Nápoveda pre písanie príspevku.

Zmazanie príspevku

Jako autor příspěvku si můžete nechat poslat odkaz pro smazání příspěvku na svůj email (pokud jste ho uvedli)

Jako správce knihy můžete smazat příspěvek zadání loginu a hesla do BlueBoard.cz

Login:
Heslo:
Meno
Heslo (?)
E-mail
Home
Odkaz
[ ? ]
 
  Opíšte:
Strana 1 / 6, 300 príspevkov  Ďalšia →
7.7.2016 (19:30) Odpovedať # X
miro

Eva reaguje:

8.7.2016 (07:30)X

Kremnica to podľa mna byť nemôže, BS možno, boli tam aj podobné typy vzoriek ale pologuľovité hniezda rodochrozitu sa často vyskytovali v Rumunsku (Cavnic). Ja by som typovala to Rumunsko:-)

kif13 reaguje E-mail:

8.7.2016 (07:44)X

Cau Miro, posli foto do mailu, napisem Ti o aku lokalitu sa jedna. Ako Evka povedala, Kremnica to nebude.

Pavol Kukucka reaguje:

15.7.2016 (16:30)X

Miro - bol som u Vás v Topoľčanoch v múzeu (predpokladám že sa jedná o MIra z Topoľčian podľa charakteristiky vzorky!), veľmi pekné museum v jednej miestnosti, mali sme debate s p. geologičkou o "pyrope" z Považského Inovca, nakoniec sa dala presvedčiť že to nie je možné, pyrop je typický mineral pre ultrabázické horniny (peridotity, dunity) s obsahom Cr, a vo svoroch sa za žiadnych okolností nevyskytuje. No a čo sa týka Tvojej vzorky, ľudia ktorí tu diskutujú majú prehľad a vedia všeličo, ale sú dosť nedôverčiví, ja som asi pred 6 rokmi napísal, že som videl vzorky z Banskej Štiavnice, drúza kalcit-manganokalcit a na tom kryštály až hrče síry, pekne, žltej, ďaľšia vzorka boli narastené kryštály proustitu až 2-3 cm veľké a do 5-8 mm hrubé, naposledy som písal o asi 3-4 mm veľkých kryštáloch bournonitu. Ľudia tomu neveria, ani ja by som neveril, ale keby sme videli vzorky minerálov zpred 800-500 rokov z horných cementačných častí ložiska Banská Štiavnica, veľmi by sme sa čudovali.....

Odpovedáte X

20.6.2016 (21:33) Odpovedať # X
Marek

Odpovedáte X

12.6.2016 (21:18) Odpovedať # X
Marek

Odpovedáte X

7.6.2016 (17:30) Odpovedať # X
Peter Cagáň

Odpovedáte X

6.6.2016 (20:24) Odpovedať # X
Marek

Odpovedáte X

24.5.2016 (20:00) Odpovedať # X
Marek

Odpovedáte X

16.5.2016 (18:18) Odpovedať # X
Marek

Odpovedáte X

13.5.2016 (12:17) Odpovedať # X
Marek

Odpovedáte X

11.5.2016 (07:20) Odpovedať # X
Marek

Odpovedáte X

9.5.2016 (09:31) Odpovedať # X
Eva

Eva reaguje:

9.5.2016 (09:36)X

Ešte dodám, že sme navštívili aj expozíciu pána Vandrášika v obci. Naozaj kvalitné zbierkové ukážky nielen z Nižnej Slanej, ale i Rožňavy, Dobšinej... Hlavne xx kremeňa na siderite, boulangerity, jamesonity a xx sideritu vynikajúcej kvality. Množstvo banských svietidiel, kladivká, želiezka, čakany, retorty a kopec iného. Je potrebné sa vopred telefonicky objednať.

Odpovedáte X

26.4.2016 (18:00) Odpovedať # X
Marek

Odpovedáte X

18.4.2016 (21:18) Odpovedať # X
Marek

Michal reaguje:

19.4.2016 (19:08)X

Super burza, pekne zorganizované Veľa som si tam toho síce nenašiel, ale zaujal ma kermezit, ktorý ste mali na stole. Tuším, že na ňom bola cenovka 120 eur. To ma trošku zabrzdilo od kúpy.

Odpovedáte X

17.4.2016 (16:04) Odpovedať # X
Marek

Odpovedáte X

16.4.2016 (15:13) Odpovedať # X
Kaspy E-mail

PavolKukucka reaguje:

19.4.2016 (21:47)X

Kaspy - navštív obce Kišovce, Švábovce, obecné úrady, spýtaj sa na ťažbu Mn rudy, zožeň stare fotografie, možno ešte nejaké zbytky háld jestvujú? no a toto keďniekam zverejníš na internet, tak to bude bomba, ie tie vzorky, ale tá história.....

michal reaguje:

20.4.2016 (19:38)X

Kaspy, pisal som mail. Daj vediet ci dosiel.

