by sa bolo hodno pochváliť, nieto ešte hodnotiť. Merať cestu do Prešporku sa teda neoplatilo a asi ani neoplatí. Mám pravdu?

Isenpach reaguje:

7.2.2013 (15:47)X

Bol som na tej posledne konanej. Nič čo by stálo za reč. Bratislavských búrz je do roka ako bĺch na psovi, a tak to aj vyzerá.

Bambíno reaguje:

7.2.2013 (18:31)X

tož to vyvstáva i otázka, či má zmysel organizovať 4 burzy ročne

Isenpach reaguje:

8.2.2013 (16:39)X

Tož kto teda chce, može koncom marca precestovať stvovky kilometrov aby zhliadol fiasko ďalšej pomaly každomesačnej mineralogickej burzy v Blave. Ja dávam prednosť sedláckym mineralogickým burzám bližšie k stredu Slovakie

Martin reaguje:

8.2.2013 (18:06)X

To sa to kritizuje :-) Urob nejakú burzu ty Isenpach a uvidíme ako dopadne... Žiadny organizátor nevie zaručiť to, či sa na konkrétnej burze objaví niečo nové.

Osobne si myslím, že 99% búrz v SR je z pohľadu noviniek o ničom. V Štiavnici som už roky nevidel na predaj kvalitnú vzorku a ani na burze v B. Bystrici.

Situácia jednoducho odráža len stav ťažby rúd v SR. Takmer nikde sa neťaží a potom nie sú ani vzorky. Haldové nálezy ubúdajú a ak sa aj náhodou niekomu

zadarí, tak je hneď označený za rabovača. Potom sa netreba čudovať, že tých pár noviniek sa na burze často ani neobjaví. Na druhú stranu z vlastnej skúsenosti

viem, že záujem o minerály je v SR z roka na rok čoraz menší a nový zberatelia prakticky nepribúdajú, preto ma neprekvapuje, že sa burzy uberajú komerčným

smerom a na odbyt idú hlavne korálky, tromle, gule, pyramídy a podobné sprostosti :-D

kif13 reaguje:

14.2.2013 (07:40)X

Tož pravda to. Mladí majú záujem o iné aktivity. V základných školách to už stojí tiež za prd, čo sa týka prezentácie pekných minerálov - tie sú buď dotlčené, alebo to vyučuje mladý pedagóg absolútne bez záujmu. A to deti nepresvedčí... </p><p>

Holt Maťo, musíš si počkať na ďalšiu generáciu - naše deti. :-D

Marek reaguje:

15.2.2013 (00:59)X

Na burze na Vajnorskej nebolo vobec nic. Kto neprišiel, vyhral. A kým sa tie slovenské odpadky budu predavat za tie nenormalne ceny,nikto na tie burzy ani nebude chodit.

prasok reaguje:

17.2.2013 (19:17)X

Martin ma pravdu. Sam pozorujem podobny trend aj na inych burzach na ktore chodim. Iba z tym rozdielom ze tam sa ukazuju nejake nove veci, ale zial nie su to vzorky zo Slovenska. Ak je niekto nastaveny vyrazne na vzorky zo Slovenska to bude skoro vzdy sklamany z dovodu, ktory opisal Martin. Osobne si myslim ze sa vzdy da najst nieco pekneho do zbierky na kazdej burze. Zatial som si vzdy nieco kupil. No ak chces vidiet pekne veci tak prid na buducu burzu do BA, na Ruzinovsku, urcite uvidis ale zial slovensko to nebude. Ja osobne budem mat krystalicke rudne mineraly z Trepce z Kosova, takze minimalne ich vidiet sa to urcite oplati. A ako vravi Martin, skus si zorganizovat burzu a potom uvidis. Ale na druhej strane mas pravdu ze je toho privela, ake kazdy chce zarobit a navstevnici by mali rozhodnut, ktore burzy nechat fungovat dalej a ktore "potopit". Staci ak sa na niektorych neobjavia ludia tak one same zaniknu.

Odpovedáte X

1.2.2013 (14:18) Odpovedať # X
Paľo

Martin reaguje:

2.2.2013 (17:01)X

Tak opál to veru nebude.... je to kus hutníckej silikátovej strusky, najpravdepodobnejšie odpad po tavení železa

Bimbo reaguje:

2.2.2013 (22:41)X

Podobné kusy, ale zelenej farby, niekedy s vytaveným kovom na povrchu sa dajú nájsť v okolí starých sklární. Ako chalan som ich pokladal za malachit a nanosil som ich riadnu kopu. U nás tým kedysi posýpali cesty v zime.