PavolKukucka reaguje:

23.4.2016 (23:28)X

nedošiel

PavolKukucka@seznam.cz

Odpovedáte X

14.4.2016 (21:38) Odpovedať # X
Marek

Odpovedáte X

4.4.2016 (21:59) Odpovedať # X
Michal

Marek reaguje:

4.4.2016 (22:33)X

Odfoť celý šuter, ono sa to dá aj kladivom, len to treba vedieť, výsledok je síce neistý ale keď kameň nemá nejaké puklinky, tak by mal ísť ako mu naznačíš, ideálna je štiepačka. Záleží akú časť toho kameňa chceš dostať do zbierkovej podoby.

Michal reaguje:

6.4.2016 (17:36)X

Marek, celý šuter vyzerá asi takto. Najlepšie by bola čo najmenšia časť. Prípadne rozsekať to na viac menších častí. Kladivom sa mi celkom podarilo osekať ten pyrit, ktorý som pridal minule.

obrazek

Marek reaguje:

13.4.2016 (06:43)X

Najlepšie by bolo osekávať primeraným kladivom po krajoch, skôr ako sekáčom

Odpovedáte X

25.3.2016 (19:09) Odpovedať # X
Michal

Marek reaguje:

25.3.2016 (21:41)X

Vyzerá to na pyrit

Michal reaguje:

25.3.2016 (21:53)X

Ďakujem za odpoveď Marek. Ešte by som sa chcel spýtať, či neviete ako často sa robia odpaly v tomto lome, resp. či sa nedá zistiť, kedy sa tam bude niečo diať. Kvalitnejšie vzorky som tam nájsť nevedel.

Marek reaguje:

26.3.2016 (12:14)X

Aragonity sa našli v kameňoch na jednej kope, ktorá tam bola už dlhšie a až minulý rok ju odťažili a nebola súčasťou odstrelov, ktoré sa robili na stenách. Neviem Ti povedať ako často sa strieľa v tom lome, ak si z blízkeho okolia, možno by trebalo zájsť za niekým, kto tam robí a dohodnúť sa, nejaké číslo si vziať a zavolať, kedy by bol nejaký odstrel. Všetko je to o náhode, ak sa odstrelí nejaká dutina, mohli by byť nejaké zaujímavé vzorky, väčšinou sa vyskytujú skrasovatené vápence a v nich kvaple jaskynného typu, ten pyrit je celkom zaujímavý nález.

Michal reaguje:

30.3.2016 (09:26)X

Ďakujem, som z Košíc, a popravde to bola len moja prvá akcia. Našiel som aj pár pekne formovaných kalcitov, avšak kvôli veľkosti sa odniesť nedali a vysekať ich odtiaľ som radšej neskúšal, aby som ich nepoškodil. Skúsim sa informovať možno na obecnom úrade. Zatiaľ skúsim šťastie v lomoch okolo Prešova.

Marek reaguje:

30.3.2016 (18:47)X

Skúšať treba, možno nájdeš niečo pekné, dojdi 16.4. do Prešova na burzu :-)

Michal reaguje:

2.4.2016 (14:50)X

Na burzu sa chystám, bol som aj posledné dva ročníky ;) Zajtra sa chystám do lomu Vechec. Počasie vyzerá fajn. Nepridá sa niekto?

Odpovedáte X

20.3.2016 (21:29) Odpovedať # X
Kaspy

Marek reaguje:

21.3.2016 (13:36)X

To je len skúška, kámoš to spravil narýchlo, bude sa to pomaly prerábať, len to chce čas :-)

Odpovedáte X

16.3.2016 (08:30) Odpovedať # X
Marek

Odpovedáte X

29.2.2016 (07:09) Odpovedať # X
Martin

Martin reaguje:

8.3.2016 (08:18)X

Fotoreportáž z burzy v DK Ružinov nájdete tu: https://www.facebook.com/media/set/?set=a.866472723465030.1073741856.303448376434137&type=3

Odpovedáte X

13.2.2016 (22:53) Odpovedať # X
MUF

Eva reaguje:

14.2.2016 (11:42)X

Nejaké pokusné makrá sú na tomto FB profile, ale skôr sa ešte len učím pracovať s makráčom a statívom:-)

https://www.facebook.com/eva.hornikova.1/media_set?set=a.3794284949141.148640.1637700356&type=3

PavolKukucka reaguje:

2.3.2016 (16:49)X

http://www.nadler.estranky.cz/ (tam už neprispievam)

https://www.facebook.com/groups/904328299618267/

Odpovedáte X

7.2.2016 (15:03) Odpovedať # X
Marek

Eva reaguje:

10.2.2016 (13:27)X

Pavol - pri kúpe makro objektívu nie je dobré sa zameriavať len na jeden účel. Myslím, že kvalitné makro sa dá super využiť ako portrétny objektív kde clonu 2,8 využije často. Rovnako sa to dá využiť pri fotografovaní minerálov, keď chceme odpichnúť len jeden dominantný kryštál a ostatné rozmazať. Podobný záber mám momentálne v redakcii Minerálu a editorovi sa veľmi páčil. Samozrejme mnou radený Tamron má aj vysoké clony nad 20, to nie je problém. Pokiaľ investujem cca 400 Eur do niečoho, určite by to malo mať možností viac. Clonu 2,8 si myslím že makrofotograf využíva hodne, nevraviac o portrétoch keďže väčšina makráčov sú výborné portrétne objektívy. Takže ideálny rozsah na makro je jednoznačne 2,8 - 22.

Eva reaguje:

10.2.2016 (13:28)X

Patrí to k príspevku nižšie, zle mi to zaradilo.

PavolKukucka reaguje:

12.2.2016 (13:12)X

áno, pochopil som, hlavne keď sa fotí makro biologia, tak 2,8 je výborná svetlosť

Odpovedáte X

18.1.2016 (21:57) Odpovedať # X
Miroslav

Eva reaguje:

19.1.2016 (07:18)X

Myslím, že v tej cenovej kategórii nič lepšie ako Tamron objektiv AF 90 F/2.8 Nikon nezoženieš. Mám ho na Sony a spokojnosť.

Marek reaguje:

19.1.2016 (11:43)X

Ja mám 60mm Nikkor a úplne mi stačí, len to je mierne cez 400 eur.

Miroslav reaguje:

31.1.2016 (14:35)X

Dakujem za rady. Pozeral som este po bazaroch a padli mi tam do oka Nikon 85MM F3.5G AF-S DX MICRO a Sigma 105mm f/2.8 EX DG Macro, nahodou s tymito dvoma niekto skusenosti nema ?

Eva reaguje:

2.2.2016 (08:44)X

Keď som kupovala ja svoj Tamron, presne som riešila dilemu aj so Sigmou. Vtedy mi dosť ľudí z komunity Ephoto, čo fotia makro poradilo radšej Tamron. Zatiaľ neľutujem kúpu, ale vlastné skúsenosti so Sigmou nemám.

Eva reaguje:

2.2.2016 (08:47)X

Ešte čo sa týka toho Nikonu, osobne by som nešla s makro objektívom na svetelnosť 3,5. Z tých dvoch by som brala radšej Sigmu, 2,8 je ideál pre makro. Určite to veľa krát využiješ.

PavolKukucka reaguje:

9.2.2016 (16:48)X

Eva - celé zle

na fotografovanie minerálov (priestorový objekt, nie plochý) potrebuješ vysokú clonu na objektíve (napr. od 16 do 22), 2,8 je pre makro totálny neideál, potrebuješ dosiahnuť hĺbku ostrosti, preto si zvolíš clonu 16, čas okolo 1/3 sekundy (potrebuješ statív), inak budú fotky pri clone 2,8 do 8 neostré!!!!

Nikon 85MM F3.5G AF-S DX MICRO - maximálna clona je 8 (ak budeš fotiť kryštalické drúzy, zo vzdialenosti 2 cm, no neviem. Skús pohľadať clo u aspoň tých 11

Marek reaguje:

10.2.2016 (13:37)X

Paľo ale Eva myslela svetelnosť objektívu 2,8 nie clonu.

Odpovedáte X

9.1.2016 (21:40) Odpovedať # X
smel

Marek reaguje:

10.1.2016 (11:47)X

Všetky galérie fungujú v programe flash, pretože len takto sa dajú dosiahnuť kvalitnejšie veľké fotografie a mobily s androidom flash neprehrávajú, takže sa fotky dajú prezerať len na počítači. Bývalá verzia stránky fungovala na úplne inom princípe, boli tam klasické obyčajné fotky s veľkosťou do 100 kb. Celá stránka bola v html a k tomu sa už nevrátime.

Kaspy reaguje E-mail:

11.1.2016 (21:24)X

Nechcem hanit, nadavat alebo stazovat sa. Dlhodobo navstevujem tieto stranky a vzdy si tu nieco zaujimave najdem k citaniu.

Chcem len vyjadrit svoj nazor, ze migracia na flash v dnesnych casoch je ako pouzivat diskety na pocitacoch.

Preto by som odporucil, aby Vasa energia nevysla nazmar,poobzerat sa po inej "technologii"

Marek reaguje:

11.1.2016 (22:12)X

No ja nie som technický počítačový typ, to má na starosti náš kamoš, ktorý sa tomu rozumie, ja mám na starosti obsah. Ak máš nejaký nápad akú technológiu tu dať aby to bolo lepšie, tak poraď, dík.