Paľo reaguje:

4.2.2013 (21:46)X

Vďaka páni. Vyzeralo to zaujímavo tak som vzal :) Určite si to nechám keď som to niesol toľkú cestu :)

Odpovedáte X

28.1.2013 (18:35) Odpovedať # X
Miki E-mail

Odpovedáte X

26.1.2013 (11:37) Odpovedať # X
PavolKukucka

MUF reaguje:

26.1.2013 (12:40)X

Máš na mysli dobývanie zlata v Severozápadnom Španielsku v lokalite Las Médulas neďaleko mesta Pontevrada. Metóda sa nazývala "búranie hor" , jednalo sa v podstate o hydraulické dobývanie starých riečnych usadenín s obsahom hrubého zlata pomocou umelých "prievalov" vod z veľkých nádrží. Hrádze sa však prekopávali, nie strielali - rimania nepoznali pušný prach. Porušená hrádza sa potom opravila aby sa voda mohla znova hromadiť na ďalší "cyklus" Jednoduchá metóda ale s vysokou spotrebou otrokov. To však v rímskej ríši nebol žiadny problém. Las Médulas sú pamiatkou Unesco.

PavolKukucka reaguje:

26.1.2013 (20:28)X

MUFovi

ďakujem za informáciiu, som veľmi rád, no a čo sa týka odstrelov, bude to určite tak, ako vravíš, ja som ten dokumentárny film videl už dosť dávno a videl som ho tak, že z 10 slov som počul jedno, lebo som popri tom robil všeličo iné a decká doma "vystrájali"

slovakminerals reaguje:

27.1.2013 (13:55)X

Tak prvý odstrel strelným prachom sa konal v Banskej Štiavnici 8.2.1627 na Bieberovej štôlni. To že Čiňania objavili strelný prach je neodškriepiteľné. No čo ho použili skôr ako v Štiavnici to už sa dokákať nedá, lebo neexistujú žiadne zápisi ktoré by to potvrdili. Preto sa prvenstvo pripisuje Štiavnici. Je to presne ako keď sa píše kedy vznikla obec vždy sa vychádza ina z písomných udalostí aj naprek tomu že obec mohla existovať stovky rokov predtým. Čo sa týka ostatných techník razenia tak ako písal MUF. No ja mám iný názor na to. Z celkového hľadisky my to príde veľmi neefektívne.

MUF reaguje:

27.1.2013 (16:57)X

Na čo máš iný názor slovakminerals? Čo je neefektívne? Hromadné ryžovanie pomocou vody alebo rozrušovanie málo spevnených sedimentov? Objasni bližšie prosím. S pozdravom Muf.

slovakmnerals reaguje:

27.1.2013 (22:38)X

Mal som na mysli techniku rozručivania skaly pomocou vody. Pozeral som tiež nejaký dokument o tom, ale skôr my celá technika vychádzala neefektívna. Najskôr vyraziť do skaly veľa dlhých tunelov, aby tam potom mohli nakoniec musťit vodu z nádrží. Následné jej odčerpanie zo zaplavených tunelov. Príde my to skôr neefektívne toľko úsila vynaloženého. To skôr by stihli vydobiť rudné čily. No neviem ako by to robili naši predkovia niekde v Štiavnici. Tá technika my príde účelná jednine vtedy že pri vháňaní vody by to zobralo pol kopca ak nie viac. To je môj názor

MUF reaguje:

28.1.2013 (16:39)X

slovakminerals, názor ti samozrejme nikto neberie, a tiež neviem aký film ste to pozerali. Aj v seriózne sa tváriacich dokumentoch je často toľko kravín, až to plieska dverami. Technológia arrugie sa používala v Las Médulas na slabo spevnené ľadovcovo-riečne sedimenty s obsahom rozsypového zlata, len za doby rímskej. Montánna archeológia pozná len dva španielske príklady, nikde inde sa to nepoužilo a už vobec nie v skalných horninách. O nejakom čerpaní vody nie je reč, voda slúžila len na rozmočenie, rozpojenie a odnášanie rozbitej horniny. Fakticky sa vyvolal systematickým poddolovaním s stenčením pilierov rozsiahly zával, ktorý naozaj zobral pol hory - desattisíce ton málo pevnej horniny naraz (preto sa to volá "búranie hor) a do toho vpustili rozsiahle prívaly vod z veľkých umelých jazier, ktoré to ešte celé dodrvili a preryžovali .Poniže závalu mali nachystané korytá na zachytenie zlata - v podstate splavy - len naozaj veľkokapacitné Toť princíp, v zásade velmi jednoduchý bez potreby akejkolvek techniky. V miestnych podmienkach veľmi účinný a efektívny. Na to aby si videl niečo podobné len v trochu menšom meradle a bez umelých závalov, sa nemusíš trepať do Španielska. ´V severnom Taliansku- Piemonte sú pozostatky tzv. bessa - hromadného ryžovania najvačšej ľadovcovej morény pomocou vody privedenej umelými riekami. Za asi 400 rokov takto podobne preryžovali len na jednom úseku odhadom do 1OO miliónov ton morénového materiálu.

slovakminerals reaguje:

28.1.2013 (21:45)X

Tak to hej. Ak sa jedná len o morénove sedimenty tak hej. Potom tá technika dáva zmysel. Aj tak si to nejak nedokážem predtsaviť ako padlo pol hory ked vypustily nádrže. Musela to byť riadna šupa. Keby mal možnosť to človek vidieť. Ikeď v ten moment ba som stál asi najradšej oproťi na najvyžšom kopci :)

XY reaguje:

29.1.2013 (12:24)X

V Povážskom Inovci v okolí Nemečiek a Zlatník som si všimol, že pingové jamy, v ktorých sa ryžovalo zlato sú kopané paralelne pozdĺž potokov a zdá sa mi, že počas ťažby boli asi aj poprepájané, asi kaskádovite. Ťažili tu už Kelti /možno Kvádi /. Vybrali hornú vrstvu hlušiny asi do 3 - 5m hlboko a potom zlatonosné íly a štrky na dne pingy prepláchli odrazenou vodou z potoka. Uvažujem, že hornú "vyťaženú" pingovú jamu mohli použiť ako zbernú nádrž na vodu, podľa veľkosti jám mohli ryžovať s pomocou možno 15 - 40 m3 a s ňou pokračovali v ryžovani ďalej nižšie. Berte to prosím ako úvahu, zaujala má vaša debata. Určite by sa to ale nedalo použiť v podmienkach Štiavnických vrchoch v pevnej kompaktnej tvrdej hornine.

PavolKukucka reaguje:

29.1.2013 (14:30)X

XY

bývaš ďaleko od Zlatník? rád by som sa tam šiel pozrieť, už som tam raz bol, ale o pingách nemám ani poňatia (skôr som tam našiel množstvo veľkých háld, no a nejaké terasy pri potoku)

kif13 reaguje:

29.1.2013 (14:35)X

A co lokalita Roboty, medzi obcami Malinová-Chvojnica? To je tiež slušná kubatúra preryžovaného materiálu. Vraj aj pol kopca zmizlo... Aku techniku na to pouzili? Neviete niekto?

XY reaguje:

29.1.2013 (20:44)X

odhaduje sa, že v severovýchodnej časti Považského Inovca v okolí potokov Livina a Chocina bolo za 1400 rokov preryžovaných minimálne 10 miliónov m3 horniny a v širšom okoli s nižšou koncentráciou zlata asi 3 milióny m3

MUF reaguje:

30.1.2013 (17:18)X

Technika obyčajného ryžovania je na celom svete po tisíce rokov rovnaká: z alúvia vytriediť veľké kusy-okruhliaky, tie nechať hneď vedľa ťažby. Nakopaný štrk najlepšie vo vodnom prostredí vytriediť na site , napríklad upleteného z vŕbového prútia, nadsitný produkt je odpad na haldu. Podsitný produkt prehnať na vodnom žľabe v potoku, zachytenú ťažkú frakciu preryžovať vo vhodnej nádobe napríklad vydlabanej z dreva alebo hlinenej vypálenej. Výsledok čisté zlato. Kvoli pracovitosti našich predkov sa poriadne aluviálne zlato dá nájsť na slovensku skoro všade, ale len málokedy v takom množstve aby to stálo za vynaložené úsilie.