Odpovedáte X

6.1.2016 (11:43) Odpovedať # X
Marek

Odpovedáte X

29.12.2015 (09:50) Odpovedať # X
Eva

PavolKukucka reaguje:

30.12.2015 (16:51)X

ako sú spracované banské diela na lokalite? Je im venovaných aspoň 200 strán, 300 obrázkov a 150 fotografií, máp, schématických nákresov.....

Zavináč reaguje:

5.1.2016 (16:59)X

Pali , tá knižka bola vydaná pred 45 rokmi

Odpovedáte X

24.12.2015 (13:19) Odpovedať # X
Marek

Odpovedáte X

17.12.2015 (06:57) Odpovedať # X
Eva

Marek reaguje:

17.12.2015 (13:35)X

Tak vidím, že začína prebiehať diskusia o tejto problematike, zúčastnil som sa jej aj osobne s pánmi zo Slovakia opal. Keď už to berieme geograficky napr. tak vysielač Dubník je zrejme tiež pomenovaný po osade, ktorá sa pod ním nachádzala, pretože vrch sa tak nevolá, volá sa Barov. Bane boli pomenované po už spomínanej banskej osade, kde sa sústredili brusiči opálov ako aj administratíva, takže logicky všetky banské revíry spadali pod túto osadu z názvom Dubník. Jeden z nich sa Dubník aj nazýval, ten sa nachádzal v bezprostrednej blízkosti osady. Podľa môjho názoru aj bane na Libanke, Šimonke a iných revírov logicky museli patriť pod osadu Dubník. Dnes už osada neexistuje katastrálne, oblasť baní patrí obci Červenica. Podľa môjho názoru, ak bude dostatočne výdatná ťažba opálu a budú prezentované aj výrobky resp. šperky, ktoré sa budú predávať vo svete, tak v tomto prípade si viem predstaviť, že to je slovenský opál ale z Dubníka resp. Červenice. Ináč si to neviem predstaviť. Medzi všetkými zberateľmi či už u nás alebo v zahraničí ale aj medzi obyčajnými ľuďmi, ktorí sa o minerály nezaujímajú, slovo Dubník niečo znamená, pozná to každý a ináč sa táto oblasť ani nenazve. Ja keď idem k baniam, nepoviem, že idem do Červenice ale idem na Dubník. Slovenský opál to môže byť a asi aj musí, keďže sa bane nachádzajú na Slovensku ale lokalitne je z Dubníka. Pripájam výsek zo stanov baníckeho spolku Slovakia opal.

(1) Spolok sa hlási k tradícii „Soľnobanského handľu“, „Zlatobanského ťažiarstva 13-tich

ťažiarov“ a nájomcov Erárnych Dubnických baní“.

(2) Stanovy spolku a ich zmeny nadobúdajú platnosť po ich registrácii ministerstvom.

Stanovy boli schválené na ustanovujúcom členskom zhromaždení Združenia Opálové bane

Dubník v Prešove dňa 25.02. 2011, doplnené na 1. valnom zhromaždení tohto spolku, konanom

dňa 04. 03. 2011 v Prešove a zmenené na valnom zhromaždení tohto spolku, konanom dňa

04. 07. 2014 v Prešove.

V Prešove, 04. 07. 2014

Ešte vtedy to boli opálové bane z Dubníka.

Marek reaguje:

17.12.2015 (22:51)X

Prikladám ešte jedno zaujímavé stanovisko k danej problematike

ec: Drahý opál z lokality Červenica-Dubník: dubnícky vs slovenský?

Volám sa Peter Semrád a problematikou drahého opálu z lokality Červenica-Dubník sa

zaoberám už takmer 15 rokov. Som autorom a spoluautorom niekoľkých odborno-populárnych

publikácii, ktoré sa dotýkajú tejto témy. Týmto sa ale nechcem v žiadnom prípade pasovať do

pozície vševediaceho a niekoho kto má dať definitívu vo veci pomenovania tohoto drahokamu.

Koniec koncov v tomto definitívu ani možné nie je dať, čo jednoznačne vyplynie z ďalšieho textu.

Toto vyjadrenie som vypracoval na žiadosť pani Evy Horníkovej zo zberateľskej komunity

www.sberatel.com. To či si moje názory a argumenty osvojite alebo ich zavrhnete zostáva len a len

na vás.

Dubnícky

Adjektívum dubnícky sa odvádza od osady Dubník (st maď. Opálbánya), ktorá je dodnes

miestnou časťou obce Červenica (st maď. Vörösvágás). Toto pomenovanie má podľa všetkeho

svoje historické korene v geografickej polohe Dubiny o ktorej najstaršiu písomno-grafickú zmienku

som identifikoval na mape z prelomu 18. a 19. storočia. V priebehu 19. storočia tu vyrástlo

pozoruhodne obytno-administratívne centrum banského závodu na ťažbu opálov. Tie sa tu

dokonca v určitom časovom období spracovávali v miestnej brusiarni (vzácna historická budova

bola nepochopiteľne zbúraná v roku 1991). Základom názvov Dubiny a Dubník je slovo dub.

Málokto už dnes vie, že v priestore bývalej baníckej osady skutočne kedysi rástli majestátne duby.

Informáciu o tom som raz našiel v jednom mimoriadne starom sprievodcovi, ktorého sa mi ale

spätne už asi nepodarí identifikovať (mal som ho požičaný z vedeckej knižnice v Košiciach). Existuje

ale aj iný dôkaz, ktorý je referenciou na prítomnosť dubov. Na baníckej zástave Sv Barbory z roku

1875 ktorú venoval Ľudovít Goldschmidt a jeho rodina baníkom sú v dolných rohoch dve

prekrížené dubové ratolesti medzi ktorými je umiestnený banícky symbol – prekrížené kladivo

a želiezko.

Adjektívum dubnícky je potrebné chápať ako adjektívum nekomerčného charakteru. Inými

slovami opál z Červenice-Dubníka sa do roku 1918, t.j. zániku R-U nikdy nepredával na trhu pod

týmto názvom. Pravdou je, že sa predával ako Uhorský drahý/šľachetný opál respektíve ako

Hungarian Noble Opal, keďže jeho predaj sa uskutočnoval ďaleko od miesta ťažby na

Spolok priateľov opálových baní v Dubníku, www.opalovebane.eu, info@opalovebane.eu

medzinárodných podujatiach v Lipsku, Viedni, Paríži, Budapešti, Londýne, atď. Vzhľadom

k uvedenému mi nie je celkom jasné, čo vlastne súkromná firma Opálové bane Libanka, spol. s r.o.

bojkotom výrazu „dubnícky“ sleduje. Zrejme tu ide o akúsi paranoju, že im zberatelia kazia

komerčnú stratégiu. Lenže zberateľ, a je jedno či ide o súkromnú osobu alebo subjekt ako

múzeum, galéria a pod.) si na štítok napíše čo chce. Napr. „Drahý opál lok. Červenica (Slovensko)“,

„Drahý opál lok. Červenica-Dubník (Slovensko)“, „Drahý opál lok. Dubník-Červenica (Slovensko)“,

„Drahý opál lok. Dubník (Slovensko)“, „Drahý opál lok. Vörösvágás (Uhorsko)“, „Drahý opál lok.

Vörösvágás-Opálbánya (Uhorsko)“, „Drahý opál lok. Opálbánya-Vörösvágás (Uhorsko)“, „Drahý

opál lok. Opálbánya (Uhorsko)“. Zberateľ by ale mal podľa môjho názoru zobrať na vedomie

súdobé štatoprávne pomery. Najmä múzea by mali byť v tomto smere proaktívne. To ale na strane

druhej neznamená, že zberatelia majú zahadzovať pôvodne historické štítky lebo sú neaktuálne.

V každom prípade keďže ide o súkromné zberateľstvo, prípadne odbornú ustanovizeň zriadenú

a financovanú štátom, súkromný podnikateľský subjekt nemá absolútne žiadne zasahovacie právo

v tejto veci. Šikanovanie zberateľov a agitácia súkromnou firmou aká sa rozmohla v poslednom

čase je neprípustná. Bol som už oslovený niekoľkými osobami, ktoré vyjadrili svoje rozhorčenie

nad účelovým masírovaním mozgov. Niektoré takéto akcie mali dokonca aj charakter osobných

stretnutí.

Slovenský

Adjektívum slovenský sa odvádza od miesta výskytu v širšom kontexte, t.j. že opál pochádza

z územia Slovenska. V tomto prípade ide jednoznačne o snahu súkromnej firmy Opálové bane

Libanka, spol. s r.o. o zavádzanie moderného adjektíva pre komerčné účely, čo je v poriadku, ale

deje sa to mimoriadne nešťastným a neprofesionálnym spôsobom. Táto firma uviedla vo svojom

nedávnom uverejnenom stanovisku na facebook-u, citujem „Pôvodný názov bol Slovenské bane a

Slovenský opál.“ Odkiaľ táto „múdrosť“ pochádza autor dokumentu bohužiaľ neuviedol. Totiž nikto

dodnes presne nedokázal ustanoviť odkedy sa opál v Dubníku získaval a uplatňoval pre komerčné