Odpovedáte X

26.1.2013 (00:06) Odpovedať # X
MarekJ E-mail

Marek reaguje:

27.1.2013 (12:51)X

Marek v dnešnej dobe sa vlastnoručne zbierajú minerály v Banskej Štiavnici veľmi obtiažne, všetky zaujímavé minerály sa nachádzali v dutinách rudných žíl v tunajších baniach, ktoré sú už vyše 20 rokov zatvorené a zlikvidované a prístup do nich je skoro nemožný. Zbytky háld, kde by si niečo mohol zbierať, obsahujú nie veľmi zaujímavý zberateľský materiál a také manganokalcity, aké sú na tejto stránke na haldách nenájdeš, pri troche šťastia na nejaký natrafíš na nejakej mineralogickej burze alebo od ľudí, čo pracovali v štiavnických baniach.

MUF reaguje:

27.1.2013 (17:04)X

S Marekom viac menej súhlasím, ale možnosti nálezu manganokalcitu nie sú úplne nulové. Ešte nedávno som nazbieral pomerne slušné vzorky manganokalcitu na aplanovanej halde Novej šachty. Samozrejme už nie sú snehobiele, skorej hnedé. Ale dá sa. Len treba zabudnúť na kvalitu akú vidíš na fotkách. MarekJ, narodil si sa do blbej doby, ktorá masíruje ľuďom mozgy, že baníctvo je "fuj!"

MarekJ reaguje:

28.1.2013 (00:35)X

Tak aspoň že to nieje úplne stratené. Niekedy na jar keď bude krajšie by som skočil aj na tú splanovanu haldu Novej šachty teda len mi prosím vysvetli ako pre sprostého či laikovi čo je to tá aplanovaná halda :) poprípade ako ďaleko je od šachty a či je zarastená aby som to vedel identifikovať.

Mimochodom MUF ten už hnedý manganokalcit stále vykazuje ružovú flourescenciu?

diky

MUF reaguje:

28.1.2013 (16:49)X

MarekJ, halda Novej šachty sa nachádza pod Novou šachtou - to je tá s tou vežou hore na kopci, kde bývajú viacej pigmentovaní spoluobčania. Sú tam len kriaky a náletové buriny, ale sem tam je zabágrované. Fluorescenciu som neskúšal. Veľa šťastia, a auto si radšej nechaj niekde pri kalvárii, aby ti čhavóros z neho nespravili kabriolet.

Odpovedáte X

22.1.2013 (16:10) Odpovedať # X
prasok

Odpovedáte X

21.1.2013 (11:32) Odpovedať # X
XY

Martin reaguje:

21.1.2013 (17:22)X

Uránová mineralizácia bola v oblasti Štiavnických vrchov zistená len na dvoch miestach a to na žile Všechsvätých v Hodruši-Hámroch a na 12. obzore Novej šachty v prekope do Juraj poľa medzi žilami Bieber a Terézia. V oboch prípadoch ale išlo skôr len o mineralogické výskyty. Samozrejme goethit ako taký je pomerne bežný minerál v povrchových častiach takmer každej rudnej žily ale nejaký špeciálny prieskum sa na goethit určite nerobil.

PavolKukucka reaguje:

22.1.2013 (00:01)X

treba si pozrieť geologickú mapu Štiavnického ostrova (VEPORIKUM) - pokiaľ je tam zastúpený perm, je možné, že sa tam robil prieskum na U suroviny

U-XY reaguje:

22.1.2013 (07:46)X

Pan Kukucka, s Vami je niekedy sranda diskutovat. Vyssie uvedeny prispevok dala osoba fundovana odpovedat na otazku XY, co aj urobila a dala presne informacie, dokonca aj lokalizaciu oboch U-vyskytov. Vy ste zase raz vytiahli radu, ktora nema ziadnu vypovednu hodnotu. Keby ste otvorili tu mapu Vy, nasli tam perm, lokalizovali ho, nasli si dalsiu literaturu k tej oblasti, precitali si to a dali nejaku nosnu informaciu, nepoviem ani ň. Ale toto, co ste zase raz predviedli... Ale beriem to ako spestrenie pre ostatnych. :)

PavolKukucka reaguje:

22.1.2013 (18:38)X

U-XY

ohľadom mineralizácia U na žile Všechsvätých nemám žiadne vedomosti (to neznamená, že ju popieram, jednoducho, neviem o nej nič, lebo som sa nezaujímal), o výskyte U na Novej šachte informácie mám (mám aj minerály - cofinnit, U kalcit) - ale to je súčasť hydrotermálnej polymetalickej mineralizácie, zasa netvrdím, že tam nie je aj iná samostatná U mineralizácia, ale o tej neviem nič, lebo som sa nezaujímal,

A čo sa týka zrudnenia U v perme (o tom nemám tiež žiadne vedomosti v rámci štiavnického ostrova, lebo som sa nezaujímal), to je niečo úplne iné, ako sa píše vyššie, to nemá nič spoločné s informáciami od fundovanej osoby - treba sa naučiť čítať no a potom aj rozmýšľať a nemiešať si informácie

U-XY reaguje:

22.1.2013 (21:19)X

No neviem, ako som cital, tak som cital, ale "Martin" napisal, ze U-mineralizacia sa vyskytla v oblasti Stiavnickych vrchov (t.z. aj Vyhne, Banky, Hodrusa atd) len na 2 miestach...Tak som porozmyslal, premiesal si informacie a usudil, ze na tretom mieste priekumy robene byt nemohli. Navyse prieskum na U-rudy z 80-tych rokov by zachovany bol (aj to som porozmyslal). Takze ak zistite treti vyskyt, podelte sa s nami, mna osobne by to zaujimalo z mineralogickeho hladiska.

U-XY reaguje:

23.1.2013 (16:49)X

niečo mimo Štiavnických vrchov

urán??? (pravdepodobne smolinec) sa údajne nachádza aj v baniach v Pezinku, neviem, počul som

90% priemyselných zásob U na Slovensku sa nachádza v súvrstviach permu - Považský Inovec (Kálnica, Selec), Starohorské vrchy (Selce?alebo tak nejak, neviem si spomenúť - kdesy v doline z Pieskov smerom na hlavnú cestu do Ružomberka), Starohorské Vrchy (Nevidzany), veporikum (Vikartovce, Kravany), a údajne (ústne informácie miestnych) robili prieskum aj v oblasti Smoleníc a Jahodníka v Malých Karpatoch (možno si to miestni mýlia s výskytom barytu v Jahodníku, alebo sa súdruhovia za baryt schovávali a robili prieskum na U), no a tak ma napadlo, že pokiaľ je perm v Štiavnickom ostrove (a to naozaj som doteraz nepozeral), tak ma napadlo, že aj tam mohli-nemuseli robiť prieskum na U rudy, neviem, ale verím Vašim slovám, že nerobili, ale pokiaľ tam náhodou (ono by stačilo pozrieť do mapy, budem musieť tak urobiť) ten perm je, tak by som sa čudoval, že ho tam nerobili...

PavolKukucka reaguje:

23.1.2013 (16:51)X

opravujem, NEVIDZANY sú v Strážovských vrchoch

PavolKukucka reaguje:

24.1.2013 (20:55)X

tak som sa pozrel do mapy, a zistil som pomerne veľký výskyt permu v štiavnickom ostrove a ešte viacej spodnotriasové benkovské súvrstvie, ktoré je priamym pokračovaním podložného permu, takže v okolí Hodruše je nádejné miesto na výskyt U mineralizácie v perme

Martin reaguje:

25.1.2013 (08:18)X

Áno pán Kukučka perm tam naozaj je ale žiadne výskyty viazané na permské alobo triasové súvrstvia tam nie sú. URANPRES v tejto oblasti robil rozsiahly prieskum, tak ako na celom území v SR a okrem malých výskytov U-mineralizácie na polymetalických a drahokovových žilách sa zistili už len nevýrazné anomálie viazané na alterované zóny alebo hydrotermálne premenené horniny so zvýšenou prirodzenou rádioaktivitou ale žiadne U zrudnenie. Takže nie je nutné zbytočne teoretizovať. Nakoniec v perme veporika sú známe len malé výskyty U-mineralizácie v oblasti Brezna, Podbrezovej a Brusna ale nič extra to nie je a nedá sa to porovnávať s permom hronika.