účely. Vôbec prvý písomný dôkaz o tom, že Uhorsko (tu si prosím všimnite výraz „Uhorsko“) má

opálový potenciál je až v dekréte cisára Rudolfa II z roku 1597. Keď sa ťažba v Dubníku plne

rozvinula (čo bolo ale len v priebehu 19. storočia) a nastúpila masívna komercializácia opálu z tejto

lokality, je len pochopiteľné, že sa tamojší drahokam dostával na trhy ako Uhorský

drahý/šľachetný opál, respektíve v anglickej verzii Hungarian Noble Opal (dôvod som uviedol

predtým). K ďalším verziam typu „Slovenský šľachetný opál“ (Lichard) a „Magyar nemes opál“

(Schafarzik) sa nemá zmysel vyjadrovať, pretože sú príznačné pre posledné dekády existencie R-U,

kedy sa zintenzívňovali národnostné trenice v mnohonárodnostnom štátoprávnom útvare

Uhorsku.

Položme si teraz otázku čo vlastne firma Opálové bane Libanka, spol. s r.o. od súkromných

zberateľov a dokonca rôznych štátnych subjektov chce. Aby niekto iný za nich riešil ich komerčnú

nemohúcnosť? Táto firma prišla na trh s produktom „Slovakia opal“. Je to síce gramatický

nezmysel (veď pravda ani australčania nevolajú svoj opál Austrália opál ale austrálsky opál) ale

budiž. V anglickom jazyku by bol korektnejší názov Slovak Opal alebo Slovakian Opal (viď. napr.

Spolok priateľov opálových baní v Dubníku, www.opalovebane.eu, info@opalovebane.eu

publikácia Krása drahokamu; Semrád, 2015). Lenže súkromný subjekt, ktorý chce operovať na trhu

so značkou Slovakia Opal (alebo tie, čo som spomenul), vybudovať jej meno a poskytovať kvalitné

výrobky sa nemôže realizovať skrze zberateľov, ale predovšetkým tvrdo pracovať u seba. A tak si

v tejto súvislosti kladiem tri úplne jednoduché otázky. 1, Aká bolá ťažba opálu tejto firmy za

posledné tri roky? 2, Aké ponúka výrobky? 3, Kde sú tieto výrobky ponúkané? Tak poďme si ich

zodpovedať.

Firma Opálové bane Libanka, spol. s r.o. mala takúto ťažbu opálu: 2,8 ct (2012), 91,5 ct (2013)

a 0 ct (2014). Čiže fakticky nič moc. To chce na tejto produkcii budovať úspešnú značku, keď sú

trhy preplnené austrálskym a v posledných rokoch najmä etiópskym opálom a hromadou

syntetiky?

Firma Opálové bane Libanka, spol. s r.o. ponúka spravidla len úlomky opálu zalievané do živice

(≠opálová mozaika!) a navyše vydáva k tomu certifikáty na ktorých sa uvádza váha v karátoch ....?

(Ako čoho? Celého výrobku?) A kde sú napríklad výrobky z opálu typu 1, typu 2 a typu 3? Úlomky

zalievané v živici sú mimochodom najlacnejší a kvalitatívne najbiednejší produkt aký môže byť

ponúknutý.

Ponuka v internetovom obchode v ktorom je hromada chýb, a ktoré môžu uviesť zákazníka

nielen do omylu ale aj neprimerane vyprázdniť jeho peňaženku, to nie je výhra. Chcel by som

napríklad vedieť na koľkých slovenských a medzinárodných výstavách mala firma Opálové bane

Libanka, spol. s r.o. svoj obchodný stánok. Skrátka kde možem vidieť a kúpiť si od nich seriózny

šperk?

Záverom asi toľko. Súkromná firma môže volať nerast, ktorý ťaží v komerčnom styku ako len

chce a presne tak isto to môže byť na strane zberateľov. Bolo by úplne smiešne ak by zberatelia

medzi sebou napríklad na mineralogickej burze nehovorili o drahom opále z Dubníka, prípadne

Červenice ale o slovenskom opále. Súkromná firma musí jednoznačne hľadať iné spôsoby ako

umiestniť a spropagovať svoj produkt na trhu a nie vyvíjať nátlak na súkromných zberateľov

prípadne múzea a iné štátne inštitúcie! Je evidentné, že tu si niekto pomýlil dva úplne rozdielne

svety.

......................................................

Martin reaguje:

18.12.2015 (16:16)X

Ja si myslím, že zberatelia vôbec nemusia mať žiadnu dilemu. Terminologicky správne je označenie opál varieta drahý opál z lokality Červenica-Dubník. Slovenský alebo dubnícky opál sú len komerčné názvy.... Chápem pohnútky pánov Opálové bane

Libanka, spol. s r.o. a môžu si vymyslieť akýkoľvek obchodný alebo komerčný názov, kľudne aj slovenský kameň mudrcov, ale v odbornej verejnosti to stále bude opál var. drahý opál...

Odpovedáte X

14.12.2015 (19:15) Odpovedať # X
Kaspy

Marek reaguje:

15.12.2015 (22:25)X

A predtým Ti to išlo na mobile? Neviem, či sa s tým dá niečo robiť, zistíme, uvidíme.

Kaspy reaguje:

20.12.2015 (13:55)X

Naposledy to fungovalo pri starej verzii stranky.

Dakujem

Odpovedáte X

10.12.2015 (09:08) Odpovedať # X
Alexandra E-mail

Marek reaguje:

10.12.2015 (13:34)X

Dobrý deň, magnezit sa v súčasnosti ťaží v Jelšave, Lubeníku a v Hnúšti - Mútniku.

Odpovedáte X

30.11.2015 (20:06) Odpovedať # X
Marek

Odpovedáte X

26.11.2015 (12:49) Odpovedať # X
Marek

Odpovedáte X

19.11.2015 (22:02) Odpovedať # X
Marek

Odpovedáte X

19.11.2015 (13:35) Odpovedať # X
Marek

Odpovedáte X

15.11.2015 (14:44) Odpovedať # X
Eva

Eva reaguje:

19.11.2015 (09:03)X

Ešte mám prosbu, ak by ste niekto mali kontakt na pána Fuchsa, čo predával na prvom poschodí, prosím o poslanie na mail evica.hornikova@gmail.com. Bavili sme sa o brúsení kabošonov a zabudla som si ho nakoniec zobrať. Ďakujem pekne:-)

Odpovedáte X

12.11.2015 (18:11) Odpovedať # X
Marek

Odpovedáte X

4.11.2015 (13:49) Odpovedať # X
PavolKukucka

Eva reaguje:

4.11.2015 (15:12)X

Toto presne ma zaujímalo. Na zrkadlovku mám makro objektív aj predsádku Raynox DCR 250 a myslela som, že cez mikroskop dosiahnem lepšiu kvalitu. Ale keďže teda hĺbka ostrosti tam nie je, tak zrejme nie.

PavolKukucka reaguje:

5.11.2015 (09:37)X

Evka - ja som skúšal fotiť minerály na zrkadlovku ešte keď boli diaky, obyčajný objektív 35-80 ohnisková vzdialenosť, k tomu predsádkovú šošovku, mám aj 2+ aj 10+. No a ak som použil medzi predný závit objektívu a závit šošovky nejaké krúžky napr. zo slnečných clôn, tak sa vlastnepredsádka oddialila o nejakých 8-12 mm, a viac zväčšovala. Ale treba statív a clonu 16 alebo 32. Odmerajte si závit na objektíve, ja Vám tie šošovky darujem (mám objektív pentax, ale napadlo ma, ak by závit nesedel, môžete si kúpiť redukcie) a môžete fotiť. Ja ich už nevyužujem, zrkadlovku digi neplánujem.

PavolKukucka reaguje:

5.11.2015 (09:39)X

ale, pokiaľ by bol USB mikroskop binokulár, čo zväčšuje tak okolo 20 krát, ten by bol veľmi dobrý, ale nechcem počuť tú cenu

MUF reaguje:

6.11.2015 (23:29)X

Evka, načo ti je prepánajána digitálny mikroskop? Potrebuješ niečo, z čoho budeš utierať prach? Digizrkadlovku predsa máš. Tuším aj legendárny objektív "beercan". Tak si kúp za pár evry reverzný krúžok, otoč si objektív a máš digitállnu lupu ako vyšitú. . Fotí sa s ňou dobre, len treba mať foťák nastavený na multisnímky.

Eva reaguje:

12.11.2015 (08:29)X

Veru máte v tomto pravdu, takže na fotenie predsa len zrkadlovka:-) Ale pod stromec si chcem spraviť radosť nejakým stereobinokulárom na dlhšie pozorovanie minerálov, hlavne sekundárov medi. Akurát že na fotenie bude veru vhodnejšia tá zrkadlovka ako ste aj radili:-)

Odpovedáte X

4.11.2015 (09:52) Odpovedať # X
Eva

Martin reaguje:

5.11.2015 (10:10)X

Všetko záleží od toho akú kvalitu fotografií by si chcela robiť. Cez konvenčné stereomikroskopy s CCD kamerou alebo iným fotografickýcm zariadením sa dá pomocou softvérov na skladanie záberov dosiahnuť relatívne slušný výsledok. Samozrejme je nutné počítať s investíciou minimálne cca. 1500,- euro. Sú aj iné možnosti, ale tam sú ceny výrazne vyššie.

Odpovedáte X

21.10.2015 (10:20) Odpovedať # X
Marek

Odpovedáte X

20.10.2015 (13:54) Odpovedať # X
PavolKukucka

Odpovedáte X

17.10.2015 (13:47) Odpovedať # X
Mirko E-mail

Marek reaguje:

20.10.2015 (12:45)X

A čo by si rád menil Mirko?