MUF reaguje:

25.1.2013 (16:44)X

Hronikum, lutilikum alebo antolikum, všetko jedna banda. Ja si myslím, že XY jednoducho našierl niekde na okolí Bánk niečo čierne, ladvinité, tak ho napadol smolinčok alebo goethitčok, a spýtal sa. Nepýtal sa, či U-Mo mineralizácia je alebo nie je asociovaná s alterovanými vulkanitmi bazálneho paleozoika vyhnianskej série ....:-D

XY reaguje:

25.1.2013 (21:40)X

pre MUFA a spol

áno, dutinky s priemerom cca 7mm vyplnené čiernymi obličkovitými , koncentrovanej HCl odolnými kryštálikmi, v dutinkách sú prítomné aj asi 1mm veľké zhluky červených kryštálikov, nájdené na horskom hrebeni na polceste medzi Vyhňami a B. Štiavnicou, áno uvažoval som nad goethitom, to červené ale neviem čo môže byť

Martin reaguje:

26.1.2013 (09:21)X

Budúci víkend je burza na Vajnorskej v Bratislave. Ak tam budete, tak sa na tú záhadnú vzorku môžem pozrieť.

Odpovedáte X

21.1.2013 (10:52) Odpovedať # X
XY

Odpovedáte X

20.1.2013 (16:43) Odpovedať # X
kaspy

PavolKukucka reaguje:

20.1.2013 (21:17)X

predpokladám, že to nieje zlato, ale chalkopyrit (takej rudy je nahalde v závode v Hodruši dosť)

no a vzorka 3x3x2 cm? keby tak 20 x 15 cm, aby to "zlato" bolo poriadne vidieť (fotiek zlata je na internete až až, netreba ho vlastniť doma)

kif13 reaguje E-mail:

21.1.2013 (08:24)X

Ahoj kaspy,

pravdepodobne sa nejedna o Au, ale o chalkopyrit, ako uz predpokladal pan Kukucka. Fotka je v zlom rozliseni a a preto je tazko povedat o co v skutocnosti ide. Avsak vzhladom na to, ze Au v Hodrusi tvorilo z 99 percent tzv. "horcicove" flaky v kremeni (vzdy v blizkosti sulfidov), je to s najvacsou pravdepodobnostou chalkopyrit v sfalerite/galenite. Sem tam sa na burze nejake to skutocne zlato z Hodruse objavi, spravidla v lepsom formate, resp. v lepsej kvalite. :-)

Ak mas ale zaujem o takuto mensiu vzorku, posli mail, nieco sa najde aj u mna.

kaspy reaguje:

21.1.2013 (20:07)X

Dakujem velmi pekne za rady, ako som uz pisal, nie som zanieteny zberatel a rad si necham poradit.

@kif13: prave o taketo "malicke" vzorky mam zaujem kedze mam len take malicke prihradky v presklennych krabickach spravene, aby som to mal vzdy na ociach :)

Odpovedáte X

17.1.2013 (17:18) Odpovedať # X
MUF

Juraj reaguje:

17.1.2013 (17:28)X

no tá lokalita Henllowa, to bude zrejme len akosi skomolený názov lokality Henclová

Martin reaguje:

17.1.2013 (17:54)X

Je to Henclová-žila Leonidas. Akurát, že to nie je tintianit ale Sb-bohatý kobellit

prasok reaguje:

17.1.2013 (21:57)X

no to co spiriferi predavaju to je povacsinou to co oni kupia niekde na burze alebo od "dodavatelov". Takze sami urcite viete kto ste predali uvedene vzorky dalsim ludom na predaj. Kedysi bola podobna situacia z Vysnou Bocou kde sa vydavali vzorky sulfosoli ktore su viac menej caste za vzorky ktore su zriedkave. Toto bude asi podobny priklad. Ale z toho co pamatam tak v Henclovej bol aj tintinait aj kobellit. A rozpoznat tie dva mineraly je prakticky nemozne, kedze sa lisia iba obsahmi Sb a Bi.:)

MUF reaguje:

21.1.2013 (06:31)X

A ako sa henclovská žila dostala k menu spartského kráľa Leonidasa?? Vie niekto?

Odpovedáte X

← Predchádzajúca Strana 3 / 6, 300 príspevkov  Ďalšia → RSS
Kniha od BlueBoard.cz