Odpovedáte X

16.10.2015 (21:15) Odpovedať # X
Anča

kif13 reaguje:

21.10.2015 (12:07)X

13-14.11.2015

Odpovedáte X

14.10.2015 (09:42) Odpovedať # X
MUF

kif13 reaguje:

14.10.2015 (13:10)X

Hodne dobre utajena. Aj ked som o nej mal nejake zahmlene info, aj tak som sa nikde o nej nedocital.. To Optima je ine kafe. :-)

Marek reaguje:

14.10.2015 (13:30)X

O tejto som ani netušil, viem, že tam bývala burza ale až okolo Barbory, no nič asi návštevníkov nepotrebujú

MUF reaguje:

14.10.2015 (13:45)X

Návštevníkov bolo dosť, najmä baníkov, geológov a mladých s košických stredných škôl, ktoré na Európsky Deň minerálnych surovín Berg a Hutníckej fakulty nahnali Košické stredné školy a gymple.

Eva reaguje:

15.10.2015 (07:13)X

Ale všimli ste si že na "východných" burzách sa akosi vytrácajú pekné vzorky z Maglovca a Fintíc? Vari začali ťažiť v zdravej skale sa mi vidí:-)

Marek reaguje:

15.10.2015 (17:51)X

Evi máš pravdu, väčšina lomov tu u nás na východe ide v nie najlepšom kameni, Fintice sú strašne slabé, Vechec mám pod kontrolou ale nič výnimočné sa v poslednom čase neobjavilo, Maglovec je na tom asi najlepšie, aj keď ani tam ruže nekvitnú a Slanec, to je o náhode. Budúcnosť ukazuje, že zbierkových vzoriek z týchto lokalít bude veľmi poskromne a to by musel byť väčší nález aby sa niečo aj na burzu dostalo

MUF reaguje:

20.10.2015 (17:06)X

No, ešte že mám kdesi v depozite za igelitku nálezov z Maglovca zo šutrovačky pred 15 rokmi. Pravdu povediac ešte som sa na ne nepozrel odvtedy. Možno je práve teraz ten správny čas.

Eva reaguje:

23.10.2015 (07:16)X

Pred asi dvomi rokmi sa v Maglovci vraj našli pekné vzorky, a je fakt, že na burze v Poprade boli nádherné kusy za slušné ceny. Neskôr chalani aj ľutovali, že to predali, lebo odvtedy že už nič také nebolo ako očakávali. Takže ešte dobre, že som vtedy kúpila:-)

Odpovedáte X

12.10.2015 (08:20) Odpovedať # X
pp

pp reaguje:

12.10.2015 (08:21)X

odkaz plati pre chalcedony

Odpovedáte X

9.10.2015 (17:39) Odpovedať # X
Marek

Odpovedáte X

8.10.2015 (19:49) Odpovedať # X
pavel

Eva reaguje:

9.10.2015 (06:37)X

Na chalcedón kľudne používam HCL, akurát ešte týždeň neutralizujem v sóde na pranie. Inak by zostali zažltnuté vzorky.

kif13 reaguje:

12.10.2015 (10:21)X

Mne pomohla drotena kefka, chalcedon neznici a efekt stoji za to. :-)

pavel reaguje:

18.10.2015 (19:54)X

ďakujem za rady, chalcedóny čistím s HCl a s drôtenou kefou, kefa je dobrá, nepoškodzuje o 2 stupne tvrdšie chalcedóny

Odpovedáte X

29.9.2015 (14:38) Odpovedať # X
Martin

Odpovedáte X

16.9.2015 (19:08) Odpovedať # X
Marek

Odpovedáte X

16.9.2015 (17:55) Odpovedať # X
MUF

MUF reaguje:

16.9.2015 (18:00)X

Ešte kým sa ozvú pobúrení predávajúci a organizátori doplním: Bol som spokojný, neočakával som že na našom malom slovensku ostanem vyvalený zo samých noviniek. Bola tam aj slušná Hodruša, štiavnica, rudohorie.

Eva reaguje:

17.9.2015 (11:36)X

Z môjho pohľadu pekné chalkantity z Nandráže a opály z Dubníka od pána Fuchsa. Slušné zrúcaninové mramory, opály Hodkovce za lepšie ceny ako na východe, pekné výbrusy z Kremeniska. Spokojnosť:-)

Odpovedáte X

8.9.2015 (23:36) Odpovedať # X
Seejey E-mail

MUF reaguje:

1.10.2015 (18:29)X

O čom točíš Sidžej?

Odpovedáte X

Strana 1 / 6, 300 príspevkov  Ďalšia →
Kniha od BlueBoard.cz